Za kartu nula eur, pri dobierke len náklady. Aké poplatky si môže obchodník pýtať?
BRATISLAVA – Platba kartou, bankovým prevodom či na dobierku?
Marek Beľujský.
Pri nákupe v e-shope si spotrebiteľ často môže vybrať z viacerých možností, ako za svoj nákup zaplatí.
Nie vždy však platí, že obchodník môže jednotlivé spôsoby platby ľubovoľne spoplatniť. Slovenská aj európska legislatíva stanovuje pomerne jasné pravidlá – spôsob platby nemá byť pre obchodníka ďalším zdrojom zisku.
Za spôsob platby si obchodník nemôže účtovať ľubovoľný poplatok.
Základné pravidlo je jednoduché: ak právne predpisy umožňujú obchodníkovi účtovať spotrebiteľovi poplatok za konkrétny spôsob platby, jeho výška nesmie presiahnuť skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri tejto platbe vzniknú.
Vyplýva to zo slovenského zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého obchodník nesmie účtovať spotrebiteľovi za použitie platobného prostriedku alebo iného spôsobu platby poplatok prevyšujúci jeho skutočné náklady. Pri niektorých platobných prostriedkoch však platia ešte prísnejšie pravidlá. „Spotrebiteľ by pri platení nemal obchodníkovi vytvárať ďalší zdroj zisku. Ak je pri konkrétnom spôsobe platby poplatok prípustný, musí zodpovedať reálnym nákladom, ktoré obchodníkovi v súvislosti s touto platbou skutočne vzniknú. Nie je teda možné stanoviť si jeho výšku ľubovoľne,“ hovorí advokát Marek Beľujský z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE.
Platba kartou či bežným bankovým prevodom bez poplatku
Osobitné pravidlá platia pri bežných platobných kartách a platobných službách, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá pre platby. Pri platbe kartou ani pri ďalších platbách, na ktoré sa vzťahuje zákaz príplatkov, obchodník nesmie zákazníkovi účtovať osobitný poplatok len za zvolený spôsob platby. Slovenský zákon o platobných službách výslovne zakazuje príjemcovi požadovať poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku..
V praxi to znamená, že pri štandardnej platbe kartou alebo bežnom bankovom prevode by spotrebiteľ nemal platiť obchodníkovi osobitný poplatok len preto, že si zvolil tento spôsob úhrady. „Ak si zákazník pri nákupe vyberie štandardnú platbu kartou alebo bežný bankový prevod, obchodník by k cene nákupu nemal jednoducho pripočítať ďalší poplatok za to, že zákazník zvolil práve tento spôsob platby,“ dopĺňa advokát Marek Beľujský.
Dobierka môže byť spoplatnená, má to však svoj limit
Iná situácia nastáva pri obľúbenej platbe na dobierku. Tú možno považovať za iný spôsob platby a obchodník za ňu poplatok účtovať môže. Ani v tomto prípade však nemá pri jeho stanovovaní voľnú ruku.
Výška poplatku nesmie presiahnuť skutočné náklady, ktoré obchodníkovi v súvislosti s prijatím platby na dobierku vzniknú. Typicky môže ísť napríklad o sumu, ktorú kuriérska alebo iná doručovateľská spoločnosť účtuje obchodníkovi za inkaso peňazí od zákazníka a ich následné poukázanie.
Ak teda kuriér účtuje obchodníkovi za dobierkovú službu napríklad 1,50 eura, poplatok prenesený na zákazníka môže byť najviac vo výške zodpovedajúcej tomuto skutočnému nákladu. Obchodník by zároveň mal vedieť preukázať, že mu daný náklad reálne vznikol.
„Dobierka môže byť drahšia, ale iba o to, čo obchodníka skutočne stojí. Ak sú jeho reálne náklady na dobierkovú službu 1,50 eura, nemal by zákazníkovi účtovať napríklad tri eurá a rozdiel si ponechať. Poplatok za dobierku nemá byť skrytou maržou,“ upozorňuje advokát Marek Beľujský.
Jednoduché pravidlo: karta a prevod bez príplatku, pri dobierke len reálne náklady
Z pohľadu spotrebiteľa sa tak pravidlá dajú zjednodušiť:
- platba kartou – poplatok 0 EUR,
- platba bankovým prevodom – poplatok 0 EUR,
- platba na dobierku – poplatok najviac vo výške skutočných a preukázateľných nákladov obchodníka spojených s dobierkou.
Pre obchodníkov je preto dôležité nielen správne nastaviť jednotlivé možnosti platby, ale aj vedieť odôvodniť výšku prípadného poplatku. Pre spotrebiteľov zase platí, že suma uvedená pri spôsobe platby nemusí byť automaticky oprávnená len preto, že ju obchodník uviedol v košíku.
