ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – faktory ekonomického rastu
Ekonomický rast je jednoduchší kvantitatívny ukazovateľ ako úroveň blahobytu obyvateľstva alebo úroveň ekonomického rozvoja krajiny.
Hlavným kvantitatívnym ukazovateľom ekonomického rastu je reálny HDP na obyvateľa. Menej bežne používané sú skutočný hrubý národný produkt (HNP), čistý národný produkt (NNP) alebo národný dôchodok (NI). Ekonomický rast úzko súvisí s rastom všeobecnej úrovne a kvality života obyvateľstva – rast strednej dĺžky života, kvalita lekárskej starostlivosti, dostupnosť kvalitného vzdelania, skracovanie pracovného času, bezpečnosť občanov, resp. tak ďalej. Neexistuje však jasná súvislosť medzi príjmom na hlavu a bohatstvom.
Faktory, ktoré určujú ekonomický rast, sú:
a) množstvo a kvalita pracovných zdrojov;
b) pomer závislosti a demografické starnutie obyvateľstva;
c) kvality a výkonnosti politických a ekonomických inštitúcií;
d) kapitálová efektívnosť;
e) množstvo a kvalita prírodných zdrojov;
f) efektívnosť riadenia;
g) efektívnosť technológie;
h) geografická poloha.
Na základe východísk novej inštitucionálnej ekonomiky je hlavným dôvodom ekonomickej zaostalosti a nízkeho ekonomického rastu v krajinách bohatých na zdroje aj chudobných, bez ohľadu na geografiu, klímu, genetiku, kultúru, náboženstvo atď., kvalita a práca politické a ekonomické inštitúcie v rámci samotných krajín. Príkladmi moderných krajín bohatých na zdroje so silnými inštitúciami sú; medzi demokraciami: Austrália, Kanada, Holandsko, Nórsko, USA, Dánsko, Švédsko, Island; medzi nedemokraciami: SAE, Omán, Saudská Arábia, Brunej Darussalam, Katar, Bahrajn, Kuvajt.
Demografia sa tiež stáva dôležitým faktorom ekonomického rastu v rozvojových aj rozvinutých krajinách s populáciou, ktorá už prešla demografickou transformáciou. Demografické starnutie obyvateľstva a v dôsledku toho postupne rastúca úmrtnosť, ktorá je nad úrovňou pôrodnosti a riziko vyľudňovania obyvateľstva s poklesom imigrácie alebo výskytom vyľudňovania obyvateľstva s nízkou imigráciou, čo je jedným z dôvodov extrémne nízky ekonomický rast medzi najvyspelejšími krajinami sveta. Najnovšími príkladmi sú Taliansko a Japonsko, ktoré trpia ekonomickou stagnáciou a Japonsko je navyše už takmer tri desaťročia v stave neustálej deflácie. Taktiež demografické starnutie obyvateľstva Zeme, okrem subsaharskej Afriky, má vplyv na ekonomický rast rozvojových krajín sveta, ktoré už prešli demografickým prechodom.
Existuje názor, že hlavnou podmienkou dlhodobého ekonomického rastu je priaznivý charakter politických inštitúcií v konkrétnom štáte alebo krajine. Zároveň nehrá žiadnu rolu ani klíma, ani geografická poloha, ani množstvo a kvalita prírodných zdrojov, a také faktory ako množstvo a kvalita pracovných zdrojov, efektívnosť fixného kapitálu, efektívnosť hospodárenia a efektívnosť technológie sú druhoradé a sú určené povahou politických inštitúcií.
Niektorí vedci rozlišujú medzi intenzívnymi a extenzívnymi faktormi ekonomického rastu:
Extenzívny rastový faktor sa realizuje kvantitatívnym zvýšením zdrojov (napríklad zvýšením počtu zamestnancov). Priemerná produktivita práce sa zároveň výrazne nemení. Extenzívne rastové faktory sú charakterizované zákonom klesajúcich výnosov s nadmerným nárastom zdroja. Napríklad neodôvodnené zvýšenie veľkosti organizácie môže viesť k prebytku práce a zníženiu produktivity práce. Medzi rozsiahle rastové faktory patrí aj nárast nákladov na pôdu, kapitál a prácu. Tieto faktory nesúvisia s inováciami, s novými výrobnými a manažérskymi technológiami, s rastom kvality ľudského kapitálu.
Intenzívne faktory ekonomického rastu sú determinované zlepšovaním a zlepšovaním kvality manažérskych systémov, technológií, využívaním inovácií, modernizáciou výrobných zariadení a zlepšovaním kvality ľudského kapitálu. Hlavným intenzívnym faktorom rastu a rozvoja modernej ekonomiky, priemyselnej aj inovatívnej, je kvalitný ľudský kapitál.
Podľa amerického ekonóma Roberta Solowa sa v rokoch 1909 až 1949 v USA viac ako 80 % rastu HDP vysvetľuje technickým pokrokom, teda intenzívnymi faktormi, a nie nákladmi na prácu a kapitál.
E. Dennison rozdelil faktory ekonomického rastu na fyzické výrobné faktory (práca a kapitál) a faktory rastu produktivity práce. Ekonomiky západoeurópskych krajín podľa neho vzrástli v povojnovom období o 2/3 v dôsledku zvýšenej produktivity práce, kým v Spojených štátoch sa rast spoliehal skôr na zvýšenie nákladov na prácu a kapitál, než na produktivitu práce.
Hľadanie faktorov ekonomického rastu pokračuje, hoci sú zrejmé dva problémy:
Po prvé, ako poznamenal V. Easterly, ekonomiky mnohých krajín sa zrýchľujú a zastavujú bez zjavného dôvodu: napríklad v 60. a 70. rokoch 20. storočia Brazília rástla veľmi rýchlo, okolo roku 1980 sa zastavila na ďalších 20 rokov, potom začala rásť. znova a znova sa zastavil.
Po druhé, všetko je v ekonomike prepojené a podľa niektorých výskumníkov je preto pokus o obmedzenie súboru faktorov odsúdené na neúspech.
Napríklad niet pochýb o tom, že úroveň vzdelania priamo súvisí s ekonomickým rastom – to však neznamená, že úroveň vzdelania napomáha rastu. Veď štát, ktorý vie deti učiť, pravdepodobne aj dobre postaví cesty. Navyše je možné, že v podmienkach ekonomického rastu sa ľudia viac venujú deťom, ale môže to byť aj presne naopak.
