Partnerom pre “telerozhlas” nie sú len odbory, ale aj živnostníci dodávajúci reportérsku činnosť
Minulý rok prišiel o život novinár Ján Kuciak spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou. Táto tragédia sa stala rozbuškou konfliktov v politickom živote, verejnom priestore, ale aj v oblasti žurnalistiky.
Za viac ako rok zaznelo viacero intepretácií, tej ktorej časti spoločenského života. Mnohé z nich vyvolávajú úsmev, či smútok, a niekedy aj údiv. Údiv z jednoduchého dôvodu. Ak niekto o určitých javoch niečo tvrdí, mal by poznať obsahovú naplň tých pojmov, ktoré používa. Sú dve vysvetlenia neznalosti obsahových interpretácií základných pojmov v oblasti mediálnych štúdií. Prvé je to, že daná osoba, ktorá ich používa, sa počas štúdia flákala a nič sa nenaučila. Na scénu mediállnej komunikácie máme aj osoby, ktoré nedokončili vysokú školu. Druhýn vysvetením je to, že daná osoba mala padagógov, ktorí majú síce pedagogické tituly docentov a profesorov, ale noviny videli len v novinovom stánku, alebo v maloobchodnom predaji v inom type predajne.
Pozrime sa na niekoľko prvých viet z prvého stanoviska redaktorov RTVS, ktoré vyšlo 4. apríla 2018. “Atmosféra v spravodajstve je už niekoľko mesiacov napätá. Bojujeme s nedôverou voči našim nadriadeným, voči ich úmyslom a schopnostiam. Doteraz však nezaviedli mechanizmus, ktorý by vylúčil možný konflikt záujmov na obsah spravodajstva. Zatiaľ pracujeme slobodne, ale v nepriateľskej atmosfére.” Toľko citát zo stanoviska.
Nie je jasné čo je príčinou napätia. Prečo nedôverujú redaktori vedeniu? Kvôli konfliktu záujmov. V minulosti niektorí členovia vedenia pracovali ako hovorcovia v rôznych inštitúciách. Konflikt záujmov by bol vtedy, ak by súčasne viedli spravodajstvo v RTVS, a súčasne boli mediálnymi poradcami niekde vo verejnej, alebo súkromnej inštitúcii. Konflikt záujmov by bol vtedy, ak by manažér spravodajstva, písal pre verejnú, alebo súkormnú inštitúciu tlačové správy. Súčasne by od podriadených žiadal zverejnenie tlačových správ, ktoré sám napísal. Ak niekto pracoval kedysi ako hovorca, a nastúpil ako manažér spravodajstva v médiu, nie je to konflikt záujmov. Môže to byť dokonca užitočné, lebo tento manažér pozná médiá aj druhej strany. Ako je to slobodne a nepriateľsky. Logický opak je neslobodne a priateľsky. Celkom zábavné.
