Zaostávame, lebo sme len a iba neefektívni
BRATISLAVA – Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania Slovenska je zaostávanie v produktivite spôsobené najmä alokačnou a technologickou neefektívnosťou. Ľudia a kapitál nie sú využívaní efektívne – sú viazaní na málo produktívnych činností. Tvrdí to Národný integrovaný efektívny plán Slovensko 2.0.
„Vinníkom“ je najmä kvalita a integrita verejnej správy, ktorá ovplyvňuje „pravidlá hry“, teda regulačné bariéry pre podnikateľov a vymožiteľnosť práva. Technická efektívnosť vyjadruje mieru technologického zaostávania. To znamená, ako rýchlo inovujeme, či už preberaním hotových technológií alebo implementáciou vlastného výskumu a vývoja.
Na druhom mieste vysvetľuje zaostávanie nízky počet pracujúcich. Na Slovensku jednoducho pracuje príliš málo ľudí, čo je spôsobené nielen vyššou mierou nezamestnanosti, ale aj malým počtom cudzincov a nízkou participáciou mladých ľudí, dôchodcov a matiek s malými deťmi. Na druhej strane, z demografického hľadiska dnes Slovensko zažíva zlaté časy. Absolútny počet ľudí v produktívnom veku dosahuje vrchol, rovnako tak pomer populácie v produktívnom veku k populácii v pred a po produktívnom veku. V budúcnosti sa však situácia výrazne zmení. Podľa najnovších projekcií budeme na horizonte 50 rokov najrýchlejšie starnúcou ekonomikou EÚ. Presunieme sa tak z kategórie mladých krajín medzi tie s najstarším obyvateľstvom6.
Tretím významným zdrojom zaostávania je kvalita ľudského kapitálu. Medzinárodné testovania však naznačujú, že relatívne uspokojivú kvalitu ľudského kapitálu dosahujeme najmä vďaka populácii 40 a viac ročných. Pri mladších vekových kohortách začína Slovensko výraznejšie zaostávať, čo je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť negatívny trend poklesu kvality ľudského kapitálu pozorovaný napr. aj v medzinárodných testovaniach, o pár rokov bude nízka úroveň zručností hlavnou príčinou ekonomického zaostávania.
Z pohľadu kvality života na Slovensku sú najväčšie výzvy zdravotníctvo, vzdelávanie a dostupnosť bývania. V týchto oblastiach patrí krajina medzi tri najslabšie spomedzi európskych krajín patriacich do OECD. V zdravotníctve je to kvôli nízkej očakávanej dĺžke života ako aj kvôli nerovnostiam v očakávanej dĺžke dožitia. Vo vzdelávaní nás ťahá nadol nielen kvalita školstva, ale aj nerovnosti ukazujúce sa vo vysokom podiele študentov s veľmi nízkymi zručnosťami, tzv. „funkčne negramotných“ študentov. Nízka dostupnosť bývania sa prejavuje nielen finančnou nedostupnosťou, ale aj vysokým podielom ľudí žijúcich v preplnených domácnostiach.
