Bude apokalypsa v globálnej ekonomike? Pravdepodobnosť recesie v celom svete rastie.

Globálna ekonomika sa stále viac približuje k recesii, pričom spomalenie rastu globálneho HDP je spôsobené najmä geopolitickými udalosťami a následným narušením dodávateľských reťazcov.

Udržiavanie vysokých sadzieb centrálnych bánk na boj proti alarmujúcej inflácii vytvára ďalšie riziká. Prvýkrát za päť rokov Japonsko čelilo technickej recesii a HDP Spojeného kráľovstva tiež klesalo dva štvrťroky po sebe. Nemecko v týchto „smutných pretekoch“ nezaostáva. Stále sa hovorí o pravdepodobnom nástupe recesie v Spojených štátoch na pozadí agresívnej politiky Federálneho rezervného systému.

Čo čaká globálnu ekonomiku? Aká je pravdepodobnosť recesie v najväčších ekonomikách sveta? Pozrime sa na tieto a ďalšie problémy pozrel spolu s odborníkmi.

Globálna ekonomika sa stále viac približuje k recesii, pričom spomalenie rastu globálneho HDP je spôsobené najmä geopolitickými udalosťami a následným narušením dodávateľského reťazca. Udržiavanie vysokých sadzieb centrálnych bánk na boj proti alarmujúcej inflácii vytvára ďalšie riziká. Prvýkrát za päť rokov Japonsko čelilo technickej recesii a HDP Spojeného kráľovstva tiež klesalo dva štvrťroky po sebe. Nemecko v týchto „smutných pretekoch“ nezaostáva. Stále sa hovorí o pravdepodobnom nástupe recesie v Spojených štátoch na pozadí agresívnej politiky Federálneho rezervného systému.

Alarmové signály…

HDP Japonska v štvrtom štvrťroku medziročne klesol o 0,4 % po 3,3 % poklese v treťom štvrťroku. Údaje za štvrtý štvrťrok boli pre trh prekvapením, keďže mnohí experti oslovení agentúrou Reuters predpovedali rast HDP o 1,4 %. „Najmarkantnejšia je pomalosť spotreby a kapitálových výdavkov, ktoré sú hlavnými komponentmi domáceho dopytu. Ekonomike bude ešte nejaký čas chýbať dynamika bez niektorých kľúčových stimulov rastu,“ povedal Yoshiki Shinke, hlavný ekonóm z Dai-ichi Life Research Institute. V dôsledku toho Japonsko stratilo svoje miesto v prospech Nemecka ako tretej najväčšej svetovej ekonomiky v dolárovom vyjadrení.

V samotnom Nemecku sa však situácia nevyvíja dobre. Predbežné údaje spoločnosti Destatis ukázali, že HDP sa v štvrtom štvrťroku medzikvartálne znížil o 0,3 %. Nemecká ekonomika sa zároveň podľa odhadov Bundesbank môže v prvom štvrťroku tohto roka dostať do technickej recesie. Očakáva sa teda, že HDP krajiny v januári až marci s najväčšou pravdepodobnosťou opäť mierne klesne. Spomedzi kľúčových faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú ekonomiku, Bundesbanka uvádza  výrazný pokles dopytu po priemyselnom exporte, pravdepodobnú pokračujúcu zdržanlivosť spotrebiteľov vo výdavkoch, zvýšenú neistotu týkajúcu sa klimatickej politiky, pokles objednávok v priemysle a stavebníctve, ako aj štrajky v mnohých odvetviach.

Spojené kráľovstvo tiež prechádza zložitou etapou svojho vývoja. Podľa oficiálnych údajov sa HDP krajiny v 4. štvrťroku znížil o 0,3 % q/q po poklese o 0,1 % q/q v júli až septembri 2023. Zároveň sa ukázalo, že tempo poklesu indikátora v 4. štvrťroku bolo hlbšie, ako predpovedali analytici v prieskume agentúry Reuters (pokles HDP sa očakával o 0,1 %). Čo sa týka ekonomiky eurozóny ako celku, zatiaľ sa jej darí vyhýbať recesii. Silné miery rastu HDP v Taliansku a Španielsku pomohli vyrovnať slabosť nemeckej ekonomiky. V dôsledku toho ekonomika eurozóny medziročne vzrástla o 0,1 %, čo sa zhodovalo s priemernými očakávaniami odborníkov.

Medzitým, ako píše Bloomberg, štvrťročný prieskum inštitútu ifo a Švajčiarskeho inštitútu hospodárskej politiky ukázal, že pravdepodobnosť poklesu HDP v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch je najvyššia v Nemecku a Holandsku na úrovni 38 %. Pre porovnanie, v Spojených štátoch sa táto pravdepodobnosť odhaduje na 26 %.

