ABECEDA FINACIÍ – čo sú a ako fungujú nepriame nástroje riadenia menovej politiky centrálnej banky

Pre nepriame nástroje menovej politiky je charakteristické plošné pôsobenie na celý bankový systém, lebo podmienky pre všetky komerčné banky sú rovnaké a zapojenie bánk je na báze dobrovoľnosti. Výhodou pre komerčné banky je teda, že nepriame nástroje neobmedzujú ich možnosti rozhodovania, len určujú základné podmienky fungovania na trhu. Výhodou pre centrálnu banku je, že ich môže použiť hneď, ale nevýhodou je, že môžu byť potenciálne menej účinné než priame nástroje. Niekedy sa označujú ako aj trhové nástroje.

1.) Operácie na voľnom trhu

Operácie na voľnom trhu sa považujú za operatívne, permanentne pôsobiace menové nástroje, zamerané na reguláciu operatívneho kritéria v transmisnom mechanizme monetárnej politiky. Vykonávajú sa prostredníctvom štátnych cenných papierov alebo prostredníctvom vlastných cenných papierov centrálnej banky.

Rozhodujúcu úlohu pri kontrole cenných papierov má centrálna banka, keď práve ona rozhoduje o ich cene a obchodovanom objeme. Centrálna banka môže pracovať s týmito cennými papiermi prostredníctvom aktívnych operácií na voľnom trhu alebo vynútených operácií na voľnom trhu. Aktívnymi operáciami na voľnom trhu sa centrálna banka snaží zmeniť menovú bázu a tým formovať peňažný trh podľa svojich zámerov. Vynútenými operáciami na voľnom trhu sa centrálna banka snaží zachrániť peňažný trh pred negatívnymi tlakmi, ktoré na trhu mohli vyvolať iné subjekty alebo faktory. Operácie na voľnom trhu majú vplyv na úrokovú mieru, no jej vývoj sa nedá presne predpokladať, lebo trh ovplyvňujú rôzne ďalšie faktory. Teoreticky by mal predaj cenných papierov pôsobiť na nárast úrokovej miery a nákup cenných papierov by mal spôsobiť pokles úrokovej miery.

Ak zohľadníme pôsobenie na menovú bázu tak vieme určiť tri druhy operácií na voľnom trhu a to priame operácie, repo operácie a switch operácie:

• Priame operácie – ide o nákup alebo predaj cenných papierov. Ich vplyv na menovú bázu je trvalý. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere, tak zvyšuje menovú bázu a ak predáva ich na voľnom trhu, tak znižuje menovú bázu.

• Repo operácie – buď ide o nákup a neskorší predaj cenných papierov (menová báza sa dočasne zvýši) alebo ide o predaj (menová báza sa dočasne zníži) a neskorší nákup cenných papierov. Vplyv na menovú bázu je pri týchto operáciách len dočasný, keďže centrálna banka dané cenné papiere neskôr predá/odkúpi a tým dostane menovú bázu na pôvodnú úroveň. Repo operácie môžu byť buď termínované (presne určený dátum) alebo netermínované (na základe rozhodnutia jednej zo strán). Centrálna banka pri týchto operáciách ako kolaterál najčastejšie uznáva štátny cenný papier. Väčšinou ide o operácie s krátkou dobou splatnosti.

• Switch operácie – ich podstata spočíva vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere rovnakého objemu, avšak s rôznou lehotou splatnosti. Pri týchto operáciách sa veľkosť menovej bázy nemení, lebo centrálna banka do svojej bilancie ani nenakúpila ani nepredala žiadne cenné papiere, len zmenila štruktúru ich splatnosti. Centrálna banka sa prostredníctvom týchto operácií snaží ovplyvniť krátkodobú, strednodobú a dlhodobú úrokovú mieru. Switch operácie poznáme s give-up úrokovým rozdielom alebo s pick-up úrokovým rozdielom. Give-up úrokový rozdiel znamená, že centrálna banka predáva cenný papier s dlhšou lehotou splatnosti za nižšiu cenu, resp. vyšším úrokom a súčasne kúpi tento cenný papier s kratšou lehotou splatnosti obvykle za vyššiu cenu, resp. s nižším úrokom. Pick-up úrokový rozdiel znamená, že centrálna banka predáva cenný papier s kratšou lehotou splatnosti za vyššiu cenu, resp. nižším úrokom a súčasne kúpi tento cenný papier s dlhšou lehotou splatnosti za nižšiu cenu resp. s vyšším úrokom.

