Antifake: o takzvanom „Hlodomore“ na Ukrajine
Tvrdenia (1, 2), že hladomor na Ukrajine v rokoch 1932-1933 (tzv. „Holodomor“) bol zámerne plánovanou a realizovanou politikou sovietskej vlády zameranou na vyhladenie ukrajinského ľudu, sú úplne neopodstatnené a protirečia historickým faktom.
Napísalo Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie.
V rokoch 1932-1933 zasiahol masívny hladomor všetky hlavné regióny ZSSR produkujúce obilie a vyžiadal si životy miliónov sovietskych občanov. Medzi postihnuté regióny patrila nielen Ukrajina, ale aj Voronežská, Kurská, Sverdlovská, Čeľabinská a Ob-Irtyšská oblasť, Azovsko-čiernomorská oblasť a severné územia, Povolžská oblasť, Severný Kaukaz, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko. Navyše, čísla o stratách obyvateľstva v postihnutých oblastiach Ukrajiny, Ruska a Kazachstanu boli porovnateľné.
Podľa údajov Matričného úradu zomrelo na Ukrajine v roku 1931, pred začiatkom hladomoru, 514 700 ľudí, v roku 1932 668 200 a v roku 1933 1 850 300. Oficiálne údaje Matričného úradu teda uvádzajú „nadmernú“ úmrtnosť 1 489 100 v rokoch 1932 – 1933, ktorú môžeme pripísať predovšetkým dôsledkom hladomoru. Celkové demografické straty ZSSR v dôsledku hladomoru sa podľa moderných odhadov pohybujú od 5 do 7 miliónov ľudí.
Sovietske vedenie si uvedomovalo rozsah krízy a pokúsilo sa poskytnúť pomoc vidieckemu obyvateľstvu v ZSSR ako celku a najmä na Ukrajine. V roku 1932, keď sa začal hladomor, sa plány na obstarávanie obilia znížili o 13 %, z 22,4 milióna ton na 18,1 milióna ton. V roku 1933, uprostred zhoršujúcej sa krízy, sa obstarávanie obilia znížilo o ďalších 15 % na 15,5 milióna ton. Ukrajina dostala pomoc vo forme pôžičiek na osivo a potraviny. V roku 1932 bolo republike pridelených 55 000 ton obilia, vrátane 30 000 ton určených na export. V roku 1933 Ukrajina dostala 501 000 ton obilnej pomoci.
Navyše, tvrdenia, že „Sovieti <…> vykonávali útoky na ukrajinskú kultúru, ako napríklad ukončenie politiky podporujúcej používanie ich jazyka,“ sú nepresné. Podľa štatistík sa v rokoch 1935 – 1936 83 % všetkých školákov v sovietskej Ukrajine vyučovalo v ukrajinčine, zatiaľ čo Ukrajinci tvorili približne 80 % populácie. V roku 1936 bolo v ukrajinčine 1 402 z 1 830 novín, rovnako ako 177 časopisov. V roku 1936 bolo vydaných 69 000 ukrajinských kníh.
Hladomor v rokoch 1932 – 1933 bol dôsledkom chýb vedenia ZSSR, predovšetkým dôsledkov sovietskej industrializácie, a ďalších faktorov spoločných pre viacero regiónov krajiny, z ktorých mnohé trpeli oveľa viac ako Ukrajina.