Podľa agentúry Bloomberg sú vyhliadky na rýchle zlepšenie situácie v eurozóne malé a ECB predpovedá v krátkodobom horizonte pokračujúcu ekonomickú slabosť. Konflikt na Ukrajine naďalej zúri a napätie na Blízkom východe hrozí, že opäť naruší dodávateľské reťazce vrátane dodávok energií. Takáto neistota ohrozuje výdavky a investície, pričom v reakcii na to by sa mohli zvýšiť cenové tlaky.

…ale na paniku je priskoro

V mnohých ohľadoch je recesia formálnym ukazovateľom. Napríklad nemusí dôjsť k žiadnej zmene HDP za dve vykazované obdobia a potom nastať v treťom v dôsledku sezónnosti alebo iných faktorov. Japonsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo vykazujú známky ekonomického rastu. „Miera inflácie je takmer dvojnásobkom cieľových ukazovateľov centrálnych bánk týchto krajín. Meny týchto krajín môžu patriť medzi úspešné meny, najmä libra. Makroekonomické ukazovatele sa skutočne zlepšujú a podnikateľská aktivita naberá na obrátkach. Markit Composite PMI v Nemecku a Spojenom kráľovstve je na najvyšších úrovniach za posledných 8 mesiacov. Rastú aj maloobchodné tržby. Spojené kráľovstvo zaznamenalo najvyšší mesačný rast maloobchodu za posledné tri roky,“ zdôrazňuje odborník. Okrem toho je stabilný aj trh práce. „Miera nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve je 3,8 % (údaje z Národného štatistického úradu krajiny (ONS). Toto je historické minimum,“ poznamenáva Abelev. Vo všeobecnosti podľa odborníka neexistujú žiadne predpoklady pre katastrofickú situáciu v žiadnej oblasti hospodárstva týchto krajín.

V obdobiach neistoty je pre investorov ťažšie vybrať si výnosné investičné nástroje. Ropa, zlato, mena, akcie – ktoré nástroje sú najsľubnejšie investičné nápady?

niekoľkých najväčších svetových ekonomikách – Japonsku, Nemecku, Veľkej Británii – by podľa predbežných údajov mohla v skutočnosti vzniknúť takzvaná technická recesia. nastať v 4. štvrťroku. „Jeho hlavným kritériom je konzistentný pokles HDP počas 2 štvrťrokov. V tomto prípade nehovoríme o vážnej hospodárskej kríze so skokovým nárastom nezamestnanosti a masových bankrotoch, ale o mäkkej, miernej recesii, kedy HDP klesne o desatiny percenta a pri následných revíziách odhadov to môže dopadnúť že nešlo o recesiu, ale o stagnáciu ( To bol prípad ekonomiky eurozóny, ktorá sa v 3. štvrťroku 2023 prepadla o 0,1 % (q/q) a rovnaký pokles sa očakával aj v 4. štvrťroku, no v skutočnosti dva predbežné odhady za 4. štvrťrok ukázali nulový rast, takže sa usudzuje, že ekonomika eurozóny sa zatiaľ recesii vyhla,“ hovorí odborník.

Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, podľa Belenkaya hospodársky pokles v krajine ovplyvnil obchod, priemysel a stavebníctvo a z hľadiska štruktúry výdavkov sa spotreba domácností, vládne výdavky a čistý export v 4. štvrťroku dostali do záporných hodnôt, pričom zvýšili sa časové investície do fixných aktív. Medzitým za celý rok 2023 vzrástla britská ekonomika len o 0,1 %. Ak vylúčime pandemickú krízu v roku 2020 (pokles HDP o 10,4 %), ide o najhorší výsledok od roku 2009. V roku 2021 vzrástla ekonomika Spojeného kráľovstva o 8,7 %, v roku 2022 o 4,3 %. HDP Spojeného kráľovstva je teda teraz len o 1 % vyšší ako úroveň spred COVID 2019.

Nemecko, ako uvádza Belenkaya, podľa niektorých odhadov vstúpilo v 4. štvrťroku 2023 do technickej recesie prvýkrát od roku 2020-21 a podľa iných je k nej veľmi blízko. Podľa sektorov utrpel viac priemyselný sektor (-2 %), pričom z hľadiska štruktúry výdavkov negatívne prispeli k dynamike HDP spotreba domácností, investície a vládne výdavky a kladne len čistý export (dovoz klesol viac ako vývoz ).