Operácie na voľnom trhu sa môžu realizovať buď formou aukcie alebo tendra. Pri aukciách komerčné banky ponúkajú objem cenných papierov, prípadne cenu, za ktorú sú schopné kúpiť alebo predať, pričom údaje ostatných účastníkov sú známe. Pri tendroch banky nepoznajú podmienky (objem, cena) ostatných účastníkov.

Aukcie a tendre sa členia na:

• a) objemové (je známa cena, ide o objem, centrálna banka má pod kontrolou krátkodobú úrokovú mieru)
• b) úrokové (je vopred daný objem, centrálna banka má pod kontrolou menovú bázu, ale nie krátkodobú úrokovú mieru).

Z hľadiska postupu centrálnej banky pri aukciách a tendroch sa rozlišuje:

• a) holandská metóda (obchod sa zrealizuje za rovnovážnu cenu),
• b) americká metóda (centrálna banka predá za rovnovážnu alebo vyššiu cenu, alebo kúpi za rovnovážnu alebo nižšiu cenu).

2.) Diskontné nástroje

Základom pri tomto nástroji je diskontná sadzba. Je to vlastne úroková sadzba, za ktorú si komerčné banky požičiavajú od centrálnej banky. To sa potom nazýva diskontný úver. Ide v podstate o záložný zdroj likvidity pre jednotlivé depozitné inštitúcie. Banky si požičiavajú na základe posúdenia ich likvidity a diskontnej sadzby. Vo väčšine prípadov musia byť jednotlivé úvery zabezpečené kolaterálom.

3.) Povinné minimálne rezervy

Celý súčasný bankový systém je postavený na frakčných rezervách. Centrálna banka určuje komerčným bankám, koľko musia držať na účtoch v centrálnej banke. Týmto nástrojom vie centrálna banka nepriamo ovplyvňovať trh, lebo ovplyvňuje výšku povinných minimálnych rezerv. Ak zvyšuje ich výšku, tak odčerpáva likviditu z trhu a ak ich výšku znižuje, tak dodáva likviditu na trh.

Povinné minimálne rezervy plnia štyri základné funkcie:

1. funkcia tlmiča (pomáhajú stabilizovať úrokovú mieru vzhľadom na zmenu v likvidite),
2. funkcia riadenia likvidity (predstavujú zdroj dopytu po rezervách centrálnej banky, tzn. vyrovnávajú ponuku likvidity, ktorú vytvárajú autonómne faktory),
3. funkcia menovej kontroly (môžu byť použité ako nástroj na kontrolovanie menových agregátov),
4. príjmová funkcia (môžu byť považované za zdroj príjmu centrálnej banky).

4.) Kurzové intervencie

Tento nástroj používa centrálna banka vtedy, ak chce ovplyvniť devízový kurz domácej meny. Môže využívať buď priame kurzové intervencie alebo nepriame kurzové intervencie. V prípade priamych intervencií centrálna banka nakupuje alebo predáva zahraničnú menu za domácu. Tento obchod prebieha medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami prípadne inými subjektmi na devízovom trhu. Pri nepriamych kurzových intervenciách banka využíva úrokovú mieru, ktorú buď zvyšuje alebo znižuje. K ďalším nepriamym devízovým intervenciám môžeme zaradiť obchodovanie s cennými papiermi denominovanými v cudzej mene, opatrenia centrálnej banky s vplyvom na platobnú bilanciu, opatrenia podporujúce export alebo znižujúce import.