Budhistické podobenstvá preložené do čínštiny

Baiyu Jing 百喻經 („Sutra sto podobenstiev“) je zbierka budhistických anekdot indického pôvodu, preložených do čínštiny v rokoch 479-492. (južná Qi).

Je napísaná v strednej čínštine a je prezentovaná vo forme kázne brahmanom, polemicky zobrazujúce nedostatky niektorých tradičných duchovných praktík.

Medzi obdivovateľov Baiyu Jing patril Lu Xun (1881 – 1936): sponzoroval dve jeho dotlače (1914 a 1926) a napísal aj predslov k druhej z nich.

Veľmi uctievaný Sanghasena vznikol počas dynastie Qi, ktorú založil klan Xiao. Prekladal Gunavriddhi, učiteľ Triuyaitaka z krajiny Tianžu.

To som počul. Kedysi bol Budha v meste Vládcovho bývania, v bambusovom háji Qiaofeng, spolu s veľkými bhikkhumi, bódhisattvami-mahasattvami a ôsmimi druhov (nebešťania a draci) – celkovo bolo tridsaťšesťtisíc ľudí. Medzi tými zhromaždenými potom bolo päťsto brahmacharínov, ktorí vyznávali rôzne učenia. Vstali zo sedadiel a obrátili sa k Budhovi a povedali:

„Počuli sme, že Buddhovo učenie je rozsiahle a hlboké, že ho nikto nedokáže pochopiť, a tak sme vás prišli pokorne požiadať, aby ste nám to vysvetlili. Buddha povedal: “Veľmi dobre.”

Brahmačaríni sa pýtali: “Je svet niečo, alebo nič?”

Buddha odpovedal: “Aj niečo, aj nič.”

Brahmačríni sa pýtali: “Ak je niečo, ako potom poviete, že nie je nič? A ak nie je nič, ako potom poviete, že je niečo?”

Buddha odpovedal: „Živí povedia „niečo“, mŕtvi povedia „nič.“ Preto hovorím „niečo“ aj „nič.“

Brahmačríni sa pýtali: „Z čoho sa rodia ľudia?“ Buddha odpovedal: „ Ľudia sa rodia zo zrna.”

Brahmačaríni sa pýtali: “Z čoho vzniklo päť zŕn?”

Buddha odpovedal: “Päť zŕn povstalo z ohňa a vetra, ktoré sú zo štyroch veľkých prvkov.”

Brahmačaríni sa pýtali: „Odkiaľ pochádza oheň a vietor, ktorý je zo štyroch veľkých prvkov?

Buddha odpovedal: „Oheň a vietor zo štyroch veľkých živlov vznikli z neprítomnosti čohokoľvek.

Brahmačríni sa opýtali: „Odkiaľ prišla neprítomnosť? Z čokoľvek to je?”

Buddha odpovedal: “Z neprítomnosti čohokoľvek.”

Brahmačaríni sa pýtali: „Z čoho vznikla neexistencia čohokoľvek?

Buddha odpovedal: „Vznikla zo svojej vlastnej podstaty.”

Brahmačaríni sa pýtali: „Odkiaľ sa vzala vaša vlastná esencia?

Buddha odpovedal: “Z Nirvány.”

Brahmačaríni sa pýtali: “Odkiaľ prišla Nirvána?”

Buddha povedal: “To, čo sa teraz pýtaš, je taká hlboká vec! Nirvána je dharma, ktorá nie je, narodí sa a nezomrie“.

Brahmačaríni sa pýtali: „A ty, Budha, je toto nirvána, alebo ešte nie?”

Buddha odpovedal: “Ešte nie nirvána.”

„A ak toto ešte nie je nirvána, ako to potom vieš? o večnej blaženosti nirvány?

Buddha povedal: “Teraz sa ťa pýtam: sú všetky živé bytosti v radosti alebo v utrpení?”

Brahmačaríni odpovedali: „Všetky živé bytosti sú v neuveriteľnom utrpení.”

Buddha povedal: “Prečo to nazývaš utrpenie?”

Brahmačaríni odpovedali: „Vidíme, že keď nastane smrť, všetky živé bytosti sú neznesiteľné utrpenie, takže vieme, že smrť je utrpenie.“

Buddha povedal: „Hoci teraz neumierate, stále ste vieš, že smrť je bolestivá. Vidím, že všetci buddhovia desať strán sa ani nenarodí, ani nezomrie, takže viem že nirvána je večná radosť.”

Všetkým piatim stovkám brahmacharínov sa otvorili srdcia a myseľ sa spustila z okov. Chceli zložiť sľub /dodržiavanie/ päť zákazov

Uvedomili si plody srotapanna.

Znova sa posadili ako predtým a Budha povedal: “Pozorne počúvajte. Teraz vám podrobne porozprávam všetky podobenstvá.”

Pozrime sa na jedno poučné podobenstvo.

Jedného dňa prišiel blázon do domu muža. Majiteľ ho začal uctievať. Ale (jedlo) bolo nevýrazné a bez chuti. Majiteľ si to uvedomil a pridal soľ.

Keď soľ chutila, hlupák si pomyslel: “Takže je to všetko o soli. Ak by bola taká chutná jedna štipka, aké by to bolo, keby si si dal viac!”

Blázon je blázon: okamžite začal jesť iba soľ.

Prehltol a? Namiesto toho, aby mu chutilo, naopak trpel. Je to podobné tomu, čo sa stalo tomu heretikovi: keď počul, že zdržiavaním sa jedla a nápojov sa dá dosiahnuť pravda, prestal úplne jesť. Prešlo buď sedem alebo pätnásť dní, len márne hladoval, bez toho, aby sa dostal bližšie k pravde.

Rovnako je to aj s naším bláznom: veriac, že ​​chuť závisí od soli, začal jesť iba soľ, čím dosiahol v ústach príjemný pocit. Ako jeden, tak aj druhý.