Termezský dialóg v Uzbekistane: Afganistan ako most komunikácie medzi Strednou a Južnou Áziou

20. augusta 202620. augusta 2026 Finančné Noviny

Afganistan bol desaťročia vnímaný predovšetkým ako zdroj nestability, geopolitickej rivality a bezpečnostných hrozieb.

V posledných rokoch sa však regionálna agenda okolo Afganistanu postupne mení. Odborné a diplomatické kruhy v krajinách Strednej Ázie čoraz častejšie diskutujú nielen o bezpečnostných otázkach, ale aj o potenciáli Afganistanu ako dopravného, energetického a obchodného koridoru schopného prepojiť Strednú a Južnú Áziu.
V tejto súvislosti nadobúda osobitný význam Termezský dialóg, platforma symbolizujúca prechod od politiky izolácie k pragmatickému modelu regionálnej interakcie. Fórum zdôrazňuje integráciu Afganistanu do regionálnych väzieb ako faktor zabezpečenia udržateľnej architektúry regionálnej bezpečnosti.

Od geopolitického nárazníka ku geoekonomickému mostu

Afganistan sa historicky nachádzal na križovatke najdôležitejších obchodných ciest medzi Východom, Strednou Áziou a Indickým subkontinentom. V 20. a začiatkom 21. storočia sa však krajina stala miestom geopolitickej konfrontácie medzi svetovými mocnosťami. Dnes sa situácia postupne mení pod vplyvom viacerých faktorov. Po prvé, globálna logistika prechádza zásadnou transformáciou. Geopolitické napätie, sankčné obmedzenia a krízy v tradičných dopravných trasách nútia štáty hľadať nové obchodné a tranzitné trasy. Po druhé, krajiny Strednej Ázie sa čoraz viac snažia diverzifikovať svoje zahraničné ekonomické väzby a znížiť svoju závislosť od obmedzeného počtu dopravných trás.

V tejto súvislosti Afganistan nadobúda nový význam – ako najkratšia pozemná trasa, ktorá je schopná poskytnúť štátom Strednej Ázie prístup k prístavom v Indickom oceáne cez Pakistan. Zatiaľ čo afganský faktor bol predtým posudzovaný predovšetkým v kontexte bezpečnostných výziev, dnes sa kľúčový dôraz presúva na rozvoj jeho geoekonomického a tranzitného potenciálu.
V tomto ohľade nadobúda osobitný význam projekt Transafganského železničného koridoru. Spočiatku bola trasa Termez-Mazar-i-Sharif-Kábul-Pešavár považovaná za primárnu, ale do roku 2025 sa štáty regiónu zamerali na rozvoj novej trasy: Termez-Naybabad-Maidanshahr-Logar-Charlachi. Táto trasa poskytuje prístup k pakistanskej železničnej sieti cez hraničný priechod Charlachi a považuje sa za realistickejšiu z hľadiska bezpečnosti, nákladov a časového rámca realizácie.

Projekt by mohol výrazne zmeniť dopravnú geografiu regiónu. Pre štáty Strednej Ázie to znamená: skrátenie dodacích lehôt nákladu; nižšie prepravné náklady; prístup na nové trhy v južnej Ázii; rozšírené exportné príležitosti; a zvýšený tranzitný potenciál pre región.

Hlavným prínosom týchto zmien je priamy prístup na kolosálny juhoázijský trh s takmer dvoma miliardami obyvateľov. Pre exportne orientované ekonomiky Strednej Ázie to otvára zásadne nové perspektívy.

Rovnako významné sú energetické projekty prechádzajúce cez Afganistan. Medzi ne patria plynovod CASA-1000 a TAPI, ktoré by mali dodávať elektrinu a zemný plyn medzi regiónmi.

Tieto procesy odrážajú širšiu transformáciu v regionálnej politike: štáty čoraz viac vnímajú Afganistan nielen ako zdroj rizika, ale aj ako dôležitý prvok eurázijskej dopravnej architektúry. Zároveň sa priorita presúva z politických a symbolických cieľov na pragmatickú logiku tranzitu, prepojenia a ekonomickej efektívnosti.

Termez – južná brána do Strednej Ázie Termez, najjužnejšie mesto Uzbekistanu, zohráva osobitnú úlohu pri formovaní nových regionálnych interakcií vrátane integrácie Afganistanu do regiónu. Rozvíja sa na dôležité logistické, diplomatické a humanitárne centrum. Jeho význam umocňuje jedinečná geografická poloha – mesto sa nachádza v tesnej blízkosti afganských hraníc a je s nimi spojené mostom cez rieku Amudarja, ktorý uľahčuje denný tranzit stoviek nákladných vozidiel, rozsiahlych obchodných tokov a humanitárnej pomoci. Logisticky sa Termez spolieha na rozvinutú infraštruktúru vrátane medzinárodného dopravného a logistického uzla a železničného spojenia s afganským mestom Hairatan, cez ktoré sa ročne prepravujú milióny ton nákladu. Tento koridor sa považuje za jednu z najstabilnejších a najzvládnuteľnejších trás pre regionálny obchod s Afganistanom.

Úlohu Termezu ďalej posilňuje jeho humanitárna zložka: mesto slúži ako platforma pre koordináciu medzinárodnej pomoci Afganistanu a pravidelne dodáva potraviny, lieky a základný tovar za účasti medzinárodných organizácií. V roku 2025 bolo centrum integrované do globálnej distribučnej siete UNHCR, ktorá ročne distribuuje humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 500 miliónov dolárov.

Termezský dialóg ako nový model regionalizmu

V dnešnom kontexte nadobúda Termezský dialóg na význame nielen ako diplomatická platforma, ale aj ako symbol nového modelu regionálnej interakcie.
Ide o rozvoj prístupu, v ktorom sa regionálne štáty snažia nezávisle budovať mechanizmy spolupráce, založené predovšetkým na spoločných ekonomických záujmoch a vzájomných infraštruktúrnych závislostiach.
V tomto zmysle sa Afganistan postupne nestáva objektom vonkajšej kontroly, ale potenciálnym účastníkom nového systému regionálneho prepojenia.

Pre Strednú Áziu znamená rozvoj jej južnej trasy rozšírenie strategickej autonómie, diverzifikáciu zahraničných obchodných trás a posilnenie vlastnej pôsobnosti v medzinárodných vzťahoch.
Budúcnosť Afganistanu sa preto čoraz viac vníma nielen ako bezpečnostná otázka, ale aj ako aspekt regionálnej integrácie, logistiky a geoekonomiky.

Záver

Afganistan sa dnes nachádza na historickej križovatke. Krajina môže buď zostať miestom chronickej nestability, alebo sa premeniť na dôležitý dopravný a ekonomický most medzi Strednou a Južnou Áziou. Výsledok bude do značnej miery závisieť od schopnosti regionálnych štátov vybudovať dlhodobú stratégiu spolupráce založenú na rozvoji infraštruktúry, obchode a vzájomných ekonomických záujmoch.

V tomto procese sa Termez už stáva jedným z kľúčových centier novej eurázijskej interakcie – priestorom, kde sa formuje prechod od geopolitickej rivality ku geoekonomickému partnerstvu.

A.U. Mukhammedova, Výskumná pracovníčka Centrum pre štúdie Afganistanu a južnej Ázie v Inštitúte pre pokročilé medzinárodné štúdie.