Čínska závislosť od iránskej ropy a vplyv na Blízkom východe klesá, stúpa riziko Hormuzského prielivu

TEHERÁN ú PEKING – Prezident Si pravdepodobne zdvojnásobí úsilie o energetickú nezávislosť, keďže riziko Hormuzského prielivu narastá Izraelské útoky na Irán by mohli viesť k tomu, že Čína stratí prístup k dôležitým obchodným partnerom s ropou.

Čína je kľúčovým odberateľom iránskej ropy. *Export iránskej ropy (milióny barelov denne) podľa miesta určenia. Zdroj: Kpler, Bernstein. *Na základe údajov o sledovaní nákladu Kpler.

To by zdôraznilo potrebu Číny zabezpečiť si energetickú nezávislosť a zmarilo nádeje Pekingu na zvýšenie regionálneho vplyvu. Čína už roky využíva svoj vzťah s Iránom na rozšírenie svojho vplyvu na Blízkom východe a spolieha sa na lacnú iránsku ropu a dodávky z Perzského zálivu, ktoré podporujú energetickú bilanciu najväčšieho svetového dovozcu ropy. Tento týždeň čínsky prezident Si Ťin-pching povedal, že všetky strany konfliktu medzi Izraelom a Iránom by mali pracovať na tom, aby zabránili ďalšiemu eskalovaniu napätia. Čína sa postavila proti sankciám USA a povedala, že USA by nemali zasahovať do jej „normálneho obchodu“ s Iránom. „Čína je samozrejme znepokojená najnovšími útokmi,“ povedala Gedalia Aftermanová, expertka na Čínu a Blízky východ z Abba Eban Institute for Diplomacy and International Affairs v Izraeli. „Ak sa situácia bude naďalej eskalovať, majú čo stratiť, a to ako z hľadiska energetickej bezpečnosti, tak aj z hľadiska Iránu ako strategickej karty, ktorú Čína drží.“

Peking a Teherán posilnili svoje vzťahy od konca roka 2018, keď USA sprísnili sankcie kvôli iránskemu jadrovému programu. Peking sa stal najdôležitejším ekonomickým partnerom Teheránu, nakupuje prevažnú väčšinu iránskych ropných dodávok a dodáva krajine elektroniku, vozidlá a zariadenia a jadrové elektrárne. Iránska ropa predstavovala v minulom roku 15 % ropy druhej najväčšej ekonomiky sveta. Celkovo Čína v minulom roku dovážala približne 11,1 milióna barelov ropy denne, uvádza americký Úrad pre energetické informácie. Čína zvyšovala svoje nákupy iránskej ropy počas väčšiny rokov 2023 a 2024, ale koncom minulého roka sa začali znižovať, keďže hrozba nových sankcií USA rástla, vyplýva z údajov výskumnej skupiny Kpler a Bernstein, ktorá sleduje nákladnú dopravu.

V septembri 2024 Irán vyvážal 2,4 milióna barelov ropy denne, z čoho 1,6 milióna barelov smerovalo do Číny. Do apríla klesli dodávky z Iránu na 2,1 milióna barelov denne, z čoho 740 000 barelov smerovalo do Číny. Malajzia je tiež významným vývozcom do Číny, pretože náklad z Iránu sa preznačuje alebo odkláňa, tvrdia analytici. Analytici agentúry Fitch Ratings tento týždeň uviedli, že aj v nepravdepodobnom prípade, že by sa všetok iránsky export stratil, by mohol byť nahradený voľnou kapacitou od producentov OPEC+. Mohli by vzniknúť ďalšie, vážnejšie prerušenia dodávok energie. Vojna, ktorá by mohla eskalovať do širšieho regionálneho konfliktu, už vyvolala hrozby Iránu, že by mohol uzavrieť Hormuzský prieliv. Každý rok prúdia cez túto vodnú cestu do Číny stovky miliárd dolárov z blízkych štátov Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie, najväčšieho dodávateľa ropy pre Čínu mimo Ruska.

