Ceny elektriny a tepla v Európe rastú kvôli Amerike a Rusku. Kríza potrvá viac ako len jednu zimu.
V Európe sa začala vykurovacia sezóna a ceny plynu okamžite prekročili alarmujúcu hranicu 100 eur za megawatthodinu.
To je trikrát viac ako v minulom roku, čo Európe sľubuje najťažšiu zimu od roku 2022, keď Vladimir Putin po ruskej invázii na Ukrajinu spustil plynovú blokádu EÚ.
Tentoraz je kríza spôsobená vojnou Donalda Trumpa s Iránom a experti varujú, že aj keby sa na Blízky východ okamžite vrátil mier, Európania budú aj budúcu zimu naďalej platiť viac za elektrinu a teplo.
Podľa energetickej agentúry EÚ ACER už európski spotrebitelia plynu v dôsledku vojny v Iráne tento rok zaplatili za rovnaké objemy plynu až o 33 miliárd eur viac . A to sa zima ešte ani nezačala.
„Aj v najoptimistickejšom scenári ukončenia konfliktu do konca roka odhadujeme, že ceny plynu budú, žiaľ, naďalej rásť,“ povedal Tom Marzec-Manser, hlavný analytik európskeho trhu s plynom v spoločnosti Wood Mackenzie.
V EÚ sa plyn spaľuje celoročne v elektrárňach a priemyselných zariadeniach, používa sa na výrobu hnojív a chemikálií a v zime na vykurovanie. Preto sú ceny od novembra do marca vždy vyššie a EÚ sa spolieha na rezervy v podzemných zásobníkoch.
Tentoraz boli ceny plynu v lete kvôli vojne vysoké a na začiatku vykurovacej sezóny boli zásobníky naplnené len na 75 % . V súčasnosti obsahujú necelých 80 miliárd kubických metrov. Pre porovnanie, počas predchádzajúcich dvoch zím EÚ spálila 60 – 66 miliárd kubických metrov svojich zásob.
Aj keď bude nadchádzajúca zima teplá, zásobníky budú do jari prázdne, čo znamená, že ich bude potrebné doplniť vo väčšom rozsahu budúce leto. Európa bude potrebovať ďalších 10 miliárd kubických metrov na naplnenie zásobníkov na 80 % kapacity, ako to bolo tento rok, a 20 miliárd na dosiahnutie 90 % kapacity, ako to požaduje Európska komisia, uviedol analytik Jack Sharples z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie (OIES).
V dôsledku toho zostanú ceny aj budúce leto vysoké, čo EÚ sľubuje minimálne ďalší rok zvýšených cien elektriny a kúrenia.
Toto všetko sme si už prešli v zime 2022 – 2023, keď Rusko po invázii vyplo plyn do Európy .
„Zase to máme za sebou. Je prekvapujúce a úprimne povedané, dosť sklamaním, že sme sa tak rýchlo ocitli v podobnej situácii,“ povedal Henning Glostein, popredný globálny energetický expert zo spoločnosti Eurasia Group.
„Budeme musieť prejsť týmto začarovaným kruhom ešte ďalší rok a ekonomika bude ďalší rok trpieť kvôli vysokým cenám plynu,“ povedal Gloystein v podcaste Montel. „Čaká nás teda ešte rok alebo dva s vysokými účtami za elektrinu a teplo.“
Prečo nie je dostatok plynu?
Keďže zásoby v zásobníkoch sú na chladnú zimu nedostatočné, Európa bude musieť zvýšiť nákup skvapalneného zemného plynu. Ten je kvôli vojne v Perzskom zálive, v ktorej sa ocitol Katar, nedostatkový.
Pred vojnou dodával Katar 20 % všetkého skvapalneného zemného plynu na svetový trh. Blokáda Hormuzského prielivu viedla k deficitu takmer 50 miliárd kubických metrov. Situácia mohla byť ešte horšia, keby ostatné krajiny nezvýšili dodávky o 36 miliárd kubických metrov vďaka rozšíreniu kapacity skvapalňovania. Hlavnými beneficientmi vojny boli podľa ACER Spojené štáty (ktoré predali o 14 miliárd kubických metrov viac), Kanada (7 miliárd) a Rusko (5 miliárd).
A rast dodávok skvapalneného zemného plynu bude pokračovať. Toto sa očakávalo už pred vojnou a keby Donald Trump nezačal vojnu s Iránom, svet by teraz mal prebytok tohto paliva a ceny by boli výrazne nižšie.