Medzitým v Japonsku je základom technickej recesie podľa analytika Finamu pokles domáceho dopytu už tretí štvrťrok po sebe. Spotrebiteľské výdavky tak v októbri až decembri klesli o 0,2 % (q/q), obchodné kapitálové investície a vládne výdavky klesli o 0,1 % (q/q). Malý kladný príspevok (+0,2 percentuálneho bodu) k zmene HDP mal len čistý export. Na konci roka 2023 japonská ekonomika vzrástla o 1,9 % (2022 +1,0 %).

Čo spôsobilo technologickú recesiu?

V odpovedi na túto otázku Olga Belenkaya poznamenala, že spoločnými dôvodmi pre Nemecko a Spojené kráľovstvo sú negatívny vplyv vysokej inflácie (ktorej vrchol nastal v roku 2022) na kúpnu silu obyvateľstva, deprimujúci vplyv rekordných úrokových sadzieb centrálnych bánk. na úverovanie, investície a spotrebu, slabý vonkajší dopyt.

Pre Japonsko zas tieto problémy nie sú také relevantné. Podľa experta inflácia síce prekračuje cieľ 2 %, no väčšinu roka sa v priemere držala v oblasti 3-3,5 % (r/r), pričom v decembri klesla na 2,6 % a menová politika je stále veľmi uvoľnená so zápornou základnou úrokovou sadzbou (-0,1 %). Jedným z dôsledkov tejto ultramäkkej menovej politiky a rozšíreného úrokového diferenciálu voči Fedu je však silné znehodnotenie jenu voči doláru (od začiatku roka 2022 – asi o 30 %), čo negatívne ovplyvnilo rast v nákladoch na dovoz (energetické zdroje, potravinárske výrobky). Potravinová inflácia v Japonsku tak ešte v septembri dosiahla 9% (r/r) a do decembra sa spomalila len na 6,7% (r/r).

Zároveň je trh práce vo väčšine veľkých ekonomík teraz, na rozdiel od klasických recesií, v silnej kondícii, nezamestnanosť je nízka, čo podporuje rast miezd a môže postupne zlepšovať dynamiku spotreby. V kontexte spomaľujúcej inflácie sa reálne mzdy vrátili k rastu – v Nemecku v 2. štvrťroku 2023 vzrástli o 0,1 %, v 3. štvrťroku 2023 o 0,6 % (maximum za 2 roky), v UK sú mzdy už rastie rýchlejšie ako inflácia 7 mesiacov. Japonsko však stále zaostáva – rast miezd už takmer 2 roky zaostáva za infláciou.

Medzitým podľa nej vysoké úrokové sadzby a oslabený vonkajší dopyt tento rok pravdepodobne negatívne ovplyvnia tempo rastu v Nemecku, eurozóne a Spojenom kráľovstve. Očakáva sa, že ECB a Bank of England začnú tento rok znižovať úrokové sadzby, ale efekt rastúcich nákladov na pôžičky bude pokračovať aj v rokoch 2022-23. bude stále cítiť. Japonská centrálna banka môže začať zvyšovať svoju základnú sadzbu prvýkrát po mnohých rokoch.

„Zaujímavejšie sú tu dlhodobé štrukturálne zraniteľnosti týchto troch ekonomík,“ povedal analytik Finamu. Vo Veľkej Británii je to obdobie 2021-2022. často nazývaná „kríza životných nákladov“ – je to dôsledok ťažkej krízy v hospodárstve a systéme zdravotníctva počas pandémie, ako aj negatívnych dôsledkov brexitu, ktoré ešte neboli úplne prekonané (zvýšenie taríf, transakcií a logistiky náklady, nedostatok lacnej pracovnej sily). Inflácia v Spojenom kráľovstve bola na svojom vrchole v októbri 2022 nad 11 % (r/r) (najvyššia za viac ako 40 rokov) a rast cien potravín v marci 2023 bol nad 19 % (r/r). Teraz sa inflácia potravín spomalila na 7% (r/r) a celková inflácia zostáva okolo 4% (čo je stále dvojnásobok cieľa Bank of England). Dynamika reálnych miezd sa vrátila k rastu, index spotrebiteľského sentimentu sa vrátil na maximum od začiatku roka 2022. Na konci roka 2024 MMF (januárová prognóza) očakáva slabý rast (0,6 %) so zrýchlením na 1,6 % v roku 2025.

