Nový kapitál: práca, digitálne aktíva, nadhodnota

Strašidlo komunizmu, podľa Karla Marxa a Friedricha Engelsa, máta Európu. Dnes aj svet. Je iný. Nielen kapitalizmus, ale aj komunizmus. Sú digitálne.  Základný teoretický reťazec  diela Karla Marxa Kapitál práca – pôda – kapitál, sa zmenil na reťazec práca – digitálne aktíva – kapitál.

Na Slovensku sa digitálny kapitál stal súčasťou politiky. Politické strany vytvárali pomocou poskytovania priestoru pre digitálne služby možnosť ich sponzorom premeniť verejné financie na digitálne aktíva a neskôr aj digitálny kapitál. Dnes je kontrola nad týmto sektorom koncentrovaná v rukách niekoľkých ľudí. Nektorí predstavitelia digitálneho kapitálu si vytvorili politickú stranu, aby priamo pomocou strany ovplyvňovali reprodukciu toto typu kapitálu,

Inšpirovaný technologickými úspechmi priemyselnej revolúcie na jednej strane, a na druhej, zakladatelia marxizmu, ktorý depresia ničila predstavou o  vykorisťovanom proletariáte, podnietili nádeje na vytvorenie úplne novej spoločnosti – zbavenej nerovnosti, spoločnosti slobodnej práce a socializovaného života.

Dnes, pod dojmom pretrvávajúceho technologického pokroku a informatizácie spoločnosti, sú dnes snívajúci, ktorí o sebe tvrdia, že sú mesiáši. V skutočnosti sa moderný svet čoraz viac stáva jednotnou sociálnou sieťou, ktorá stráca všetky jasne definované centrá riadenia. Zdá sa, že žije svoj život založený na humanitárnych predstavách svojich účastníkov – nejasné pravidlá, ktoré sú pripravení dodržiavať čoraz viac prívržencov digitalizácie.

Obraz digitálneho komunizmu – spoločnosť, v ktorej digitálne technológie robia ľudí rovnými, ničia inštitucionálnu hierarchiu analógovej doby, ktorá sa rozprestiera tisícky rokov, otvára obrovské priestory pre kreativitu a tvorivú činnosť pre všetkých, o to jasnejšie vystihuje slovná zásoba zástupcov vášnivého technokratického a vedeckého anarchizmu. Oproti nim stoja predstavitelia digitálneho kapitálu, osoby, ktoré sa snažia o premenu reťazca práca – pôda – kapitál, na reťazec práca – digitálne aktíva – kapitál.

Práca je v tomto reťazci spojená s programovaním, digitálne aktíva predstavujú prostredie, ktoré vytvára nadhodnotu, alebo dnešnými slovami pridanú hodnotu, čo vedie k vytváraniu digitálneho kapitálu.

Kto sú predstavitelia digitálneho komunizmu? Najpozoruhodnejšími príkladmi sú John McAfee, programátor  počítačových antivírusov , ako aj antropológ anarchista David Graeber, jeden z vodcov hnutia Occupy Wall Street. V máji tohto roku boli obaja vydali publikácie, ktoré pritiahli masovú pozornosť čitateľov. Dňa 15. mája vyšla nová kniha Graebera “Bullshit jobs: theory” a 25. mája 2018 tím McAfee uverejnil “Deklaráciu nezávislosti meny” – druh manifestu  fanúšikov kryptomien. Jej text je tu.

David Graeber  pokračuje v rozvíjaní konceptu, ktorý opísal vo svojej základnej knihe “Dlh: prvých 5000 rokov”. V nej opísal základný princíp finančného otroctva: po prvé, stojí na vzájomnej zodpovednosti ľudí, ktorí tvoria stabilnú väzbu dobrovoľných  dohôd ľudí a potom, s príchodom peňazí, prichádza ich speňaženie, začína sa presné spočítavanie dlhov, začína sa budovať ekonomická hierarchia, právo vyberať dlhy sa zakotvuje v hierarchickom systéme finančných inštitúcií, ktoré bezohľadne vykorisťujú všetkých a všade, v globálnom meradle.

Miesto produktívnej práce začína obsadzovať práca tých, ktorí slúžia rozsiahlemu systému zberu dlhov a dominantného finančného kapitálu. Graeber nazýva túto prácu ako “bezcennou” (bullshit jobs). V roku 2013 v populárnej eseji “O fenoméne bezcennej práce”, ktorá sa stala predchýrom  novej knihy, cituje údaje o trojnásobnom raste za posledných 100 rokov “servisu” než tvorivých činností: úradníci, manažéri, predajcovia, servisní pracovníci.

