ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – prognostika

Prognostika je veda o formulovaní prognóz .

Jej zaradenie medzi samostatné vedecké disciplíny je prinajmenšom sporné. V anglosaskom svete je prognostika (=  forecasting ) považovaná za postup použiteľný v mnohých odboroch vedy a podnikania. Iba v krajinách komunistického bloku získala prognostika prechodne (v 80. rokoch 20. storočia) význam, ktorý ju staval na úroveň ostatných spoločenských vied.

Doménou československej prognostiky bol Prognostický ústav ČSAV , v ktorom pôsobili oi niektorí neskorší polistopaví politici, a to predovšetkým ekonómovia, Valtr Komárek od roku 1984 riaditeľ, Tomáš Ježek (1986–1989 ), Václav Klaus (1990–1993) a i.), ale napríklad aj historik a filozof Miloslav Ransdorf (1984–1992).

Pokračovateľom PÚ ČSAV je na Slovensku Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied založený 1. januára 1989.  V Českej republike sa prognózovaním zaoberá napr. Centrum pre sociálne a ekonomické stratégie FSV UK (CESES), Kabinet pre štúdium vedy, techniky a spoločnosti Filozofického ústavu AV ČR, Centrum globálnych štúdií, čo je spoločné pracovisko Filozofického ústavu Akadémie vied ČR a Univerzity Karlovej, alebo Centrum pre teoretické štúdiá, čo je spoločné pracovisko Univerzity Karlovej v Prahe a Akadémie vied Českej republiky.

Spoločným znakom prognostiky v rôznych odboroch je používanie metód matematickej štatistiky .

O rozvoj prognostiky sa na Slovensku zaslúžil profesor Pavol Vincúr (1933- 2111) z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je autorom viacerých monografií a učebníc z tejto oblasti. Jeho žiakom je ekonóm Ivan Mikloš.

Pavol Vincúr. Fotografia Slovenská akadémia vied.