ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – rakúsky a americký ekonóm Joseph Schumpeter

Joseph Alois Schumpeter (* 8. február 1883, Třešť – † 8. január 1950, Taconic, Connecticut, USA) bol významný rakúsky a americký ekonóm, ktorý sa narodil na Morave.

Teoretik antiimperializmu. Bol profesorom na viacerých univerzitách Rakúsko-Uhorska a od roku 1932 v Harvarde. Vo Viedni ako profesor nikdy nepôsobil, hoci sa o to celý život usiloval.

Zaoberal sa teóriou spoločenských a inštitucionálnych zmien, najmä teóriou hospodárskeho rozvoja, dynamiky a štrukturálnych zmien trhovej ekonomiky. Bol prívržencom matematicko-funkčného smeru teórie hraničnej užitočnosti, autor teórie samolikvidácie kapitalizmu, teórie inovácie, vypracoval vlastnú teóriu úroku. Bol dôsledným zástancom evolucionizmu.

Joseph Alois Schumpeter sa zameriava na problémy dynamického vývoja trhového systému, faktory zabezpečujúce pokrok a ekonomický rast. Tento vedec najskôr začal študovať ekonomickú dynamiku na rozdiel od statickej analýzy predstaviteľov neoklasického smeru.

Teória inovácií

Priemyselné revolúcie pravidelne menia existujúci výrobný systém a spôsobujú neustálu túžbu po inováciách. Podľa Schumpetera je ekonomická dynamika založená na šírení inovácií v rôznych sférach ekonomického života. Výsledkom inovácie je vplyv na ekonomické procesy alebo priamo na výrobky.

Ekonomické inovácie sú funkciou jednotlivcov, ktorých Schumpeter nazýva podnikateľmi. Podnikateľ je hospodársky subjekt, ktorého funkciou je priamo uskutočňovať nové kombinácie, a je aktívnym prvkom tohto procesu. Ekonomická funkcia podnikateľa nie je stála, ale vykonáva sa iba dovtedy, kým sa kombinácia nestane rutinou. Podnikanie nie je povolanie. Schumpeter oddeľuje inovatívnu funkciu podnikateľa od funkcie kapitalistu, pretože podnikateľ nemusí mať nevyhnutne vlastnícke právo. Rizikom je kapitalista, ktorý poskytuje potrebné finančné prostriedky. Podnikateľ tiež nie je vynálezca. Realizuje iba výsledky ich práce. Podnikateľov treba tiež odlíšiť od manažérov, ktorí nerealizujú inovácie, ale vykonávajú iba rutinnú prácu .

Podnikanie zahŕňa odklon od obvyklého „toku s prúdom“, vyžaduje kreatívny prístup, a preto sa spája s charakteristikami osobnosti podnikateľa. Schumpeter vyzdvihol konkrétnu motiváciu, ktorá si nevyžaduje najrýchlejšie uspokojenie potrieb, ale ráznu činnosť zameranú na vytvorenie podniku, víťazstvo nad konkurenciou, prekonávanie vznikajúcich ťažkostí. To sa dá dosiahnuť na základe daru predvídavosti, pevnej vôle a rozvinutej intuície. Túžba po inovácii, viera vo vlastné sily, schopnosť riskovať, pocit vlastnej nezávislosti sú osobnostné vlastnosti, ktoré charakterizujú podnikateľa a nezávisia od triedy a sociálnej príslušnosti. Schumpeterovský podnikateľ zároveň nemusí mať nevyhnutne silný intelekt, pretože pri rozhodovaní nemôže dlho zvažovať a porovnávať rôzne možnosti.

Koncepcia ekonomického cyklu

Dynamický koncept cyklu, v ktorom sa cyklickosť považuje za pravidelnosť ekonomického rastu, uznáva ako hnaciu silu rastu investície do fixných aktív spôsobené zavedením inovácií. Podmienky implementácie inovácií a prilákania ďalších objemov peňažného kapitálu vytvára pôžička. Popri budovaní vlastnej teórie cyklu sa Schumpeter stal autorom modernej klasifikácie ekonomických cyklov, podľa ktorej Kondratyevove „dlhé vlny“ (do 55 rokov), Juglarove stredné priemyselné cykly (do 10 rokov), a rozlišujú sa malé (peňažné) cykly Kitchina, ktoré trvajú 3 – 4 roky.

