Pavol Demitra: rekviem («Trošku šťastia») za hokejového maestra po pätnástich rokoch

Pred 16 rokmi v septembri 2011 snáď bola najstrašnejšia tragédia v športovom svete.

Pri leteckej havárii zahynul jeden z najlepších hokejových tímov Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL) Lokomotív Jaroslavľ, ktorý sa skladal z hráčov a trénerov z rôznych krajín – Rusko, Bielorusko, Litva, Kanada, Slovensko, Česko. Táto tragédia nikoho nenechala ľahostajným. Podujatia venované ucteniu pamätí sa uskutočnili aj za oceánom, kde vedúci hráči Národnej hokejovej ligy vyjadrili sústrasť hráčom Lokomotívu, s ktorými sa osobne poznali. Začiatok blížiacej sa hokejovej sezóny bol odložený, a po jej otvorení hokejisti všetkých tímov KHL vyšli na ľad so špeciálnym pamätným logom Lokomotívu na hrudi. 

Medzi tých, pre ktorých ten let bol posledný, bol aj kapitán Slovenského národného tímu, najlepší strelec na Zimných olympijských hrách  vo Vancouveri Pavol Demitra. Po predchádzajúcej sezóne plánoval ukončiť svoju hokejovú kariéru, pritom celkovo odohral 16 sezón v popredných kluboch NHL. V zostave klubu „St. Louis Blues“ dosiahol fantasticky výsledok – 493 bodá v 494 zápasoch, trikrát bol účastníkom All-Star Game NHL a bol ocenený individuálnou trofejou pre najslušnejšieho hráča Lady Byng Memorial Trophy v roku 2000 – cena, ktorá  sa udeľuje hráčovi, ktorý preukázal model čestného boja a džentlmenského správania na ľade v kombinácii s vysokým športovým majstrovstvom.

V roku 2010 sa Pavol rozhodol podpísať zmluvu s KHL, kde zohral vedúcu úlohu v zložení „ Lokomotiv Jaroslavľ “. Jeho príchod bol významnou udalosťou pre celu ligu. Však za účelom dosiahnutia víťazstva každý klub musí mať aspoň jedného hráča takej úrovni: s chladnou hlavou, silnými rukami a veľmajsterským videním ihriska, čo všetko odlišovalo Pavla na ľade a mimo neho.

V Astane sa mi podarilo pohovoriť so slávnym hokejistom v rámci zápasu Lokomotív-Barys. Zápas bol napätý, v rámci základnej hracej doby Pavol získal urážlivé odstránenie. Využil som okamih, priblížil som sa do trestnej lavici a ukázal som mu puk  s emblémom „St. Louis Blues“, kde Demitra strávil jedné zo svojich najlepších období v NHL. Napriek napätiu, Pavol sa mierne usmial. Po zápase napriek nedostatku času a prehre v predĺžení, Demitra odpovedal na rôzne otázky. To bol prvý a bohužiaľ posledný zápas hokejového maestra na kazašskom ľade.

Podľa Pavla KHL jeho prekvapila a sezóna 2010/2011 bola úplné skvelá. V Lokomotíve je výborná organizácia, ktorú sa dá porovnať s klubmi NHL. „Myslím si, že tímy KHL, vrátané „Barys“, môžu konkurovať s predstaviteľmi NHL, pričom sa KHL každý rok zlepšuje. Najmä teraz, keď sa snaží doplniť zahraničnými klubmi“, – povedal Demitra. Po Zimných olympijských hrách  vo Vancouveri sa rozhodol, že treba vyskúšať niečo nové a nebol sklamaný. Bol veľmi rad, že sa presťahoval a nakoniec si po dlhej dobe prvý kráť užil hokej. „V KHL a v Astane sú neuveriteľné fanúšikovia, ktoré vedia veľa o hre“, – povedal.

Národný tím pod vedením Demitra ukázal skvelý hokej na olympijskom ľade, ktorý sa pre neho stal „domácim“ vo Vancouveri, kde Demitra stravil viac než jednu sezónu s tímom „ Vancouver Canucks“. V prípravnom zápase Pavol strelil rozhodujúci gól proti Rusom a v semifinále od Slovákov sotva uniesli nohy zakladatelia hokeja – Kanaďania, ktorí sa stali olympijskými víťazmi. V boji o tretie miesto Demitra a K. utrpeli porážku od Fínov v zápase o bronzovú medailu. „Čo chýbalo Slovákom? Veď šťastie bolo blízko?“ – pýtal som sa. „Trošku šťastia“, – svojím rodným jazykom mi odpovedal Pavol a ospravedlňujúco sa usmial .

V detstve Pavol hral aj futbal, aj hokej. Avšak keď mal 15 rokov podpísal svoju prvú zmluvu s hokejovým tímom. Nie náhodou nazval svojim športovým idolom Diego Maradona.

“Nikdy nezabudnem na čas strávený v tíme”, – priznal Demitra. V roku 2011 sa rozhodol ukončiť  svoju reprezentačnú kariéru v drese Slovenska. Bola to ťažká  rozlúčka, ale prišiel jej čas, pretože podľa Pavla bolo treba dať prednosť mladým.

Demitra v priebehu mnohých rokov ukazoval najvyššiu úroveň hry. „Aké je tajomstvo?“ – pýtali sme sa. „V skutočnosti držím väznú diétu“ – smial sa. „Správne sa stravujem a vediem zdravý životný štýl“. Druhou zložkou ovplyvňujúcou kariéru, podľa jeho názoru, je, že by ste mali byť šťastný v dnešnom svete, milovať svoju prácu, milovať to, čo robíte a vychutnávať si každý okamih v tejto práci – užívať si každý tréning a po celú dobu byť pozitívny.

Demitra svoje najlepšie roky strávil s klubom „St. Louis Blues“. Jeho hru by sa dalo porovnať s piesňou. Neospravedlniteľné by bolo, ak by sme nedozvedeli o hudobných preferenciách ex- „bluesmana“. „Blues sa mi veľmi nepáči, lebo som milovníkom česko-slovenskej hudby“,- povedal. Ja počúvam veľa rôznej hudby, ale sa priznám, že mám 7 kultových piesni, ktoré muším vypočuť pred každou hrou.

Hrajúc v KHL Demitra rovnako ako aj mnoho iných hráčov musel veľa cestovať, napríklad do Chabarovska. Avšak nebol to jeho najdlhší let.

V jeho kariére bol ešte dlhší let – na Olympijské hry do japonského Nagano. Demitra spolu s niekoľkými hráčmi letel asi 20 hodín. Slávne hokejisti hrajúci v NHL nemohli prísť skôr kvôli hokejovej sezóne. Medzitým slovenské národné mužstvo prehralo mužstvu Kazachstanu, ktoré sa nakoniec umiestnilo na 5-8 mieste. Je to stále najlepší úspech kazašského tímu na olympijských hrách. ” vo výsledku sme … prišli a odišli ” – ponuro žartoval Pavol.

Keď Pavol prišiel za oceán, spočiatku hral v drese s číslom 78, potom s 38, mnohí hovorili, že je to dobre číslo. Tak 38-čka sa stala jeho číslom a vždy prinášala šťastie. Dnes číslo 38, s ktorým Demitra hral na drese za národné mužstvo je navždy stiahnuté z obehu na Slovensku.

Iljas Omarov, Astana, Kazachstan. Fotografie: Archvív autora.