ABECEDA FINANCIÍ – dôveryhodnosť, či kredibilita alebo reputačné riziko centrálnej banky
Dôveryhodnosť centrálnej banky je však relevantná aj v prípade, že očakávania nie sú úplne racionálne. Pokiaľ sú očakávania dôležité – a ako by nemohli byť?-, dôveryhodnosť centrálnej banky by mala ovplyvňovať to, ako jej menovopolitické opatrenia ovplyvňujú premenné orientované do budúcnosti, ako sú dlhodobé úrokové miery a ceny ostatných aktív.
Dôveryhodnosť centrálnej banky je definovaná ako záväzok dodržiavať dobre formulované a transparentné pravidlá a politické ciele. Presnejšie povedané, dôveryhodnosť sa vzťahuje na „…rozsah, v akom verejnosť verí, že došlo k posunu v politike, keď k takémuto posunu skutočne došlo. Blinder ponúka prozaickejšiu definíciu, konkrétne „… že sa verí vašim vyhláseniam – aj keď nie ste viazaní žiadnym pravidlom a môžete mať motiváciu odstúpiť.“ Ďalej dodáva: „…je to…vybudované históriou priraďovania výsledkov k slovám.“ Všeobecnejšie povedané, Brunner spája dôveryhodnosť a výkonnosť inštitúcií poverených vykonávaním politík: „Dôveryhodnosť závisí… od histórie tvorby politiky a správania sa politickej inštitúcie.“
Po prvé ekonómovia Michael D. Bordo a Pierre L. Siklos, ktorí zverejnili výskum na portáli NBER, nezistili žiadnu robustná empirická súvislosť medzi veľkosťou ekonomického šoku ako napríklad Veľká hospodárska kríza) a stratou dôveryhodnosti. Po druhé, frekvencia, s akou svetové hospodárstvo zažíva hospodárske a finančné krízy, zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní strate dôveryhodnosti inštitucionálne faktory, tedakvalita riadenia. Po tretie, šoky z dôveryhodnosti závisia od typ zavedeného režimu menovej politiky. Napokon, dôveryhodnosť je najviac ovplyvnená tým, či môže byť šok spojený s chybami v politike. Originál štúdie nájdete na portáli NBER tu.
