Samuelsonova učebnica Economics – liturgia ekonómov

Pôvodná verzia, teda vôbec prvé vydanie svetoznámej učebnice Economics P. A. Samuelsona uzrelo svetlo sveta v roku 1948. Odvtedy sa stále používa na vysokých školách takmer vo všetkých krajinách sveta. Oveľa neskôr sa spoluautorom tejto modlitebnej knižky ekonómov stal W. D. Nordhaus. P. A. Samuelson patril medzi ekonómov, ktorí nebojácne a so vztýčenou hlavou stáli na pleciach svojich predchodcov a učiteľov nezriedka bez toho, aby sa o nich čo i len zmienil.

Platí to už o výsledkoch raných neoklasických a matematických ekonómov, ako sú A. A. Cournot, W. S. Jevons, L. Walras, F. Y. Edgeworth, J. B. Clark a P. H. Wicksteed, tiež niektorí K. Marxom označení vulgárni ekonómovia ako J. B. Say, W. N. Senior a ďalší. Uceleným neoklasickým dielom však bola monografia A. Marshalla Principles of Economics, (prvé vydanie v roku 1890), o ktorú sa P. A. Samuelson opieral, takže ho v ranom štádiu jeho kariéry považujeme za moderného neoklasického ekonóma. Až oveľa neskôr sa presadil ako tvorca neoklasickej syntézy, ktorá sa postupne vyvinula do dnešnej podoby tzv. mainstream economics.

Je pozoruhodným profesorom ekonómie takisto tým, že sa neváhal postaviť na plecia aj svojim študentom a doktorandom, čo nemienime ako kritiku, ale ako jeho jedinečnú schopnosť byť otvorený všetkému novému, čo môže obohatiť naše vedomosti a rozvinúť zručnosti. Zriedkakedy publikoval v spoluautorstve, čoho vzácnou výnimkou je práve skôr spomínaný W. D. Nordhaus, ktorý však nebol jeho študentom priamo, ale ho napriek tomu veľmi ovplyvnil. Ako je známe, vedúcim v jeho doktorandskom štúdiu bol iný známy neoklasický ekonóm R. M. Solow, autor neoklasickej teórie ekonomického rastu.

Nečudo, že originálny autor tohto katechizmu ekonómov už v ranom veku získal viacero prestížnych ocenení, aby sa napokon stal prvým laureátom ceny Švédskej banky (The Sveriges Riksbank), ktorá sa nie celkom oprávnene nazýva Nobelovou cenou za ekonómiu. Pripomeňme v danej súvislosti, že Alfred Nobel pôvodne vo svojom závete z roku 1895 stanovil cenu pre nasledovné oblasti vedy a umenia: fyzika, chémia, fyziológia a medicína, literatúra a tiež pre prácu v prospech mieru a od roku 1901 sa z jeho nadácie uloženej v banke udeľuje spomínaná Nobelova cena. Takže cena za ekonómiu v jeho poslednej vôli spomínaná nebola. On sám totiž ekonómiu nepovažoval za vedu, ale za dôležitú praktickú, pragmatickú zručnosť podnikateľa, veď sám bol nielen vynikajúcim vynálezcom, ale aj podnikateľom. Nemožno tiež zabudnúť, že aj v Bratislave bola jeho továreň, ktorá desiatky rokov zamorovala mestské ovzdušie nedýchateľnými, zdraviu škodlivými exhalátmi. Ale to je už o niečom inom.

Kazateľ modernej ekonómie P. A. Samuelson, založil na MIT, University of Chicago a University of Harvard renomovanú katedru postgraduálnej ekonómie, ktorá prispela k rozvoju ekonómie nielen v USA ale vlastne na celom svete. Jeho celoživotné dielo a osobitne jeho učebnica Economics si zasluhuje obdiv a uznanie, jeho prínos má vysoký spoločenský rozvojový status lenže… lenže sú s ním spojené aj niektoré ontologické nezrovnalosti, t. j. nejasnosti a nepresnosti týkajúce sa obsahu a predmetu skúmania a vysvetľovania a s tým súvisiacich metód. V mnohých prípadoch sa zamlčuje alebo nedôsledne určuje objekt a predmet skúmania a výkladu. Autor sa často tvári, že jeho objektom je hospodárska objektívna realita, pritom však pracuje so subjektívnymi predpokladmi o nej, s mentálnymi modelmi a najčastejšie prevedenými do matematického formalizmu, resp. grafických či tabuľkových údajov.

