Ivan Okáli hovoril o začiatkoch ekonomického výskumu na pôde Slovenskej akadémie vied
Finančné noviny hovorili s Ivanom Okálim (18. septembra 1929 – 11. novembra 2024) o začiatkoch ekonomického výskumu na pôde Ekonomického ústav Slovenskej akadémie ved (SAV).
Kto viedol Ekonomický ústavav SAV v čase keď ste tam začali pracovať?
Viedol ho Pavol Turčan. Nemal vysokú školu, ale bol mimoriadne inteligentný, hoci nemal vysokú školu. Písal prejavy 1. tajomníkovi strany Jurajovi Širokému. Bol veľmi charizmatická osobnosť. Pôvodný názov ústavu bol Ekonomický kabinet SAV. Názov sa zmenil v marci 1956. Prišlo tam viac nových ľudí. Bolo cítiť, že nemal systematické vzdelania.
Kto boli prví zamestanci?
Okrem Pavla Turčana to bol Slavomír Bauch, ten tam bol od vniku ústavu, potom prišla Benka Abraševa. Táto Bulharka sa pôvodne vydala za jedného Čecha a potom prišla do Bratislavy. V roku 1955 prišiel na ústav Andrej Lantaj. Bol členom skupiny sociálnych demokratov, ktorí vydávali časopis Šípy. Za prvej republiky skončil právo. Volali ich “šípisti.” Andrej Lantaj bol cez vojnu riaditeľom Handlovských uhoľných baní. Po vojne bol vedúcim manažérom v chemickom priemysle. Bol oblastným riaditeľom chemického priemyslu. Ako buržoázny nacionalista bol vo väzení. Veľmi drasticky ho vypočúvali. Vybili mu zuby. Nikdy sa na to nesťažoval. Prepustili ho bez súdu, bez rozsudku. Slavomír Bauch mi spomínal, že po vniku ústavu tam boli krátke obdobie dvaja výskumníci. Prišli a zakrátko odisľi.
Potom prišiel Michal Falťan. Bol známa protifašisitická osobnosť. Bol členom jedného z ilegálnych vedení KSČ. Po oslobodení Československa bol predsedom Jednotného združenia roľníkov. V roku 1950 prišiel do ústavu Rudol Filkus. (Poznámka Finančných novín – podpredseba Hnutia za demokratické Slovensko, minister financií).
Medzi rokmi 1955 až 1960 prišiel na ústav vtedy už docent Štefan Heretik. Napísal dve knihy. Jedna sa zaoberá dejinami ekonomických teórii. Venuje sa teóriám od merkantilizmu až po marxizmus. Po ňom uzatvára monografiu historickou školou. V druhej kinhe sa zaoberal modernými post marxistickými teóriami. Išlo o západnú ekonomickú teóriu. Sú tam pohľady na teóriu po II. svetovej vojne.
Kniha mala zaujímavý osud. Vyšiel preklad v ruskom jazyku v Zväze sovietskych socialistických republík. Vedecký redaktor sovietskeho vydania knihu veľmi krizizoval. Napísal doslov. Napísal, že v Československu je revizionizmus. …A sovietski ekonómovia o tej téme už dávno všetko povedali… Bolo to v pregorbačovskom období. Sovietski ekonómovia sa Heretika zastali a kritizoval názory vedeckého redaktora…Vedecký redaktor bol jednoducho stalinista.
Keď prišiel Štefan Heretik na ústav, zobral nás po svoje krídla. Boli sme jeho žiaci. Boli sme štyria absolventi Okrem mňa to bol Pavol Hoffmann. Po roku 1989 bol podpredseda federálnej vlády. Ďalšia významná osobnosť bol Jozef Dančo. On sa špecializol na priemysel. Bol mimoriadne bystrý. V roku 1969 ho vylúčili zo strany. Odišiel ústavu na Slovenskú komisiu pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj. Prichýlil ho jej podpredseda Ignác Rendek. Jožko Dančo bol kovaný matematik ako Rendek. Jozef Dančo po vysokej škole absolvoval matematickú nadstavbu na matematicko-fyziskálnej fakulte. Vo vláde Jána Čarnogurského bol ministrom financií.
Do internej ašpirantúry prišiel Jaroslav Němec. Vyštudoval v Prahe Vysokú školu hospodárskych a politických vied.. Bol to veľmi schopný teoretik. Bol v na stáži v Juhoslávii. Napísal článok o tom, že by bolo vhodné niečo prevziať z juhoslovanského modelu. Reakcia bola jednoduchá. Vyhodili ho zo strany. Potom robil v rezortnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva.
Aké boli témy prvých výskumov?
Bola to industrializácia. Bola kombinovaná s tému priemyslu. Potom to bola ekonomika agrárneho priemyslu, kolektivizácie. Vedúcim oddelenia bol Michal Falťan. Dostal porážku a skoro zomrel. Oonedlho fakt skonal. Potom oddelenie viedol Ján Tučányi. Bol priateľom Slavomíra Lacka
Potom oddelenie
(Dokončenie nasleduje zajtra)