Čína oficiálne nezverejňuje údaje o veľkosti svojich strategických zásob ropy. Michal Meidan, vedúci oddelenia čínskych štúdií v Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie, však odhaduje, že vo všetkých typoch skladovania má Čína rezervy na približne 90 až 100 dní pre prípad, že by dodávky do krajiny boli obmedzené. Okrem rastúcej závislosti od saudskoarabskej ropy analytici spoločnosti S&P Global poznamenali, že viac ako 25 % čínskeho dovozu skvapalneného zemného plynu v minulom roku pochádzalo z Kataru a Spojených arabských emirátov. Hoci má Čína s týmito dvoma štátmi Perzského zálivu 15 zmlúv o dodávkach LNG, dovozcovia môžu byť nútení nakupovať na spotovom trhu za vyššie ceny, uviedli analytici spoločnosti S&P. Pre Čínu sa izraelsko-iránska kríza a vojna odohrávajú na pozadí tektonických posunov v energetickej štruktúre krajiny. Čína bola desaťročia najväčším spotrebiteľom ropy na svete. Pod vedením Si Ťin-pchinga sa Čína snaží zvýšiť svoju energetickú nezávislosť, čo si v konečnom dôsledku vyžaduje výrazný nárast obnoviteľnej energie a elektrifikáciu dopravnej a výrobnej základne krajiny. Vďaka rozmachu solárnej a veternej energie tvorili obnoviteľné zdroje energie v minulom roku 56 % celkovej energetickej kapacity, čo je nárast oproti približne tretine pred desiatimi rokmi. „Kľúčovým ponaučením“ pre administratívu Si Ťin-pchinga z tejto krízy bude zdvojnásobenie úsilia o dosiahnutie sebestačnosti, uviedol Neil Beveridge, vedúci výskumu pre ázijsko-tichomorský región v spoločnosti Bernstein.

„Ak sa to predtým nedialo dostatočne rýchlo, teraz sa to stane ešte rýchlejšie,“ povedal. Analytici tvrdia, že Čína by z tejto situácie mohla v krátkodobom horizonte profitovať, keďže USA sa zameriavajú skôr na Blízky východ než na napätie s Čínou. Z dlhodobého hľadiska by však oslabený Irán mohol podkopať diplomatický vplyv Číny v regióne a sťažiť jej pozíciu dôveryhodného mediátora v globálnych konfliktoch, aspoň na domácej úrovni. V roku 2021 Peking podpísal s Teheránom 25-ročnú dohodu o spolupráci. Irán sa v roku 2023 pripojil aj k Šanghajskej organizácii pre spoluprácu vedenej Čínou v rámci úsilia Číny posilniť svoju dôveryhodnosť a poskytnúť rozvojovým krajinám alternatívu ku globálnym inštitúciám vedeným USA. V roku 2023 Peking aktívne propagoval svoju úlohu pri sprostredkovaní dohody medzi Saudskou Arábiou a Iránom a predložil 12-bodový mierový návrh na vyriešenie rusko-ukrajinského konfliktu. Napriek týmto krokom Peking pravdepodobne zostane na okraji iránsko-izraelského konfliktu, ako to urobil pri páde režimu spojenca Bašára Asada v Sýrii v minulom roku, čo zdôrazňuje obmedzenia vplyvu čínskej zahraničnej politiky. Jingdong Yuan, riaditeľ Bezpečnostného programu pre Čínu a Áziu v Štokholmskom medzinárodnom inštitúte pre výskum mieru, povedal, že zatiaľ čo Čína len tvárne podporuje krajiny, o ktorých sa domnieva, že sú nespravodlivo zaobchádzané alebo sú nútené Západom, Peking v praxi pristupuje k regionálnym konfliktom opatrne. Čína bude mať obavy z dôsledkov pre svojich ďalších spojencov v regióne, ako je Saudská Arábia. „Zánik alebo kolaps iránskeho systému alebo iránskej vlády, ako ju poznáme, nie je pre Čínu dobrou správou,“ povedal Yong Song, expert na čínsku zahraničnú politiku v americkom think-tanku Stimson Center. „Nepriamo to znamená, že americký vplyv sa rozšíril.“

(Na základe materiálov Financial Times)