Vďaka tomu Schumpeter prichádza k paradoxnému záveru, že všetko, čo sa považovalo za destabilizujúce faktory – monopoly, ekonomické cykly, konkurencia – sú v skutočnosti faktory, ktoré urýchľujú pokrok. Vedec veril, že deštruktívna konkurencia, boj o sféry vplyvu, obmedzujúce aktivity firiem (reklama, patenty) nespomaľujú, ale urýchľujú proces dlhodobého rozvoja [17].

Vo svojej výučbe sa Schumpeter vzdáva dominantného ekonomického modelu dokonalej konkurencie, ktorý vedie k rovnováhe a ničí zisk, v prospech dynamického prístupu. Schumpeterovou definujúcou hypotézou je tvrdenie, že podnikateľ, pre ktorého je hlavným motívom zisk, je inovátorom. Zásluha vedca spočíva v tom, že odmietol dovtedy dominantnú teóriu trhovej rovnováhy od Leona Walrasa, podľa ktorej na podnikaní veľmi nezáležalo. Schumpeterovský podnikateľ sám vytvára podmienky na dosiahnutie zisku zmenou procesov výroby a predaja výrobkov, a tým určuje pokrok.

Bol to Schumpeter, ktorý bol prvým ekonómom, ktorý predstavil pojmy „inovácia“ a „inovácia“ a spojil ich s tempom ekonomického rozvoja. Na mikroekonomickej úrovni vytvárajú inovácie zisky a sú realizované prostredníctvom aktívnej účasti na inovačnom procese. Makroekonomické – ovplyvňujú celkový ekonomický rast a sú základom porozumenia ekonomického rastu.

Tvorivá deštrukcia

Jednou z hlavných otázok J. Schumpetera je, ako je kapitalizmus schopný neustále odstraňovať zastarané prvky a obnovovať ekonomické štruktúry. Počiatočná pozícia ekonomického systému je stav rovnováhy. Zdrojom vývoja sú interné procesy, nové kombinácie výrobných zdrojov, ktoré vedú k zavádzaniu inovácií. Rovnováhu narúšajú kroky inovatívneho podnikateľa. Na implementáciu inovácií sa pôžičky berú od „starých“ firiem a spoločností. Investície smerujú do nových oblastí s postupným zapojením čoraz viac nových účastníkov. Akumulácia nie je trvalý a nepretržitý proces. Naopak, rastový proces podľa Schumpetera vzniká míľovými krokmi, pretože je to spôsobené technickými inováciami a vývojom nových investičných projektov.

Najskôr jeden alebo viacerí podnikatelia používajú nové formy a spôsoby dosahovania zisku, iní časom začnú opakovať svoj príklad. J. Schumpeter verí, že úspech jedného človeka priťahuje ostatných, v dôsledku čoho v ekonomike vzniká reorganizačný proces, ktorý je podstatou každého rastu. Zisk je odmenou za inováciu, pretože nové kombinácie ponúkajú možnosť znížiť výrobné náklady. Zisk získa ten, kto využije inováciu skôr ako ostatní. Zisk je teda kategória, ktorá sa objavuje a zaniká. S rozširovaním inovácií sa výrobné náklady vyrovnávajú a tvorba zisku je čoraz ťažšia. Pre dosiahnutie zisku nie je rozhodujúca konkurencia cien alebo kvality, ale konkurencia nových výrobkov, nových technológií, nových zdrojov podpory a nových organizačných foriem.

Výsledkom využitia objavov, vynálezov a noviniek je, že sa systém posúva z rovnovážneho stavu, aby sa opäť usiloval o rovnováhu na inej úrovni technickej základne. Nahrádzajú sa staré výrobky a predchádzajúce formy organizácie, ktoré vyvolávajú proces „tvorivej deštrukcie“. Vytvára sa nový stav ekonomického systému, ktorému sa firmy prispôsobujú, a vývoj ekonomiky ako celku sa stáva cyklickým.

Prvou univerzitou kde začal Joseph Alois Schumpeter bola v meste Černovice. V minulosti boli centrom Bukoviny, dnes sú súčasťou dnešnej Ukrajiny. Bukovina bola súčasťou Rakúska-Uhorska. V meste sa tiež nachádza Komplex Černovickej univerzity, ktorý navrhol český architekt Josef Hlávka. Od roku 2011 patrí tento komplex do Svetového dedičstva UNESCO.