ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – trumpflácia
Trumpflation označuje pojem opisujúci obavy z rastu inflácie, či rast cien, v dôsledku krokov spojených s Donaldom Trumpom.
Čo tento pojem zahŕňa:
• Historický význam (1. prezidentské obdobie): Pôvodne označoval očakávania trhov a ekonómov z roku 2016, že Trumpove plány na zníženie daní, rozpočtové výdavky, clá a reštrikcie v oblasti imigrácie povedú k vyššej inflácii. Samotná priemerná ročná inflácia počas jeho prvého mandátu však zostala pomerne nízka (okolo 1,9 %).
• Súčasný kontext a kritika: V nedávnom období (v priebehu roku 2026) politici a ekonómovia, ako napríklad senátorka Elizabeth Warrenová alebo senátor Chuck Schumer, oživili tento termín. Warrenová spustila tzv. Trumpflation Tracker, ktorý poukazuje na kumulatívny nárast nákladov priemernej domácnosti a rast cien položiek, ako je benzín, zdravotná starostlivosť, bývanie či potraviny, vplyvom zavádzaných ciel a ďalších hospodárskych opatrení.
• Alternatívne nástroje sledovania: Pre reálne a nezávislé sledovanie inflácie v reálnom čase slúžia tiež platformy ako Truflation, ktoré agregujú masívne množstvo denných ekonomických indexov.
Čo je Trumpova inflácia?
„Trumpova inflácia“ alebo trumpflácia,označovala obavy z rastu inflácie počas prvej administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá začala v roku 2017. Pôvodne ho používali v mesiacoch pred a po Trumpovom zvolení v novembri 2016 okrem iného aj ekonómovia. Tieto obavy boli založené na vnímaných inflačných účinkoch niektorých Trumpových politík, ako napríklad jeho navrhovaného balíka výdavkov na infraštruktúru vo výške 1,5 bilióna dolárov. Tieto špekulácie podnietil aj Trumpov volebný sľub znížiť alebo eliminovať štátny dlh USA, ktorý bol pred Trumpovým zvolením tesne pod 20 biliónmi dolárov.
Faktory ovplyvňujúce obavy z Trumpovej inflácie
V mesiacoch pred a po Trumpovom víťazstve vo voľbách v novembri 2016 komentátori trhu špekulovali, že jeho navrhované politiky by mohli viesť k vyššej úrovni inflácie.
Jednou z hlavných politík, ktoré uvádzali tí, ktorí vyjadrili tieto obavy, bol Trumpov návrh vynaložiť 1,5 bilióna dolárov na infraštruktúrne projekty počas 10 rokov. Vzhľadom na legislatívnu patovú situáciu vo Washingtone a úplný nedostatok návrhov zo strany administratívy však takéto politiky nikdy neboli prijaté.1
Špekulácie o potenciálnej inflácii boli tiež vyvolané Trumpovým volebným sľubom , že zníži alebo dokonca úplne eliminuje štátny dlh USA , ktorý bol pred Trumpovým zvolením tesne pod 20 biliónmi dolárov. To viedlo k špekuláciám, že Trumpova administratíva by sa mohla snažiť „znížiť“ štátny dlh infúziou alebo zaviesť agresívne opatrenia na znižovanie nákladov s cieľom znížiť deficit . V rokoch po Trumpovom zvolení sa však deficity značne zvýšili, pričom štátny dlh zodpovedajúcim spôsobom rástol.2
Zároveň komentátori trhu identifikovali aj niekoľko faktorov, ktoré by mohli slúžiť na zmiernenie týchto inflačných rizík, ako sú technologické inovácie, starnúca populácia a rastúci globálny dlh.
Špekulácie okolo Trumpovej inflácie sa prejavili aj na samotných finančných trhoch. Skoro ráno po Trumpovom volebnom víťazstve začali trhy generovať signály, že na obzore by mohla byť vyššia inflácia.3
Bank of America Merrill Lynch (BAML) v ten deň oznámila, že osemtýždňový prílev do štátnych dlhopisov chránených pred infláciou (TIPS) dosiahol rekordné maximum. Podobne aj výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vzrástli medzi 8. a 10. novembrom o 30 bázických bodov. Výsledkom bola strmšia výnosová krivka , čo vyvolalo obavy z budúcej inflácie.
Aká bola miera inflácie za Trumpa?
Napriek špekuláciám o Trumpovej inflácii bola priemerná ročná miera inflácie za prezidenta Donalda Trumpa nízka a pohybovala sa okolo 1,9 %.4
Čo je dobrá miera inflácie?
Federálny rezervný systém si kladie za cieľ dosiahnuť ročnú mieru inflácie na úrovni 2 % a preto v prípade potreby využíva menovú politiku na jej zmiernenie.
Napríklad, keď inflácia v roku 2022 dosiahla vrchol, Fed prijal politiku agresívneho zvyšovania úrokových sadzieb s cieľom schladiť výdavky. Od marca 2022 nakoniec zvýšil sadzby 11-krát, aby ju znížil.
Ktorý prezident mal najvyššiu priemernú mieru inflácie?
Priemerná miera inflácie bola najvyššia počas prezidentského funkčného obdobia Jimmyho Cartera, v rokoch 1977 až 1981. V tomto období dosiahla medziročná miera inflácie 9,9 %.5
Je dôležité poznamenať, že prezidentská politika je len jedným z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú mieru inflácie.
Zrátané a podčiarknuté
„Trumpova inflácia“ je termín, ktorý používali ekonómovia a médiá pred a po všeobecných voľbách v roku 2016 na vyjadrenie obáv z možnej inflácie počas Trumpovho prezidentovania. Tieto obavy mali korene v politikách, ktoré Trump načrtol pre štátny dlh, daňový zákonník a výdavky. Používanie termínu sa po roku 2017 výrazne znížilo, pretože priemerná ročná miera inflácie počas Trumpovho prvého funkčného obdobia bola nízka a pohybovala sa okolo 1,9 %.
