Anetta Čaplánová o ekonomickej teórii a praxi
BRATISLAVA – Anetta Čaplánová z katedry ekonomickej teórie Národohospodárkej fakulty Ekonomickej univerzity je významnou ekonómkou. Má skúsenosti z teórie, ale aj praxe. Finančné noviny jej položili niekoľko otázok.
Kedy v živote ste sa rozhodla pre štúdium ekonómie? Kto, alebo čo vás ovplyvnilo?
Na strednej škole ma lákalo štúdium žurnalistiky, popri tom som sa zaujímala o vývoj v spoločnosti a v ekonomike. To boli dôvody, prečo som sa rozhodla prihlásiť na štúdium na Národohospodárskej fakulte vtedajšej Vysokej škole ekonomickej. Popri tomto štúdiu som absolvovala aj medziodborové štúdium žurnalistiky. Spoločenský vývoj však rozhodol inak a k ekonomickej žurnalistike som sa nedostala. Rok 1989, v ktorom som štúdium končila, bol turbulentný, v spoločnosti už bolo cítiť prichádzajúce spoločenské zmeny, rozšíril sa prístup k svetovému ekonomickému poznaniu, preto som sa rozhodla ďalej vzdelávať.
Prečo ste sa rozhodli pre štúdium PhD?
A v rámci tohto vzdelávania absolvovať viaceré študijné pobyty v zahraničí a tiež doktorandské štúdium.
Aký bol Váš hlavný motív pre pedagogickú činnosť?
Už počas doktorandského štúdia som viedla semináre z ekonómie, študenti prahli po poznaní a bolo pre mňa radosťou im nadobudnuté vedomosti odovzdávať a diskutovať s nimi o aktuálnych témach, ktoré sa v tom období dotýkali najmä ekonomickej transformácie.
Čo je pre Vás najzaujímavejšie v oblastiach, ktoré skúmate?
Osobne sa vždy, vo výučbe aj vo výskume, snažím zdôrazňovať aplikačný význam ekonómie. Preto keď sa začínam zaoberať nejakou výskumnou otázkou, sa vždy pýtam, ako odpoveď na ňu prispeje k pochopeniu sveta, v ktorom žijeme, resp. aký problém pomôže v danej oblasti vyriešiť.
Čo by sa malo najviac zmeniť na súčasných vysokých školách?
Slovenské vysoké školy by sa mali viac otvoriť svetu, zamerať sa na to, aby u nás študovalo viac zahraničných študentov – a to nielen v rámci mobilitnej schémy EÚ Erasmus+, ale aby na Slovensku absolvovali títo študenti celé študijné programy. To samozrejme predpokladá širšiu ponuku študijných programov vo svetových jazykoch, ale aj viac učiteľov zo zahraničia na slovenských vysokých školách. Väčšia otvorenosť vysokých škôl otvorí cestu aj internacionalizácii výskumnej činnosti, čo je pre ich kvalitatívny posun veľmi dôležité.
Ako ste využili teoretické poznatky v práci pre RRZ?
Reálne ekonomiky sa síce nesprávajú tak, ako popisujú teoretické modely, poznanie teórie však umožňuje pochopiť kľúčové vzťahy v ekonomických procesoch a podľa môjho názoru sprostredkúva určitý nadhľad nad pozorovaným ekonomickým vývojom. Z tohto hľadiska je využitie teoretických východísk pri posudzovaní fiškálneho vývoja nevyhnutnosťou a súčasťou práce nielen členov Rady, ale aj jej analytikov.
Aké je ideálne prepojenie vedy, teórie a praxe?
Myslím, že ideálne je, keď si naštudujete, čo potrebujete na to, aby ste boli úspešní v práci, ktorú chcete robiť, alebo vo svojom podnikaní. Mnohí, ktorí vedia, čo ich baví a čomu sa chcú venovať, sa takto vyhnú tomu, že by museli študovať aj veci, ktoré nie sú pre nich dôležité. V tomto smere vidím priestor aj na vysokých školách, aby popri ucelených programoch ponúkali aj flexibilnejšie formy štúdia, ktoré by oslovili napr. ľudí z praxe, ktorí si potrebujú doplniť znalosti len z niektorej vybranej problematiky.
Hovorí sa, že mali by sa zmeniť vysoké školy. Ako by sa mali zmeniť študenti?
Na strane vysokých škôl je podľa mňa veľmi dôležité, aby si uvedomili, že študenti, ktorí na nich dnes študujú, vyrástli v iných podmienkach ako ich predchodcovia, napríklad v úzkej spätosti s technológiami, to ovplyvňuje ako rozmýšľajú a ako sa učia. Na strane študentov si myslím je dôležité uvedomiť, že aj od ľudí staršej generácie sa môžu naučiť veľa cenného a byť otvorení komunikácii a dialógu s nimi.
Niekedy sa zaznávajú poznatky z histórie toho, ktorého odboru. Prečo je potrebné poznanie histórie?
Klasik v oblasti mapovania vývoja ekonómie, J.A. Schumpeter, raz povedal, že tí, ktorí sa nepoučia z histórie, budú nútení si ju zopakovať. Na toto si spomeniem vždy, keď sa aj medzi kolegami diskutuje o tom, prečo by sa mali študenti zaoberať históriou, keď môžu miesto toho študovať súčasné témy. Myslím, že aj terajší vývoj dokumentuje, že na Schumpeterovom výroku je veľa pravdy a pomohlo by, keby sme sa z minulosti snažili poučiť.
Medzi mnohými vednými odbormi je prienik. Existuje ekonofyzika, neuromarketing atď. Ako by sa mohla rozvíjať ekonomická veda v duchu interdisciplinárneho prístupu.
Po svetovej finančnej kríze boli ekonómovia kritizovaní, že nedokázali predvídať vývoj na finančných trhoch a varovať pred ním. Zdalo sa, že ekonómia sa ocitla v slepej uličke a mnohí si kládli otázku, aký bude jej ďalší vývoj. Dnes mám pocit, že najmä prienik z iných vedných disciplín do ekonómie a interdisciplinárny prístup poskytli priestor pre nové smerovanie ekonómie. Napríklad inštitucionalizmus a behaviorálna ekonómia, ktoré významne ovplyvnili vývoj ekonómie v posledných rokoch, sú ukotvené v tomto interdisciplinárnom prístupe.
Čo je Vaše hobby?
Popri mojich mnohých pracovných aktivitách mi veľa voľného času nezostáva. Snažím sa venovať športu, turistike, cvičeniu jogy, rada si pozriem dobrý film, alebo prečítam knihu. Zaujímajú ma najmä príbehy úspešných ľudí a problematika osobnostného rozvoja.
