ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Herbert Alexander Simon
Herbert Alexander Simon, (15. júna 1916 – 9. februára 2001) bol americký sociálny vedec známy pre svoje príspevky do mnohých oblastí vrátane psychológie, matematiky, štatistiky a operačného výskumu, z ktorých všetky syntetizoval v kľúčovej teórii, ktorá mu v roku 1978 vyniesla Nobelovu cenu za ekonómiu.
Jej oficiálny názov znie Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Nobelove ceny sú všeobecne považované za najprestížnejšie ocenenie za intelektuálny výkon na svete.
Simon a jeho dlhoročný spolupracovník Allen Newell vyhrali v roku 1975 A.M. Turingovu cenu, najvyššie ocenenie v informatike, za ich „základný prínos k umelej inteligencii, psychológii ľudského poznania a spracovaniu zoznamov“.
Simon promoval na Chicagskej univerzite v roku 1936 a v roku 1943 tam získal doktorát z politických vied. Po zastávaní rôznych postov v politických vedách sa v roku 1949 stal profesorom administratívy a psychológie na Carnegie Institute of Technology (teraz Carnegie Mellon University). , neskôr sa stal profesorom informatiky a psychológie na univerzite Richarda Kinga Mellona.
Je známy svojou prácou na teórii podnikového rozhodovania známej ako „behaviourizmus“. Vo svojej vplyvnej knihe Administrative Behavior (1947) sa Simon snažil nahradiť veľmi zjednodušený klasický prístup k ekonomickému modelovaniu – založený na koncepte podnikateľa s jediným rozhodovaním a maximalizujúcim zisk – prístupom, ktorý uznáva viacero faktorov, ktoré prispievajú k rozhodovaniu. tvorby. Podľa Simona tento teoretický rámec poskytuje realistickejšie pochopenie sveta, v ktorom rozhodovanie môže ovplyvniť ceny a výstupy.
Fotografia: – News & Events 1981 at the RIT Digital Archive
Rozhodujúci pre túto teóriu je koncept „uspokojujúceho“ správania – dosiahnutie prijateľných ekonomických cieľov pri minimalizácii komplikácií a rizík – v kontraste s tradičným dôrazom na maximalizáciu zisku. Simonova teória teda ponúka spôsob, ako zvážiť psychologické aspekty rozhodovania, ktoré mali klasickí ekonómovia tendenciu ignorovať.
Neskôr vo svojej kariére Simon hľadal prostriedky na vytváranie umelej inteligencie prostredníctvom počítačovej technológie. Napísal niekoľko kníh o počítačoch, ekonomike a manažmente a v roku 1986 získal americkú národnú medailu za vedu.
Spoločne s Cyertom a Marchom prišli v päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch 20. storočia s kritikou teórie racionálneho rozhodovania. (Neskôr na nich nadviazali aj Kahneman a Tversky). Ako uvádza Simon vo viacerých svojich publikáciách, objektívne racionálne rozhodovania je nereálne, pretože kladie prehnané požiadavky na kognitívne schopnosti rozhodovateľa. Rozhodovanie je determinované predpokladmi subjektu rozhodovania – schopnosti, vedomosti, osobné ciele a záujmy, okamžitým stavom- psychologickým rozpoložením, náladou a objektívnymi podmienkami materiálnej aj nemateriálnej povahy.
V roku 1975 dostal spolu s Allenom Newellom Turingovu cenu za prínos v oblasti umelej inteligencie a kognitívnej psychológie.
(Spracované podľa verejne dostupných informačných zdrojov)
Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD 0000-0002-8634-3295.