Ostatné “fakty” o RTVS nebudeme analyzovať, lebo ide o úniky z interných porád postihnuté individuálnou interpretácioou. Mimochodom vynášanie z interných porád je prejavom bezcharakternosti, nekultúrnosti a neslušnosti. A to tu všetci vzorne kričia o slušnosti…
Analýza rozvrhov hodín katedier a fakúlt kde sa vyučuje novinárska profesia ukazuje, že ani na jednej z nich nie je prednáška, či nebodaj predmet konflikt záujmov v novinárskej profesii. Pomôžme si poboćkou Transparency International v Estónsku. Slovenská pobočka Transparency International sa danou problematikou nezaoberala. Pozrime sa na dokument, ktorý spolu s Transparency International v Estónsku vyhotovilo Justiitsministerium. To nie je nič iné ako Ministerstvo spravodlivosti Estónskej republiky. Dokument sa volá Konflikt záujmov. Jeho podtitul znie Príručka pre novinárov. Dokument popisuje dosť veľké množstvo situácií, ktoré môžu predstavovať konflikt záujmov. Sú to: 1. záujmy verejnej organizácie; 2. osobné záujmy majiteľa mediálnej spoločnosti; 3. obchodné záujmy medalnej firmy; 4. ponuka osobnej odmeny za prínos ku komerčnej činnisti mediálnej organizácie; Možné konflikty záujmov v oblasti reklamy sú: 1. napísanie tlačových správ, 2. dodatočná novinárska činnosť; 3. dodatočné zamestnanie v oblasti styku s verejnosťou; 4. napísanie reklamných textov; 5. prezentacia materiálov z oblasti styku s verejnosťou ako novinárskych materiálov. Konflikty záujmov v oblasti moderovania sú: 1. moderovanie nekomerčných podujatí; 2. moderovanie komerčných podujatí; 3. tréningy a semináre; 4. účasť v reklame. Konflikty záujmov v oblasti ciest a darčekov sú: 1. darčeky; 2. cesty zaplatené nekomerčnými organizáciami; 3. cesty zaplatené komerčnými organizáciami.
Konflikt záujmov v osobných finančných a inýchh záujmoch sú: 1. členstvo vo vedení firmy; 2. vlastné úspory v banke, alebo investície do akcií; 3. dodatočnňe prijmy z nenovinárskej činnosti; 4. záujmy, hobby. Konflikty záujmov v osobných vzťahoch sú: 1. činnosť manžela, alebo manželky, partnera, alebo partnerky, ktoré majú verejný záujem. Napríklad manžel pracuje v denníku. Manželka vydáva portál o médiách a neprináša informácie o denníku kde pracuje manžel. V tomto prípade aj zamlčiavanie je konfliktom záujmov. Konflikt záujmov môže byť aj vtedy keď milenkou mediálneho manažéra je jeho podriadená. 2. rodinné vzťahy so zdrojom informácií; 3. dobré vzťahy so zdrojom; 4. malá komunita, malý počet informačných zrojov. Konflikt záujmov v oblasti výhod a úžitku je: 1. novinár poukazuje na svoj status mimo svojej profesie. Som novinár dajte mi zľavu. 2. využitie získaných kontaktov.
“V RTVS je normalizácia. Normálna tvrdá normalizácia. Možno sme to doteraz mierne komunikovali, možno sme stále chceli byť korektní a opatrní. Mali by ste však vedieť pravdu,” zaznel minulý rok názor. Skutočne by ste mali vedieť pravdu. Normalizácia bolo obdobie v Československej socialististickej republike od roku 1069 do konca roku 1989. V tomto odbobí niektorí novinári nemohli vôbec publikovať. Okrem nich niektorí vedci, najmä z oblasti spoločenských vied, nemohli vôbec publikovať. To je pár faktov o normalizácii. Niektorí umeleci mali zakázané verejne vystupovať, iní mali zakázané vytvárať umelecké diela. Poprovnávanie situácie v RTVS so situáciou v socialistickej spoločnosti v rokoch 1969 – 1989 je, ak nie manipulácia, tak potom klamstvo.
Dňa 2. júla 2019 organizácia Reportéri bez hraníc kritizovala vedenie RTVS za to, že nevedie diskusiu so zamestnancami o slobode médií. Organizácia Reportéri bez hraníc neporovnávali slovenskú legislatívu a ani žiadne medzinárodné normy, ktoré Slovenská republika uznáva ako člen OSN, Rady Európy, Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe so situáciou v RTVS. Nikto neuviedol, ktorá konkrétna činnosť vedenia RTVS je v rozpore so zákonmi platnými v Slovenskej republike, ale aj s Etickým kódexom Slovenského syndikátu novinárov. Reportéri bez hraníc majú hlavný stan v Paríži. Treba poznamenať, že vláda Francúzskej republiky by mala pomôcť organizácií Reportéri bez hraníc v zlepšení analytických postupov. Ich posledné dielo vyzerá tak, akokeby si preložili niekoľko výrokov o RTVS v sociálnej sieti. V podstate v článku o RTVS nie je žiaden nový analytický poznatok. Možno im ho niekto nadiktoval.