Odborníci však tvrdia, že ani rozsiahle zavedenie nových kapacít v tomto roku neprinesie úľavu dovozcom plynu bez zrušenia blokády Hormuzského prielivu.
Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav plynu (ENTSOG) varovala, že Európa bude musieť túto zimu kúpiť 96 miliárd kubických metrov skvapalneného zemného plynu (takmer dvojnásobok oproti minulej zime), aby zabránila poklesu zásob v zásobníkoch pod kritickú hranicu 30 %.
Nebude to jednoduché, keďže EÚ v minulom roku dostávala z Ruska približne 15 % svojho plynu . A túto zimu s platnosťou od 1. januára úplne zakáže dovoz ruského skvapalneného zemného plynu.
EÚ bude opäť nútená zvýšiť svoju závislosť od USA, ktoré už teraz dodávajú viac ako 60 % všetkého európskeho dovozu LNG a približne 30 % celkovej európskej spotreby plynu. Bude tiež musieť dúfať, že sa uvedú do prevádzky novo oznámené projekty a že existujúce projekty budú naďalej fungovať bez prerušenia.
Napriek tomu bude plyn naďalej nedostatkovým zdrojom, varuje Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Nové projekty poskytnú túto zimu ďalších 18 miliárd kubických metrov, zatiaľ čo existujúce projekty – najmä v Rusku, Nigérii a Ománe – zvýšia dodávky o ďalšie 3 miliardy.
„Napriek tomuto robustnému rastu dodávok to nekompenzuje stratu Kataru,“ uvádza sa v najnovšej správe IEA o plyne . „V závislosti od vývoja situácie s blokádou Hormuzského prielivu sa globálne dodávky LNG v zimnom období od novembra do marca znížia o 10 až 25 miliárd kubických metrov v porovnaní s minulým rokom.“
To znamená, že ceny zostanú vysoké minimálne do leta 2027, predpovedá IEA.
Nie je to až také zlé
Aby sa zabránilo ďalšiemu rastu už aj tak vysokých cien v dôsledku nedostatku plynu, Európa bude musieť buď znížiť spotrebu, alebo počkať na zlepšenie počasia.
„A tu je dobrá správa,“ povedala Anouk Honoré z Oxfordského inštitútu pre štúdium ekosystémov (OIES). „ Super El Niño sľubuje teplejšie, veternejšie a daždivejšie počasie pre Európu.“
Mierna zima zníži dopyt po plyne na vykurovanie a vietor umožní spaľovať menej plynu na výrobu elektriny. Dážď je tiež vítaným vývojom: po suchom lete sú hladiny nádrží a riek v Európe extrémne nízke, čo znižuje produkciu dostupnej elektriny z vodných a jadrových elektrární a zvyšuje závislosť od drahého plynu.
Jeseň už bola mierna a ak to takto pôjde ďalej, s trochou šťastia Európa túto zimu ušetrí 10 až 12 miliárd metrov kubických, povedala Anouk Honoré.
Aj keby sa zásoby plynu do jari vyčerpali a ceny zostali vysoké ešte ďalší rok, Európa túto zimu prežije bez prerušenia dodávok spotrebiteľom, tvrdia Henning Gloystein z Eurasia Group a Sharples z OIES.
A potom môže Európa dúfať v oddych od energetickej krízy, aj keď vojna v Perzskom zálive neskončí, sľubuje ďalší expert Oxfordského inštitútu Bill Farren-Price.
OIES modelovala rôzne scenáre a ani v najhoršom prípade – pokračovaní blokády Hormuzského prielivu až do začiatku nasledujúcej vykurovacej sezóny – ceny nepresiahnu 100 eur za megawatthodinu, čo dosiahli minulý týždeň, a určite nepresiahnu 300 eur, ako sa to stalo na vrchole plynovej vojny medzi Ruskom a EÚ v auguste 2022.
A od jari začnú ceny plynu postupne klesať a ceny budú naďalej klesať vďaka zvýšeným dodávkam na trh z USA, Kanady a ďalších krajín mimo Perzského zálivu, predpovedajú experti z Oxfordu.
„Za predpokladu, že všetky ostatné podmienky zostanú rovnaké, strata katarského plynu bude do konca roka 2028 plne kompenzovaná,“ povedal Farren-Price.
„Ak budeme stratu Hormuzského prielivu vnímať ako izolovaný problém, trh ho nakoniec prekoná,“ dodal. „Ak to však budeme vnímať ako znak toho, že teraz žijeme v nestabilnom svete, kde sa systematicky vyskytujú nepredvídateľné energetické katastrofy, potom budeme čeliť čoraz väčším problémom.“
(Prameň: BBC, krátené)
