Čína: predpoveď znižovania rastu ekonomík sveta
PEKING – Rusko-ukrajinský konflikt trvá už viac ako mesiac, USA a ďalšie západné krajiny zavádzajú sankcie voči Ruskej federácii, čo viedlo k nedostatku dodávok energií vrátane ropy a zemného plynu, ako aj k inflácii. Píše čínsky denník People´s Daily, orgán Ústredného výboru Komunistickej strany Číny,
Situácia mala nielen negatívny dopad na ekonomiky a životy ľudí v rôznych krajinách, ale spomalila aj oživenie globálnej ekonomiky. Rôzne inštitúcie nedávno znížili svoje prognózy globálneho ekonomického rastu v roku 2022. Od Ameriky po Európu, od Ázie po Afriku existuje veľa výziev pre hospodársky rast. Najviac zasiahnuté sú však nepochybne najzraniteľnejšie ekonomiky a skupiny ľudí.
“Hlavné inštitúcie v súčasnosti znížili svoju prognózu globálneho hospodárskeho rastu v tomto roku o 1 percentuálny bod,” povedal Chen Fengying, výskumník z Čínskeho inštitútu súčasných medzinárodných vzťahov. Dodala, že v tomto roku je slabé aj samotné globálne ekonomické oživenie a rusko-ukrajinský konflikt vrátane následného rastu cien komodít ešte viac prehĺbil už aj tak náročný proces ekonomického oživenia.
Keď sa začal rusko-ukrajinský konflikt, USA a ich západní spojenci uvalili na Rusko bezprecedentné sankcie. Západné štáty zmrazili aktíva Centrálnej banky Ruskej federácie, zakázali vývoz surovín, ocele, leteckých dielov, komunikačných zariadení a iných high-tech produktov do Ruska, odpojili ruské banky od SWIFT, uzavreli vzdušný priestor pre ruské lietadlá, a zakázali svojim podnikom investovať v Ruskej federácii. Ruský trh opustili aj nadnárodné spoločnosti Západu. Ruská federácia bude zároveň v súvislosti so zrušením doložky najvyšších výhod pre Rusko zo strany Spojených štátov a Európy čeliť vysokým clám na vývoz jej obilia. Ekonomické sankcie voči Rusku nielenže vážne poškodili globálny výrobný reťazec, ale tiež roztrieštili globálny jednotný trh od špičkových technológií, dôležitých surovín, energie až po dopravu.
Hlavný publicista pre zahraničné veci Financial Times Gideon Rahman v jednom zo svojich článkov napísal, že západné krajiny uvalujú na Rusko bezprecedentné sankcie v histórii a zároveň poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. Zabudli však na jeden fakt, že tieto sankcie budú mať v konečnom dôsledku dopad aj na ekonomiky západných krajín.
V porovnaní so Spojenými štátmi sú v európskych krajinách výraznejšie pociťované rastúce ceny tovarov, nedostatok energetických zdrojov, nezamestnanosť, ale aj sociálne problémy spojené s prijímaním ukrajinských utečencov. Odborníci poznamenali, že krajiny EÚ sú vysoko závislé od ruských energetických zdrojov, približne 30 % ropy a 40 % zemného plynu sa dováža z Ruskej federácie. Medzinárodné ceny ropy a náklady na zemný plyn v EÚ naďalej rastú. V mnohých európskych krajinách rastú náklady na elektrickú energiu, kúrenie a dopravné služby.
Na druhej strane je Rusko najväčším svetovým exportérom pšenice. Ruská federácia je jedným z troch lídrov vo výrobe jačmeňa, slnečnicového oleja a repkového oleja, ťažkosti spojené s vývozom ruských produktov spôsobia rast cien potravín, zvýšia sa aj náklady na obilie v EÚ. Rast cien energií a potravín zvýši inflačný tlak a obmedzí spotrebu ľudí.
Wan Li, výskumník z Čínskeho inštitútu súčasných medzinárodných vzťahov, poznamenal, že v dôsledku prepojenosti záujmov Ruska a Európy sankcie EÚ proti Ruskej federácii nevyhnutne „vedú k opačnému výsledku“. V dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu sa obchod v Európe obmedzuje, zvyšuje sa riziko narušenia dodávateľského reťazca a výrazne sú ovplyvnené vyhliadky na oživenie ekonomiky po pandémii.
Analytici poznamenali, že v strednodobom horizonte by negatívny vplyv západných ekonomických sankcií na globálnu ekonomiku mohol ďaleko presiahnuť rámec samotného rusko-ukrajinského konfliktu. Sankcie nielenže narúšajú globálne výrobné a dodávateľské reťazce, normálne fungovanie trhu, ale podkopávajú aj pravidlá mnohostranného obchodu, podporujú politiku jednostranného konania. Výhľad globálneho ekonomického rastu bude nejasný a neistejší.