„Cítime tlak v prospech Slovenskej národnej strany (SNS),“ povedal pre Reportéri bez hraníc jeden z redaktorov RTVS a predseda spravodajských odborov televízie Michal Katuška. Bývalý spravodajca v Bruseli bol predvlani presunutý zo zahraničia domov na Slovensko.”
Hovoriť o tom, či RTVS pracuje v prospech akejkoľvek politickej strany sa dá hovoriť až na základe obsahovej analýzy spravodajstva. O tejto metóde sociologického výskumu autor týchto riadkov napísal monografiu, ktorá bude zverejnená na jeseň. Úryvok z nej priniesli Finančné noviny 7. 7. 2019. Podstatou tejto metódy v jej kvanitatívnej podobe je to, že sociológovia merajú koľko minút a sekúnd sa venuje v televíznom spravodajstve tej, ktorej téme. Až na základe toho, keď má niekto k dispozícii čísla, môže niečo podobné tvrdiť. Daný argument bez čísiel má nulovú hodnotu. Michalovi Katuśkovi odporúčam doplniť si svoje poznatky návštevou Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Tam problematiku obsahovej analýzy prednášajú. Prednášky sú verejné. určite nebude mať problémy s ich návštevou. Ak by aj pán Katuška nemal čas, v predaji je monografia Výzkum médií s podtitulom Nejúžívanějši metody a techniky, ktorú napísala pani Renata Sedláková z Masarykovej univerzity v Brne. Problematike analýzy dokumentov sa venuje na stranách 287 – 390. Odmeranie času, ktorému sa televízne a rozhlasové spravodajstvo venuje jednotlivým politickým stranám, môže ukázať, že najviac času sa venovalo politickej strane Oľano, Veronike Remišovej.
Okrem toho Michal Katuška tvrdí, že vedie spravodajské odbory. Odbory zastupujú zamestnancov, ktorí sú v tej, ktorej inštitúcií v riadnom pracovnom pomere. Michal Katuśka sa vyjadruje k problematike ľudí, ktorý pre RTVS pracujú na základe obchodnej zmluvy ako živnostíci. Nie sú teda zamestnanci. Aj tu existujú dve riešenia. Prvé je to, že Michal Katuška založí Asociáciu živnostíkov podnikajúcich v sfére reportérskej činnosti. Druhým riešením bude to, že bude zastupovať len záujmy zamestnancov. Záujmy žinostníkov prenechá na na Slovenskú živnostenskú komoru, alebo na Slovenskú asociáciu malých a stredných podnikov a živnostníkov.
A na záver malé literárne odbočenie. Britský publicista George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair je známy niekoľkými satirickými textmi. Okrem románu 1984 je populárna jeho bájka Farma zvierat. Ja paródiou na situáciu v Rusku po revolúcii v roku 1917 a počas vládnutia Josipa Vissarionoviča Džugašvili. Bol známy pod revolučným preudonymom Stalin. Mnohí slovenskí novinári, a nielen oni, sú zamilovaní do revolućných metód výmeny vládnucich elít. Tejto problematike sa venuje práve Farma zvierat. Preto by si ju mali prečítať nielen novinári, ale aj politici a voliči.
Opisuje vzburu utláčaných hospodárskych zvierat, tých čo nepatria medzi elitu. Sú to psy, mačky, prasatá, ovce, kravy, kone. osli, myši, holuby, kozy, či kačky. Žijú na farme hospodára Jonesa. Ten ich utláča. Duchovným otcom vzbury je veľmi starý a rešpektovaný brav menom Jones. Pozorný čitataeľ veľmi ľahko identifikuje pod týmto menom Karla Marxa. Major krátko po svojom zásadnom prejave umiera. Do čela vzbury sa postavia prasatá. Zvieratá vyženú pána Jonesa. . Ubránia farmu pred útokom ľudí. Založia vlastnú správu na princípoch rovnosti a bratstva.