Nemožno tento postup samozrejme považovať za nesprávny, ale nesprávne je, keď sa strohé, zjednodušené a vysoko abstraktné modely a teórie vydávajú za jednoznačnú korešpondenciu s objektívnou hospodárskou realitou. Akokoľvek pekný a matematicky korektný model nemožno natiahnuť na hospodárstvo v objektívnej realite, pretože ono nie je jednoduchým, tobôž nie mechanickým systémom, lež vyvíjajúcim sa komplexným spoločenským organizmom. Hospodárstvo je totiž ústrojným organizmom konkrétnej ľudskej spoločnosti, teda spoločnosti ľudí „homo sapiens sapiens“. To hovorí za všetko! Uvedieme niekoľko jednoduchých prípadov, ktoré majú charakter podobenstiev poukazujúcich na slabú korešpondenciu medzi modelom, resp. teóriou a objektívnou realitou.

Príklad 1. Podobenstvo o trhu

Podobenstvo o trhu v podobe grafu čiar, t. j. dopyt a ponuka voči cene v dvojrozmernom súradnicovom systéme (kap. 4 českého vydania), je ústrojnou časťou učebnice Economics a to nielen priamo, ale aj nepriamo tým, že je čiastkovým obsahom ďalších modelov a teórií, hoci on nie je ich pôvodným tvorcom. Pôvodné čiary doplnil M. Ezekiel (1938) o tzv. tkanie pavučiny (pavučinová veta). Vysoká úroveň názornosti takýchto modelov budí  v čitateľoch vieru, že aj v objektívnej realite to takto krásne funguje. Je to však číry sebaklam. Takých a podobných decepcií je v učebnici neúrekom. Správna učebnica nemôže čitateľa nútiť k viere, že tak, ako je to vyložené v učebnici, presne tak je to aj v realite. Opak je žiaduci, učebnica musí nabádať čitateľa k opatrnosti, k pochybnostiam a preverovaniu, či to čo sa vykladá naozaj úzko korešponduje s realitou. Lebo veď viera konzervuje a hľadanie odpovedí na kladené otázky vedie k novým vedomostiam a zároveň zdokonaľuje zvedavosťné a vedomostné zručnosti.

V českom vydaní učebnice, s. 57  je čiara dopytu nakreslená ako konkávna krivka a čiara ponuky ako krivka konvexná, s. 60. My sme obe vytvorili v Exceli, obr. 1. Obe sú strnulé vo svojich tvaroch a nehybné v umiestnení, čo je v príkrom rozpore s realitou, pretože trh sa komplexne vyvíja v čase, to znamená, že krivky menia svoj tvar a umiestnenie. Posunovanie kriviek a ich obrazy však Samuelson znázornil a snažil sa vysvetliť ich účinok na stav trhu.

Obrázok 1: Krivka dopytu a krivka ponuky podľa Samuelsona

Subjektívny predpoklad, že sú krivky ohnuté k sebe má priaznivý účinok na vývoj smerujúci k rovnováha na trhu. V Exceli sme vytvorili pavučinový model pozostávajúci z dvoch nehybných a tvarom strnulých kriviek, ktorý jasne ukazuje skokovitý priebeh evolúcie k stavu rovnováhy. Proces začína na krivke dopytu v bode, keď sa cena rovná 10 jednotkám a dopyt 2 jednotkám. Pri zvolenej cene, ktorá je veľmi vysoká, odpoveďou z krivky ponuky je primerane veľké množstvo pracovnej sily, takmer 14 jednotiek ponuky. Podľa krivky dopytu je však potrebné podstatne menej pracovnej sily než sa ponúka, preto podľa teórie musí cena dopytu primerane klesnúť a to na veľmi nízku úroveň. Za takú nízku cenu však dopyt primerane klesne, takže cena musí zase zvýšiť a tak ďalej, až sa pavučina dostane do rovnovážneho bodu E.Na obr. 2 jasne vidno, že keď sú obe krivky nahnuté smerom k sebe konvergenčný proces k rovnováhe E prebieha intenzívnejšie. Na pravom obrázku vidno rýchlu konvergenciu k ustálenej rovnovážnej cene, ktorá je najlepšia pre obe strany na trhu.

Obrázok 2: Evolúcia na trhu pracovnej sily – kreslenie pavučiny

Cena je takmer na ustálenej hladine už po 18 krokoch evolúcie. Čitateľ by si mal povedať, že … „bodaj by to takto bolo aj v realite“ … lenže to je, ako sa hovorí, vo „hviezdach“, realita si žije svojím vlastným životom, a názory ekonómov sú jej ľahostajné, čo sme naznačili už skôr.

Výklad bude pokračovať o týždeň!

Hlavný obrázok: MIT Economics