ABECEDA EKONÓMIE A EKONOMIKY – reflácia

Reflácia je stimulácia ekonomiky zvýšením ponuky peňazí alebo znížením daní s cieľom zvýšiť tempo rastu cien na dlhodobý trend po poklese hospodárskeho cyklu. Reflácia je opakom dezinflácie[sk], t. j. stimulácie ekonomiky s cieľom znížiť mieru rastu cien späť na dlhodobý trend.

Reflácia, ktorú možno považovať za formu inflácie (zvyšovania cenovej hladiny), sa od “zlej” inflácie líši tým, že “zlá” inflácia je inflácia nad hranicou dlhodobého trendu, zatiaľ čo reflácia je oživenie cenovej hladiny, keď klesla pod túto hranicu. Ak by napríklad inflácia bola 3 %, ale v jednom roku by klesla na 0 %, v nasledujúcom roku by bolo potrebné, aby inflácia dosiahla 6 % (v skutočnosti 6,09 % v dôsledku zložených úrokových nákladov), aby sa vyrovnala dlhodobej trendovej čiare. Táto vyššia ako normálna inflácia je refláciou, pretože predstavuje návrat k dlhodobému trendu.

Toto rozlíšenie vychádza z teórie hospodárskeho rastu, ktorá predpokladá, že existuje určité “prirodzené” dlhodobé tempo rastu ekonomiky a cenovej hladiny. Tak ako sa dezinflácia považuje za prijateľný liek proti vysokej inflácii, reflácia sa považuje za liek proti deflácii (ktorá sa na rozdiel od inflácie považuje za negatívny faktor bez ohľadu na jej rozsah).

Pojem “reflácia” možno aplikovať na hospodársku politiku, v ktorej vláda využíva fiškálne alebo menové stimuly na zvýšenie produkcie krajiny. Môže sa to dosiahnuť znížením daní, zmenou peňažnej zásoby alebo úpravou úrokových sadzieb. Tento pojem opisuje aj prvú fázu hospodárskeho oživenia, pri ktorej sa na konci recesie začínajú zvyšovať ceny. S rastom cien sa zvyšuje aj zamestnanosť, produkcia a príjmy, až kým ekonomika nedosiahne plnú zamestnanosť.