Významnými osobnosťami, vodcami bravov sú Kuliš (Trockij) a Napoleon (Stalin). “Progresívny “Kuliša” po čase Napoleon obviní zo zrady, a vypudia ho. Napoleon so svojou suitou preberá opraty. Prasatá postupne konsolidujú svoju moc, nakoniec vládnu na čele s diktátorom Napoleonom. Sú prísnejšie ako ľudia. Prasatá vymyslia sedem prikázaní, ktorý sa riadi farma. V závere sedem prikázaní nahradia jediným. “Všetky zvieratá sú si rovné, niektoré sú si rovnejšie.” Ináč povedané: “Každá revoláacia sa končí vtedy keď sa nové prasatá dostanú ku korytám.”
Podobný, ale vedeckejšie formulovaný záver o etablovaní novej elity, priniesol už v roku 1911 nemecký socilóg Robert Michels. Išlo o koncepciu železného zákona oligarchie, ktorý sa dá definovať nasledovne. “Organizácia je matkou panstva zvolených nad voličmi, poverených nad tými kto im dala poverenie, delegovaných nad tými kto ich delegoval.
Podľa Michelsa je veľkým paradoxom, že masám, ktoré sú inak úplne nekompetentné v mnohých oblastiach, je pripisovaná schopnosť zvoliť si kompetentných zástupcov.
V situácii uťahovania skrutiek v oblasti slobody slova a informačnej kontroly sú viac ako aktuálne otázky románu Georga Orwella 1984. Pre kritické publikum je zaujímavá veta: “Kto kontroluje minulosť, ten kontroluje budúcnosť , kto kontroluje súčasnosť, kontroluje minulosť. Hlavná myšlienka románu 1984 je aktuálna vždy. Je to bez ohľadu na prevládajúcu ideológiu a politiku vzťahov s verejnosťou.
Treba poznamenať, že zákaldným princípom žurnalistiky je vyváženosť. Ak sa niekto chce zaoberť policky anagažovanou žurnalistikou môže odís´t do niektorého súkromnéo médiá. O tom, že najlepšia je politicky anagažovaná žurnalistika písal už Vladimír Iľjič Uljanov, známy pod revolučným pseudonymom Lenin, v roku 1905 v práci Stranícka organizácia, stranícka literatúra.
Vodca proletárskej revolúcie v Rusku napísal: ” V čom pozostáva tento princíp straníckej literatúry? Nielen v tom, že pre socialistický proletariát literárna činnosť nemôže byť nástrojom zisku osôb, alebo skupín, vo všeobecnosti nemôže byť individuálnou činnosťou, ktorá nezávisí od spoločnej proletárskej činnosti. Preč s literátmi nestraníkmi! Preč s literátmi nadľuďmi!
Literárna činnosť sa musí sa stať súčasťou spoločnej proletárskej činnosti, „kolieskom a skrutkou“ jedného jednotného veľkého sociálno-demokratického mechanizmu, ktorý do pohybu dáva celý uvedomelý avangard celej robotníckej triedy. Literárna činnosť sa musí stať prvkom organizovanej, plánovitej, spojenej sociálno-demokratickej straníckej činnosti.”
Ak sa niekomu páči stranícka cesta vývoja médií, nech sa páči…
My starší sme sa jej prejedli pred rokom 1989. Tí mladší čakajú na signál k revolúcii, ktorým bol výstrel z krížnika Auróra v Sankt Petersburgu. Dunajom by chvalabohu nepriplával.
Pocity Michala Katušku, zostávajú pocitmi, a fakty faktami.
(Daný komentár neodráža názor Asociácie európskych novinárov, slovenskej sekcie)
