Homo oeconomicus; písané tiež homo economicus; slovensky človek ekonomický, je model človeka ako agenta, ktorý je dôsledne racionálny a úzko sebecký a ktorý optimálne sleduje svoje subjektívne definované ciele.
Takto sa človek javí v niektorých ekonomických teóriách. V teórii hier sa homo oeconomicus často modeluje na základe predpokladu dokonalej racionality. Predpokladá sa, že jedinci (agenti) vždy konajú spôsobom, ktorý maximalizuje ich úžitok ako spotrebiteľov a zisk ako producentov a sú na tento účel schopní ľubovoľne zložitých kalkulácií. Vždy sú schopní premyslieť všetky možné varianty a zvoliť si postup, ktorý povedie k najlepšiemu možnému výsledku. Racionalita implikovaná modelom homo oeconomicus nehovorí, aké preferencie sú prípustné. Iba naivné aplikácie modelu homo oeconomicus predpokladajú, že agenti vedia, čo je najlepšie pre ich dlhodobé fyzické a duševné zdravie. Napríklad úžitková funkcia agenta by mohla byť prepojená s vnímaným úžitkom iných agentov (napríklad niečieho manžela alebo detí), čo by spôsobilo, že homo oeconomicus je kompatibilný s inými modelmi ľudského konania, ako je homo reciprocans, ktorý zdôrazňuje ľudskú spoluprácu.
Ekonómia hlavného prúdu
Z pohľadu ekonómie hlavného prúdu sa predpokladá, že existuje plne racionálny jedinec, ktorý maximalizuje svoj úžitok, podľa známej úžitkovej funkcie, má stabilné preferencie a akumuluje optimálne množstvo relevantných informácií. Dosiahne tak vždy svoje ciele a zvolí správne prostriedky. Dnes ekonómia hlavného prúdu dôsledne rozlišuje medzi racionalitou, racionálnymi očakávaniami, prípadne efektivitou a nemieša definíciu racionality v ekonómii s definíciou racionality v psychológii, z ktorej vychádzajú behaviorálni ekonómovia.
Behaviorálna ekonómia
Ako teória ľudského správania homo oeconomicus kontrastuje s konceptmi behaviorálnej ekonómie, ktorá skúma kognitívne skreslenie a iné iracionality, a s predstavou obmedzenej racionality, ktorá predpokladá, že racionalitu agentov obmedzujú faktory ako kognitívne a časové obmedzenia.
Prístup rakúskej školy
Rakúska škola model homo oeconomicus odmieta. V knihe Ľudské pojednávanie Ludwig von Mises uvádza „Ľudské pojednávanie je nutne konaním racionálnym.“ Z pohľadu rakúskej ekonómie to neznamená to, čo je myslené ekonómami hlavného prúdu. Pojmom racionálne je myslené, že jedinec síce maximalizuje svoj úžitok, ale ten je založený na metodologickom subjektivizme a metodologickom individializme. Pre Misesa je každé konanie racionálne, pretože je pri ňom používaný rozum. To nezaručuje, že človek dokáže premeniť svoje ciele na skutočnosť.
