10. vydanie analytického bulletinu Kompass 500

BRATISLAVA – Aktuálne vydanie sa venuje analýze pripravenosti Európy na rozsiahlu elektrifikáciu, cenovej konkurencieschopnosti elektriny pre priemysel v kontexte elektrifikačných plánov a rastúcej obchodnej nerovnováhe medzi Európskou úniou a Čínou.

O obsahu Bulletinu Kompass 500 informovala analytička Klubu 500 Diana Matúzová.

Graf týždňa: Európa chce viac elektriny, no jadrový výkon starne

Elektrina dnes predstavuje približne 23 % konečnej spotreby energie v EÚ, pričom tento podiel sa už desať rokov výraznejšie nemení. Európska komisia ho chce zvýšiť na 32 % do roku 2030 a na 46 % do roku 2040. Otázkou však zostáva, či bude mať Európa dostatok stabilnej, dostupnej a cenovo konkurencieschopnej elektriny. Vo svete bolo k júlu 2026 v prevádzke 417 jadrových reaktorov s kapacitou 379,7 GW. Najmenej 40 rokov má už 207 reaktorov, ktoré predstavujú 48 % celkového jadrového výkonu. Medián veku svetovej flotily je približne 39 rokov. V nasledujúcich desaťročiach preto bude potrebné naraz modernizovať, nahrádzať alebo odstavovať významnú časť stabilných nízkoemisných zdrojov. Európska komisia odhaduje, že na predlžovanie životnosti existujúcich blokov a výstavbu nových elektrární bude do roku 2050 potrebných približne 241 miliárd eur. Malé modulárne reaktory môžu v budúcnosti pomôcť, no nedokážu vyriešiť nedostatok výkonu v horizonte roku 2030.

Slovensko v EÚ: Cenovo dostupná elektrina je podmienkou elektrifikácie, nie jej výsledkom

Európska komisia chce do roku 2030 znížiť pomer ceny elektriny k cene zemného plynu pre priemysel najviac na 2 : 1. Na Slovensku však tento pomer v druhom polroku 2025 dosahoval približne 2,79 : 1, zatiaľ čo priemer EÚ predstavoval 2,55 : 1. Samotný pomer pritom môže byť zavádzajúci. Ak by cena elektriny zostala nezmenená, cieľ by sa dal splniť aj zvýšením ceny plynu približne o 40 %, bez akéhokoľvek zlepšenia nákladov podnikov. Pre priemysel je preto rozhodujúca absolútna cena elektriny, jej predvídateľnosť a porovnanie s globálnymi konkurentmi. V roku 2024 dosahovala priemyselná cena elektriny v EÚ približne 199 eur/MWh, v Spojených štátoch 75 eur/MWh a v Číne 82 eur/MWh. Európska elektrina bola teda viac než dvojnásobne drahšia. Významným problémom je aj súčasný burzový systém cenotvorby elektriny, jej prepojenie na cenu plynu a princíp „marginal pricing“, pri ktorom výslednú cenu určuje najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu. Takýto model neprimerane prenáša vysoké ceny plynu aj do elektriny vyrobenej z lacnejších jadrových či vodných zdrojov a oslabuje konkurencieschopnosť priemyslu. Ďalšou výzvou sú siete. Do roku 2040 bude potrebné investovať približne 730 miliárd eur do distribučných a 477 miliárd eur do prenosových sietí, spolu viac než 1,2 bilióna eur. Ak sa tieto náklady prenesú do sieťových poplatkov, elektrifikácia môže konečnú cenu elektriny ešte zvýšiť.

Svet a my: Miliarda eur denne – obchodná nerovnováha, ktorá mení Európu

V roku 2002 doviezla EÚ z Číny tovar za 73,45 miliardy eur. Do roku 2025 sa dovoz zvýšil na 566 miliárd eur. Európsky export do Číny vzrástol z 32,73 na 199,5 miliardy eur, no v posledných rokoch sa jeho rast prakticky zastavil. Výsledkom je obchodný deficit 366,5 miliardy eur, teda približne jedna miliarda eur denne. Za 23 rokov sa deficit EÚ voči Číne zväčšil približne deväťnásobne. Najvýraznejšie sa nerovnováha prehĺbila po roku 2019. Do roku 2025 vzrástol dovoz z Číny o 56 %, zatiaľ čo export EÚ iba o 0,5 %. Len medzi rokmi 2024 a 2025 sa obchodná medzera rozšírila približne o 55 miliárd eur. Analýza upozorňuje, že problémom nie je iba rastúca sila Číny, ale aj vysoká cena energií, pomalé povoľovanie investícií, nedostatok rizikového kapitálu a komplikované regulačné prostredie v samotnej EÚ. Európa preto potrebuje budovať vlastné výrobné kapacity, diverzifikovať dodávateľov a vytvárať podmienky, v ktorých sa oplatí investovať a vyrábať priamo v Únii.

Celé zneniu Bulletinu. Prameň: Klub 500.

Kompas500_desiate vydanie 2026