Abaj (Ibráhím) Kunanbajuly v Univerzitnej knižnici
BRATISLAVA – Veľvyslanec Kazašskej republiky na Slovensku Toležan Tursunovič Barlybajev odovzdal dnes Univerzitnej knižnici súbor kníh kazašského mysliteľa Abaja.
Knihy prevzala Marta Záhradníková , riaditeľka úseku knižničných činností Univerzitnej knižnice.
Abaj (Ibráhím) Kunanbajuly sa na rodil 10. augusta 1845 a zomrel 6. júla 1904. Bol kazašský básnik, filozof, skladateľ, mysliteľ, verejný činiteľ, zakladateľ kazašskej písanej literatúry a jej prvý klasik, kultúrny reformátor v duchu zbližovania s ruskou a európskou kultúrou na základe osvieteného liberálneho islamu.
Jeho skutočné meno bolo Ibráhīm, teda analógia mena proroka Abraháma, ale počas celého
života používal prezývku Abaj, čo v kazašskom jazyku znamená “pozorný”, alebo “opatrný”.
Prezývku mu v detstve dala jeho stará mama Zere. Formovanie jeho svetonázoru ovplyvnili básnici a vedci z Východu, ktorí sa držali humanistických myšlienok ako napríklad Firdausí , Alíšer Navoí , Nizami Ganjavi ,
Muhammad Füzuli , Avicena a iní), a tiež diela ruských klasikov.
Abaj (Ibráhím) Kunanbajuly.
Venoval sa aj prekladateľstvu, predovšetkým Krylova , Lermontova , Puškina, Goetheho a Byrona. Podporoval rozširovanie ruskej a európskej literatúry v Kazachstane. Abaj bol odporcom “otrockého miesta ženy v spoločnosti”;sociálneho zla a ignorantstva.
V dejinách kazašskej literatúry má Abaj Kunanbajuly významné miesto, obohatil kazašský veršový systém o nové smery. Zaviedol nové veršové formy: oktáva, šestina a iné.
Napísal okolo 170 básní a 56 prekladov a tiež známe dielo Štyridsať rozjímaní o živote a ľuďoch ( Қара сөздер ) . Táto prozaická poema sa skladá z 45 krátkych podobenstiev a filozofických traktátov, v ktorých Abaj rozjíma o problémoch národného vychovania a svetonázoru, morálky a práva, histórii.
Štyridsať rozjímaní o živote a ľuďoch preložil do češtiny Luděk Hřebíček. Bol tiež talentovaný a originálny skladateľ. Vytvoril okolo 20 skladieb, ktoré sú populárne dodnes. Niektoré svoje básne tiež zhudobnil.
Pre pochopenie Abajových filozofických názorov môžu byť obzvlášť dôležitým a cenným zdrojom jeho moralistické novely. Rozoberá v nich filozofické otázky a snaží sa vykladať svoje názory na pôvod sveta.
Abaj pokladá za pravdivé tvrdenie, že stvoriteľom sveta je Boh, obmedzuje však úlohu Boha na akt stvorenia.
Titulná fotografia: Veľvyslanec Kazašskej republiky na Slovensku Toležan Tursunovič Barlybajev a Marta Záhradníková , riaditeľka úseku knižničných činností Univerzitnej knižnice, na ilustračnej fotografii v reštaurátorskej dielni.
