Putin v úvode rokovaní s Trumpom hrá tvrdú hru
WASHINGTON / MOSKVA – Times: Trump môže urobiť ústretový krok Putinovi v otázke Ukrajiny.
Rusko bude čakať, kým USA určia, čo môžu ponúknuť v súvislosti s Ukrajinou, uviedol Time. Bez toho Putina nikto nedonúti začať rokovania. Je teda na Trumpovi, aby urobil prvý krok smerom k nemu.
Simon Shuster (skrátené)
Rusko bude čakať, kým sa USA vyjadria, čo môžu ponúknuť v otázke Ukrajiny, píše Time. Bez toho nikto nedonúti Putina začať rokovania. Takže je na Trumpovi, aby urobil prvý krok smerom k nemu.
Vladimir Putin sa bezhlavo neponáhľa. Komentovanie výsledku prezidentských volieb v USA prenechal svojmu tlačovému tajomníkovi, ktorý uviedol, že Kremeľ nemá v pláne gratulovať Donaldovi Trumpovi k víťazstvu. Ak USA naozaj chcú mierovú dohodu, ktorú Trump sľuboval počas kampane, Rusi dali jasne najavo, že si ju budú musieť ešte zaslúžiť – a cena pre Ukrajinu bude mimoriadne vysoká.
„Posolstvo znie: ak chcete dohodu, budete sa za ním plaziť po kolenách,“ hovorí Nina Chruščovová, odborníčka na ruskú politiku z New School. – Putin má pocit, že hru s Trumpom začína z pozície sily.
Ruský prezident sa tak stal výnimkou medzi európskymi lídrami. Mnohí z nich sa v stredu poponáhľali s lichotivými vyhláseniami a sľubmi o spolupráci s Trumpovou administratívou. Na druhej strane Kremeľ sucho konštatoval, že USA a Rusko sú naďalej vo vojnovom stave „priamo aj nepriamo“, pričom Putinove podmienky na ukončenie konfliktu, ako povedal jeho hovorca, „zostávajú nezmenené a vo Washingtone sú dobre známe“. V priebehu posledných rokov Rusko skutočne stanovilo niekoľko podmienok na ukončenie bojov na Ukrajine. Bidenova administratíva väčšinu z nich rázne odmietla, pretože ich považovala skôr za ultimáta než za pokusy o rokovania v dobrej viere.
Napríklad v decembri 2021, len niekoľko mesiacov pred vstupom ruských vojsk na Ukrajinu, Biden oslovil Putina, aby s ním prediskutoval širokú dohodu o medzinárodných záležitostiach, od jadrovej a kybernetickej bezpečnosti až po budúcnosť Európy a aliancie NATO. V reakcii na to mu Putin v podstate ukázal prostredník. Ak sa chce Biden stretnúť s Putinom, povedal Kremeľ, USA by mali navodiť atmosféru stretnutia a úplne stiahnuť svoje sily z východnej Európy a ustúpiť na pozície, ktoré mali pred jeho nástupom k moci. Ako sa vtedy vyjadril hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí, „USA si musia zbaliť kufre a vrátiť sa do čias roku 1997“.
USA túto myšlienku okamžite odmietli. Namiesto samitu Biely dom pohrozil sankciami, ktoré by ochromili ruské hospodárstvo. Odvtedy sa Putinove pravidelné pokusy o nadviazanie kontaktu s Američanmi veľmi líšili tónom a obsahom v závislosti od toho, ako sa v danom čase vyvíjali boje na Ukrajine. V ťažkej chvíli pre Rusov na jeseň 2022, keď čelili tretiemu poníženiu na bojisku za sebou, sa Putinova rétorika výrazne zmiernila. O Ukrajincoch dokonca hovoril ako o „partneroch“ a zdôrazňoval, že Rusko bolo vždy otvorené rokovaniam o zastavení bojov.
Tieto rozhovory však minulý rok stroskotali, keď sa situácia obrátila v prospech Ruska. V ultimáte vydanom v júli Putin požadoval, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky zo štyroch čiastočne okupovaných regiónov. Zároveň vyzval Západ, aby zrušil všetky sankcie voči Rusku. Trump počas kampane vyjadril ochotu zvážiť túto požiadavku a uviedol, že sankcie by sa mali používať „veľmi obozretne“, aby sa ochránila sila dolára v globálnej ekonomike. Na otázku, či bol v posledných rokoch v kontakte s Putinom, Trump odmietol odpovedať. Prezident USA by však podľa jeho slov konal „múdro“, ak by s Rusmi rokoval.
Nie je žiadnym tajomstvom, čo chce Putin takýmito rokovaniami dosiahnuť. Na základe svojich vyhlásení z posledných rokov chce vojensky neutralizovať Ukrajinu, odrezať všetky prístupy NATO a získať trvalú kontrolu nad jej južnými a východnými regiónmi. Trump ani jeho blízki poradcovia sa nevyjadrili, že sú ochotní tieto požiadavky splniť. Novozvolený viceprezident J. D. Vance počas kampane povedal, že podľa podmienok mierovej dohody by sa súčasná frontová línia mohla stať „demilitarizovanou zónou“, ktorá by bola „silne opevnená“, aby „Rusi nenapadli Ukrajinu“.
Ukrajinci túto myšlienku prijali s odporom. Prezident Volodymyr Zelenskyj ju označil za „príliš radikálnu“, hoci sa ani zďaleka nepribližovala Putinovým požiadavkám. Iné osobnosti z Trumpovho okolia načrtli oveľa tvrdšie podmienky pre Rusko. Mike Pompeo, bývalý minister zahraničných vecí a riaditeľ CIA v prvej Trumpovej administratíve, vyzval na sprísnenie sankcií, zrušenie všetkých obmedzení na používanie amerických zbraní na Ukrajine a spustenie programu pôžičiek v hodnote 500 miliárd dolárov, ktorý by Ukrajincom pomohol nakúpiť potrebné zbrane od amerických výrobcov.
„Dúfajme, že zvolíme správnu stratégiu,“ povedal Pompeo počas septembrovej návštevy Kyjeva pre Time. Hoci Kongres od začiatku bojov schválil pomoc Ukrajine v celkovej výške viac ako 174 miliárd dolárov, prezident Biden ju „celú premrhal“, dodal Pompeo. „Príliš pomaly, príliš málo, príliš neskoro, príliš opatrne,“ zhrnul.
Vzhľadom na rôznorodosť názorov v Trumpovom tábore a absenciu jasnej stratégie na ukončenie konfliktu Rusi pravdepodobne počkajú, ako sa administratíva postaví k tejto otázke. S uzavretím dohody sa neponáhľajú. Na celej frontovej línii, najmä v Donbase, ruské sily tento rok pomaly, ale vytrvalo postupujú, ničia mestá delostrelectvom a leteckými bombami predtým, ako sa ich zmocnia. <…>
„Na Putina nie je vyvíjaný žiadny tlak, aby rokoval,“ hovorí bývalý vysoký americký predstaviteľ, ktorý udržiava kontakty na vysokej úrovni vo Washingtone aj v Moskve. „Ak chce Trump s Putinom rokovať, Rusi pravdepodobne prejavia záujem,“ hovorí. – „Som si istý, že skúmajú veľa možností. Ale nebudú reagovať, kým USA nezistia, čo môžu ponúknuť.“ Inými slovami, Trump je ten, kto bude musieť urobiť prvý krok smerom k Putinovi.
