ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – TurkStream
TurkStream (turecky: (TürkAkım alebo Türk Akımı, rus: Turecký prúd) je plynovod vedúci z Ruska do Turecka.
Začína sa z kompresorovej stanice Russkaja pri Anape v ruskom Krasnodarskom kraji, prechádza cez Čierne more do prijímacieho terminálu v Kıyıköy. Väčšina plynu prúdi ďalej do Európskej únie cez plynovod Malkoçlar do Bulharska.
Prvým priamym plynovodom medzi Ruskom a Tureckom pod Čiernym morom bol Blue Stream, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2005. V roku 2009 ruský premiér Vladimir Putin navrhol vedenie Blue Stream II paralelné s pôvodným plynovodom. Projekt Blue Stream II sa nikdy nerozbehol a projekt South Stream prevzal vedenie, kým nebol v roku 2014 opustený. Projekt TurkStream (vtedy pod názvom Turkish Stream) oznámil ruský prezident Vladimir Putin 1. decembra 2014 počas svojej štátnej návštevy Turecka, keď bolo podpísané memorandum o porozumení medzi Gazpromom a BOTAŞ.
Povolenie na vykonávanie inžinierskych prieskumov pre turecký offshore úsek bolo udelené v júli 2015. V júli 2015 bolo tiež podpísané memorandum o porozumení medzi Gréckom a Ruskom pre výstavbu a prevádzku úseku TurkStream na gréckom území. V novembri 2015, po zostrelení ruského Suchoja Su-24, bol projekt Ruskom jednostranne pozastavený. Koncom júla 2016, po zmierovacom stretnutí v Moskve, obe strany vrátili projekt späť na stôl. 10. októbra 2016 Rusko a Turecko oficiálne podpísali v Istanbule medzivládnu dohodu o realizácii projektu. Zmluva s offshore dodávateľom Allseas na položenie prvej línie bola podpísaná 8. decembra 2016 a zmluva na druhú trať bola podpísaná 20. februára 2017. Pokládka prvej línie v ruskej offshore časti sa začala 7. mája 2017.
Slávnostné ukončenie výstavby offshore časti sa konalo v Istanbule 19. novembra 2018. Offshore časť plynovodu bola naplnená plynom v novembri 2019. Gazprom začal prepravovať plyn cez TurkStream, a to aj do Bulharska a Severného Macedónska, 1. januára 2020, čím nahradil dodávky cez transbalkánsky plynovod cez Ukrajinu a Rumunsko. Plynovod slávnostne otvorili 8. januára 2020 prezidenti Putin a Recep Tayyip Erdoğan. Projekt TurkStream nahradil projekt South Stream, ktorý bol zrušený v roku 2014. Po zostrelení ruskej stíhačky Tureckom v novembri 2015 bol projekt dočasne zastavený. Vzťahy medzi Ruskom a Tureckom boli obnovené v lete 2016 a medzivládna dohoda o TurkStream bola podpísaná v októbri 2016. Výstavba sa začala v máji 2017 a dodávky plynu do Bulharska cez plynovod začali 1. januára 2020. Dňa 13. januára 2025 ruské ministerstvo obrany informovalo o neúspešnom útoku ukrajinského bezpilotného lietadla na kompresorovú stanicu TurkStream v Krasnodarskom kraji, ktorý Rusko nazvalo „aktom energetického terorizmu“. K útoku došlo po tom, čo Ukrajina odmietla obnoviť päťročný kontrakt na tranzit ruského plynu cez Ukrajinu.
Náklady na plynovod sa odhadujú na 11,4 miliardy eur. Plynovod má dve linky s celkovou kapacitou 31,5 miliardy m3/a (1,11 bilióna cu ft/a) zemného plynu. Prvá linka zásobuje Turecko a druhá linka umožňuje prepravu zemného plynu ďalej do juhovýchodnej a strednej Európy. Obe linky používajú rúry s vonkajším priemerom 810 mm (32 palcov), vyrábané spoločnosťami Europipe GmbH z Nemecka, Vyksa Steel Works z OMK a Izhora Pipe Mill z Ruska Severstal a konzorciom Marubeni, Itochu a Sumitomo z Japonska. Rúry majú hrúbku steny 39 mm (1,5 palca) a betónový náter 80 mm (3,1 palca). Vnútorný tlak v potrubí je 300 barov (4 400 psi).
TurkStream začína na ruskej kompresorovej stanici neďaleko Anapy. Vedie približne 930 km (578 míľ) na mori, z čoho približne 230 km (140 míľ) sa nachádza v ruských námorných zónach a približne 700 km (435 míľ) sa nachádza v tureckých vodách.Miesto pristátia v Turecku je Kıyıköy, dedina v okrese Vize v provincii Kırklareli na severozápade Turecka. Odtiaľ pokračuje z Kıyıköy do Malkoçlaru do Bulharska na turecko-bulharskej hranici. Za ďalšie rozširovanie ropovodu v krajinách juhovýchodnej a strednej Európy sú zodpovedné zainteresované krajiny. Na prepravu plynu sa využije existujúca infraštruktúra a výstavba nových plynovodov.
Pre Gazprom je preferovanou možnosťou export plynu z druhej línie do Bulharska, Srbska, Maďarska, Slovenska a Rakúska. Trasa v Bulharsku začína na bulharsko-tureckej hranici a vedie v opačnom režime do kompresorovej stanice v Provadii, severovýchodne od Bulharska. Odtiaľ povedie k bulharsko-srbskej hranici nový plynovod s dĺžkou 474 km (295 míľ). V Provadii a Rašove vyrastú nové kompresorové stanice. Srbská časť trasy na prepravu plynu začína pri Zaječare na bulharsko-srbskej hranici a prechádza cez srbsko-maďarskú hranicu pri Horgoši. Plánuje sa spojovacia vetva z Belehradu do Bosny a Hercegoviny. Maďarský úsek bude mať dĺžku len 15 km (9,3 míľ). Medzi ďalšie plánované nadväzujúce projekty patril aj plynovod Tesla, ktorý má viesť z Grécka do Severného Macedónska, Srbska a Maďarska a končí v rakúskom plynárenskom uzle Baumgarten.
Projekt realizovala spoločnosť South Stream Transport B.V., dcérska spoločnosť Gazpromu, ktorá bola pôvodne založená pre projekt South Stream. V pobrežných oblastiach bolo pobrežné potrubie položené plavidlom Audacia na kladenie potrubí. Pre hlbokú časť Čierneho mora sa použilo plavidlo Pioneering Spirit na kladenie potrubí. Dodávateľom pre tureckú časť bola spoločnosť Petrofac a subdodávateľom výstavby prijímacieho terminálu v Turecku bola spoločnosť Tekfen. Dodávateľom pobrežného úseku na turecko-bulharskej hranici bol TurkAkim Gaz Tasima A. S. zrealizuje výstavbu pozemného úseku, spoločného podniku Gazpromu a BOTAŞ.
