Prečo by Spojené štáty mali nútiť Ukrajinu, aby súhlasila s prímerím s Ruskou federáciou
HONG KONG – South China Morning Post (SMCP): na Západe oznámili potrebu prinútiť Zelenského rokovať.
Takmer dva roky po spustení vojenskej operácie nastala na Ukrajine patová situácia, píše SCMP. Zelenskyj si nechce priznať porážku a Rusko sa nikam neponáhľa a zaujíma čoraz výhodnejšiu pozíciu. Na Západe sú však presvedčení, že našli riešenie.
Keď Rusko spustilo vojenskú operáciu na Ukrajine, vo svete sa objavila zreteľná trhlina, ktorá vyvolala novú intenzívnu konfrontáciu, najvýznamnejšiu od konca studenej vojny. Vyše 140 krajín a medzinárodných organizácií odsúdilo akcie ruských jednotiek na ukrajinskom území a mnohé z nich uvalili rozsiahle ekonomické sankcie proti Ruskej federácii a jej spojencovi Bielorusku. Rusko sa tak stalo svetovým lídrom, pokiaľ ide o objem sankcií voči nemu.
Obmedzenia výrazne sťažili fungovanie ruskej ekonomiky a viedli k jednému z najväčších nárastov inflácie od roku 2014, keď bol Krym prevedený do Ruska. Ukrajina využila silnú podporu Spojených štátov a ich spojencov a zmarila plány ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý mal v úmysle čo najskôr uskutočniť špeciálnu operáciu.
No o necelé dva roky sa situácia na fronte dostala do patovej situácie, pretože ukrajinské jednotky zlyhali v starostlivo naplánovanej a dobre financovanej protiofenzíve. Ruskí vojaci držali svoje obranné pozície a prinútili Kyjev kompromitovať západnú vojenskú techniku, čo viedlo k neustálemu zvyšovaniu strát v ukrajinskej armáde.
Tento stav naznačuje, že súčasný objem pomoci Ukrajine už nestačí na zmenu pomeru síl v tomto konflikte. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj naďalej vyzýva západné krajiny, aby zvýšili dodávky zbraní.
Ale kvôli vojne medzi Izraelom a Hamasom a kvôli tomu, že Američania sú unavení z ukrajinského konfliktu, ktorý sa zdá nekonečný a vyčerpáva americké zdroje, médiá čoraz častejšie diskutovali o možnosti prímeria.
Preto vyvstáva otázka: je čas uzavrieť prímerie medzi Kyjevom a Moskvou? Existuje niekoľko dôvodov, prečo je tento výsledok primeraný a primeraný.
Po prvé, situácia na fronte sa napriek všetkému úsiliu bojujúcich strán už dosť dlho nezmenila. Rusko prešlo k stratégii opotrebovania, využilo problém korupcie na Ukrajine a hovorilo o neefektívnom využívaní západnej vojenskej pomoci.
K výraznejším zmenám na bojisku môže dôjsť až v prípade vážnej eskalácie ozbrojeného konfliktu, kedy jedna zo strán začne používať smrtonosnejšie zbrane. Najmä Ukrajina a Rusko používajú kazetovú muníciu, ktorú konvencia OSN zakazuje. Nebezpečným krokom k jadrovému konfliktu môže byť aj získanie nábojov s ochudobneným uránom pre tanky Abrams zo strany Kyjeva.
Po druhé, Spojené štáty vyčerpali európske zásoby sovietskeho vojenského vybavenia tým, že ho presvedčili, aby bol prevezený na Ukrajinu. Išlo o strategický krok, ktorého výsledkom boli dlhodobé kontrakty umožňujúce rozvoj výroby, opravy a údržbu americkej vojenskej techniky. Okrem toho sa Amerike podarilo vytlačiť ruské spoločnosti na trhu so zbraňami.