V Nemecku boli podľa Belenkaya niektoré faktory, ktoré negatívne ovplyvnili dynamiku HDP v minulom roku, cyklického charakteru (napríklad dôsledky energetickej krízy v roku 2022 na infláciu a priemyselnú produkciu a reštriktívna menová politika ECB). V tomto smere došlo k určitému pokroku – ak na začiatku roka 2023 inflácia prekročila 8 %, potom v decembri klesla na 3,7 % a v januári – podľa predbežných odhadov na 2,9 %, najmä v dôsledku prudkého poklesu náklady na energetické zdroje. To pomáha zlepšiť situáciu v oblasti reálnych príjmov a očakáva sa, že ECB tento rok umožní začať znižovať úrokové sadzby. Indikátor priemyselnej obchodnej aktivity (PMI) v posledných mesiacoch rastie, aj keď stále zostáva pod hranicou 50, ktorá oddeľuje rast od recesie. Dlhodobé štrukturálne problémy nemeckej ekonomiky sú však spojené s poklesom dostupnosti energie (stratu relatívne lacného plynovodného plynu z Ruska je potrebné nahradiť drahšími zdrojmi). Najviac tým trpia energeticky náročné priemyselné odvetvia, a to chemický priemysel, kde pokles výroby v minulom roku predstavoval približne 10 %, a hutníctvo. Napätá demografická situácia, nedostatok pracovnej sily, nespokojnosť pracovníkov s poklesom životnej úrovne v predchádzajúcich obdobiach a silné odbory  v posledných mesiacoch viedli k neustálym štrajkom najmä vo verejnej doprave, čo poškodzuje aj ekonomiku. To by mohlo obmedziť tempo rastu nemeckej ekonomiky v nasledujúcich rokoch, kým sa nenájdu kompenzačné mechanizmy.

Európska komisia 15. februára zhoršila prognózy rastu ekonomiky eurozóny – v roku 2024 sa teraz očakáva rast len ​​o 0,8 % (novembrová prognóza 1,2 %), v roku 2025 o 1,5 % (predchádzajúca prognóza 1,6 %). Ekonomika eurozóny v roku 2023 vzrástla o 0,5 % a podľa EK sa „ekonomika v druhej polovici minulého roka len tesne vyhla technickej recesii a jej vyhliadky v prvom štvrťroku zostávajú vágne“. V tomto roku sa zároveň očakávajú najslabšie výsledky nemeckej ekonomiky: rast bude v roku 2024 len 0,3 % namiesto 0,8 % očakávaných v novembri a 1,2 % v roku 2025 po poklese o 0,3 % v minulom roku. Nemecká vláda má čoskoro zverejniť prognózu hospodárskeho rastu na tento rok   , agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj očakáva zníženie prognózy rastu HDP len na 0,2 %. Nemecké obchodné a priemyselné komory očakávajú druhý rok recesie s poklesom o 0,5 %.

Čo sa týka Japonska, jeho „stratené desaťročia“,sú spojené s negatívnymi demografickými trendmi a vytláčaním japonského exportu konkurenčnými ázijskými ekonomikami. Zatiaľ sa neočakáva žiadny prelom – januárová prognóza MMF naznačuje spomalenie rastu v tomto roku na 0,9 % a v roku 2025 na 0,8 %.

A hoci sa mäkké pristátie v súčasnosti považuje za základný scenár pre globálnu ekonomiku, podľa expertov má vážne riziká, predovšetkým geopolitické. „Najnovšia správa IIF (Inštitút medzinárodných financií) teda skúma scenáre globálnych ekonomických dôsledkov vojny na Blízkom východe. Pri negatívnom scenári eskalácie konfliktu (pravdepodobnosť „len“ 30 %) sa rast globálnej ekonomiky v tomto roku spomalí o 0,4 percentuálneho bodu. V porovnaní so základným scenárom (až 2,4 %) sa rast HDP eurozóny spomalí na 0,4 %, ekonomika USA porastie len o 1,7 %. Ceny ropy a zemného plynu stúpnu o 40 %, rast globálneho obchodu klesne na 0,8 % v porovnaní s 1,6 % v základnom scenári, ceny dopravy a poistenia budú naďalej rásť, inflácia sa zrýchli, čo prinúti Fed a ECB udržiavať vysoké úrokové sadzby.  Tento rok je geopoliticky veľmi zložitý aj z hľadiska nezvyčajne vysokej koncentrácie volieb v rôznych krajinách vrátane Ruska, Indie, Spojeného kráľovstva a USA. Nemali by sme zabúdať na riziká ekonomických/finančných kríz spojených so sprísňovaním finančných podmienok na pozadí takmer rekordného dlhového zaťaženia vo svete a nabitého programu refinancovania vládnych a korporátnych dlhov.