Tento útok na činnosti v oblasti služieb, ktoré ideológovia post-industrializmu  považujú za dôležitý znak prechodu spoločnosti na vyšší stupeň  vývoja, sa stáva pochopiteľný v dnešnej technologickej revolúcii a intelektualizacii hospodárskej činnosti. Robotika hrozí, že vytlačí množstvo pracovníkov zaoberajúcich sa “zbytočnou prácou”. Umelá inteligencia otvára nové horizonty na transformáciu štruktúry zamestnanosti a skrátenie pracovného dňa. Greber trvá na tom, že táto “bezcenná práca” je koncipovaná a podporovaná, aby zachovala silu finančného kapitálu. Graeber cituje esej J. M. Keynesa z roku 1930, “Ekonomické možnosti pre naše vnúčatá“ (Keynes J.M. Economic possibilities for our crandchildren. In “Essays in persuasion”. New York, Harcourt Brace, 1932, p. 358-373). Z nej vidieť, že britský ekonóm sníval o príchode spoločnosti prosperity a blahobytu v dôsledku technologickej revolúcie.

Gerber tvrdí, že napriek existujúcim technologickým možnostiam, práve dominancia finančného kapitálu prekáža ľuďom pracovať dnes denne len 3 – 4 hodiny a mať dosť času na rozvoj svojej osobnosti a tvorivosť. Človek by mal byť oslobodený od nepotrebnej práce a preto by mala byť moc finančného kapitálu zničená. Vyzerá to ako komunistická utópia, ale nie je založená na marxizme, ale na teórii J. M. Keynesa, ktorý bol zakladateľom Medzinárodného menového fondu (MMF). Zjavne by  bol prekvapený. MMF je dnes strašiakom anarchistov a antiglobalistov.

Tím McAfee v májových dňoch roku 2018, v skutočnosti 170 rokov po uverejnení Manifestu Komunistickej strany, apeloval na zástancov bitcoinu a blockchainu s výzvou na podpísať  Deklaráciu nezávislosti meny, ktorú priniesli. Slova vyhlásenia McAfeeho v niektorých smeroch rezonujú s výzvami Marxa, aby svet vyvlastnil  vyvlastňovateľov.

Hlavná téza autorov Deklarácie znie: “Je čas oddeliť peniaze od štátu a po prvý raz máme na to spôsob, ako to urobiť.” Autori vyzývajú tých, ktorí, ako hovoria, zničia hodnotu, ktorej zdrojom je výdatnosť energie človeka, stroja a prírody. Je to práve táto hodnota je znehodnotený v dôsledku inflácie tradičného peňazí, ktoré v rukách štátov, vedenej nie toľko ekonomické a racionálne motivácie ako politické výhodnosti, sa stala prostriedkom k útlaku a ľudskej útlaku. A práca čoraz viac slúži nie na účely vytvárania hodnoty, ale premenuje sa na súbor opatrení na nafukovanie ” súdne chránenej bubliny” nerovnomerne rozloženého bohatstva.

Tím McAfee hľadá riešenie problému sociálnej nerovnosti.  Deštrukcia monopolu štátov na peniaze a demokratizácia finančných vzťahov znamenajú likvidáciu samotného základu modernej hierarchicky vystavanej finančnej spoločnosti. Hodnoty by mali získať svoj význam a spravodlivý rozmer. A už by mal nasledovať výrok: Každý podľa digitálnych možností, každému podľa digitálnych potrieb.

Prvé náčrty digitálneho komunizmu sú očividnou reakciou ľavicových intelektuálov, na veľké zmeny v technologickom komponente vývoja súčasnej spoločnosti.

Objavujú sa automatizované robotizované organizácie, mení sa charakter práce, objavujú sa potreby v nových mäkkých skúsenostiach: umenie byť kreatívny, riadiť svoje emócie, vzájomne pôsobiť v sieti, pružne sa adaptovať k meniacim sa úlohám a podmienkam.

Tieto zmeny dopĺňajú kryptomeny, ktoré si nevyžadujú mechanizmus centralizovanej emisie a generujú sa vďaka matematickým prepočtom a nezaujatým algoritmom, ktoré neuvažujú o politických cieľoch. To má vplyv na ľudské myslenie, na „nové prečítanie“ spoločenských hodnôt a snahu uvidieť inú budúcnosť.

Utopisti vždy chceli samostatne vytvoriť želanú budúcnosť, najmä z hľadiska im známych technológií. Slnečné mesto, Atlantída,  Utópia – Dve knihy o najlepšom stave štátu a novom ostrove Utópii, spis skutočne zlatý a rovnako užitočný ako zábavný, v nich sa spájajú posledné objavy s tvorovou činnosťou človeka. Súčasné konštrukcie digitálnej spoločnosti budúcnosti a utópie z minulosti spája jedna vec. Sú stelesnením predstáv ľudstva o stratenom Raji. Človek ho hľadá odkedy je odsúdený na prácu.