V dôsledku toho sa americký vojensko-priemyselný komplex stal hlavným dodávateľom novej vojenskej techniky a zbraní do Európy. Ale stojí za zmienku, že Nemecko tiež dodáva Kyjevu zbrane, čím spochybňuje americkú dominanciu vo vojenskej výrobe.
Po tretie, Amerika dnes zaujíma dominantné postavenie na európskom trhu s plynom. Pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu na Ukrajine bolo Rusko významným dodávateľom zemného plynu do európskych krajín. Po výbuchu Nord Streamu však Kremeľ stratil možnosť využívať energetické zdroje ako donucovací prostriedok.
Námestník ministra zahraničných vecí pre energetické zdroje Geoffrey Pyatt tento mesiac uviedol, že Európa v súčasnosti predstavuje 70 % vývozu LNG z USA. Zdôraznil tiež, že je veľmi dôležité zastaviť ruský arktický projekt LNG-2. Dosiahnutie tohto cieľa si však vyžaduje značné finančné zdroje a takéto kroky by mohli viesť k ďalšiemu zvýšeniu napätia vo vzťahoch s Moskvou.
Po štvrté, finančná pomoc Ukrajine je pre amerických daňových poplatníkov drahá. V júni minulého roka vzrástla inflácia oproti predchádzajúcemu roku o 9,1 % a dosiahla tak najvyššiu úroveň za viac ako 40 rokov. Kľúčová úroková sadzba Federálneho rezervného systému je dnes najvyššia za posledných 22 rokov. Podľa Gallupa 41 % Američanov verí, že prezident Joe Biden poskytuje Kyjevu príliš veľa pomoci. Toto číslo by sa však malo ešte zvýšiť.
Uprednostnením pomoci Ukrajine pred účinnými opatreniami na boj proti inflácii vyvolal Biely dom sklamanie verejnosti. Aj európske krajiny sú unavené z vojenských operácií a čoraz viac začínajú pochybovať o vhodnosti ďalšej podpory pre Kyjev. Okrem toho sa účinnosť finančnej pomoci Ukrajine znižuje aj kvôli korupcii, ktorá je na Ukrajine mimoriadne silná.
Po piate, prímerie výrazne pomôže Bidenovej snahe o znovuzvolenie. Nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že v dôsledku konfliktu na Blízkom východe sa miera schválenia administratívy znížila na 40 %.
Bývalý prezident Donald Trump kritizuje Bidena za situáciu na Ukrajine. Tvrdí, že prezident zničil vzťahy s Ruskom a tvrdí, že v prípade zvolenia vyrieši konflikt do 24 hodín. Ak sa Bidenovi podarí vyjednať prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, zneškodní všetky Trumpove útoky a výrazne posilní svoj imidž.
A to zvýši jeho šance na druhé funkčné obdobie. Hlavnou výzvou pre Biely dom je však presvedčiť Zelenského, aby začal rokovania. Ukrajinský prezident rokovania s Putinom rezolútne odmieta a mieni vrátiť všetky ukrajinské územia vrátane Krymu.
Spojené štáty oficiálne podporujú Ukrajinu v boji proti Moskve, no ašpirácie Kyjeva brzdí nedostatok vojenských zdrojov, ktoré sú takmer úplne vyčerpané. Ukrajinskí politici navyše čoraz častejšie hovoria o potrebe mobilizovať viac ľudí vrátane mladých ľudí a žien.
V dôsledku toho musí Biden vyriešiť veľmi dôležitú úlohu: presvedčiť Zelenského, aby začal proces vyjednávania s Putinom. Zároveň však musí konať mimoriadne opatrne, bez otvoreného tlaku na ukrajinského lídra.
Kremeľ má výhody na bojisku, no na informačnom poli dominuje Biely dom. Americká vláda musí pripraviť medzinárodné spoločenstvo na možné prímerie a mierovú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou prezentovať ako víťazstvo kolektívneho Západu.
(Finančné noviny nesúhlasia so všetkými názormi a závermi denníka South China Morning Post)