Zelený kapitalizmus: riešenie klimatických zmien, či nový ekonomický podvod zarábajúci peniaze?
ANKARA – Vyspelé krajiny navrhujú prestať používať fosílne palivá, píše turecký portál Anadolu Ajansi. Existuje na to vierohodná výhovorka: zastaviť globálne otepľovanie.
Ale v skutočnosti sa boj o životné prostredie stáva zdrojom príjmov nazývaným „zelený kapitalizmus“.
Vyspelé krajiny navrhujú prestať používať fosílne palivá, píše Anadolu Ajansi. Existuje na to vierohodná výhovorka: zastaviť globálne otepľovanie. Ale v skutočnosti sa boj o životné prostredie stáva zdrojom príjmov nazývaným „zelený kapitalizmus“.
Keďže zmena klímy bola v posledných rokoch definovaná ako globálna hrozba, ľudstvo hľadá riešenie v novej terminológii. „Zelený kapitalizmus“ je pre niektorých veľmi vágny pojem, pre iných sa však stáva novým zdrojom príjmov. Zároveň nie je známe, nakoľko budú riešenia, ktoré navrhuje, orientované na výsledky.
Anadolu Ajansi hovoril s odborníkmi o tom, čo znamená pojem „zelený kapitalizmus“, ako ho používajú krajiny a spoločnosti a o diskusii o jeho vplyve na klimatické zmeny.
USA, Čína a európske krajiny, ktoré sú zodpovedné za globálne otepľovanie vo svete, investujú miliardy dolárov do riešenia klimatickej krízy. Tieto štáty sú však teraz kritizované za ich vedúcu úlohu v emisiách skleníkových plynov, posun smerom k ťažkému priemyslu a pretrvávajúce negatívne príspevky ku klimatickej kríze, s ktorou údajne bojujú.
Silné väzby týchto krajín na industrializáciu a hospodársky rast, ako aj ich ideologické väzby na kapitalizmus vyvolávajú diskusiu o tom, či majú za diskurzom o „čistých investíciách“ inú agendu.
Vo svete sa dnes najmä vyspelé krajiny uchyľujú k finančným a právnym opatreniam v smere s predponou „eko-“. Na druhej strane vedci varujú, že obmedzenie oteplenia na 1,5 stupňa Celzia sa oneskoruje.
Názory odborníkov na túto problematiku sú rozdelené. Niektorí tvrdia, že záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody podpísanej v roku 2015 v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť v roku 2016, nepostačujú na boj proti klimatickej kríze. Iní sa domnievajú, že prijaté rozhodnutia možno realizovať urýchlením práce.
Na vyriešenie klimatickej krízy sa vo svete rozšírený konsenzus volá po úplnom ukončení využívania fosílnych palív do dvoch generácií, najmä vo vyspelých krajinách. To však núti rozvinuté krajiny prejsť na iný investičný prístup a prijať nový ekonomický koncept nazývaný „zelený kapitalizmus“.
Niektorí tvrdia, že zelený kapitalizmus, ktorý sa objavil v boji proti klimatickým zmenám, je obojstranne výhodný model, ktorý môže úspešne vyriešiť problémy životného prostredia prostredníctvom trhových a technologických inovácií a podnietiť ďalšiu priemyselnú revolúciu.
Iní sa domnievajú, že spomalenie alebo obmedzenie ekonomického rozvoja v rámci konceptu „zeleného kapitalizmu“ je v rozpore s kapitalistickým systémom a že projekty šetrné k životnému prostrediu realizované v tomto smere v skutočnosti nefungujú tak, ako sa o nich hovorí.
Prostredníctvom zeleného kapitalizmu a systému založeného na zisku, vrátane oceňovania uhlíka a obchodovania s emisiami, chcú vedúce krajiny vytvoriť trh s emisiami skleníkových plynov. Zároveň sa zameriavajú na podporu technologických inovácií v tejto oblasti. Prostredníctvom toho sa krajiny definované ako rozvinuté krajiny snažia zvýšiť svoj ekonomický rast a úroveň prosperity a iniciovať „priemyselnú revolúciu priateľskú ku klíme“.
„Zelená“ a „kapitalizmus“ sú dva protichodné pojmy
Profesor Berklee College of Music Victor Wallis, ktorý v rozhovore pre Anadolu hodnotí súvislosť medzi klimatickými zmenami a kapitalizmom, poznamenal: „Kapitalistický systém je jednou z najväčších prekážok pri riešení klimatickej krízy.
Kapitalizmus ako ekonomický systém má podľa neho tendenciu neustále sa rozširovať, no na planéte s obmedzenými zdrojmi nemôže expanzia pokračovať bez prestania.
V samotnom koncepte „zeleného kapitalizmu“ je rozpor, domnieva sa Wallis. „Zelená“ vyžaduje rešpekt k prírode, zatiaľ čo základom zeleného kapitalizmu je len myšlienka premeny slnečnej energie na elektrinu namiesto využívania fosílnych palív.
V tomto modeli je využívanie fosílnych palív nahradené čistou energiou, akou je slnečná energia. Všetko, čo sa v súčasnosti robí, sa môže aj naďalej robiť v rámci rovnakého ekonomického systému, poznamenal Wallis, pričom ako príklad poukázal na elektrické vozidlá.
Používanie elektrických áut namiesto benzínových vozidiel je príkladom zeleného kapitalizmu. A skutočnosť, že pri spracovaní a ťažbe materiálov používaných na výrobu týchto áut sa opäť používajú fosílne palivá, sa ignoruje, poznamenal partner agentúry.
Ako uviedol, priaznivci zeleného kapitalizmu neberú do úvahy fakt, že veľké ropné spoločnosti rastú a pokračujú vo výrobe. Americký prezident Biden v rámci svojej predvolebnej kampane v roku 2020 sľúbil, že neschváli ďalšiu ťažbu ropy vo svojej krajine, ale nedávno tento sľub splnil a povolil veľký ropný projekt.
Wallis dospel k záveru, že zelený kapitalizmus je „podvod“, pretože kombinuje dva protichodné koncepty.
“Obnoviteľná energia je už teraz lacnejšia ako fosílne palivá.”
Johan Rockström, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum klimatických zmien v Nemecku a profesor Katedry geovied na Postdamskej univerzite, povedal: „Ak sa práca organizácií ako Európska únia a OSN zrýchli, klimatickú krízu možno odvrátiť. “
V súvislosti s obmedzením nárastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia Rockström zdôraznil, že za súčasných podmienok je to možné, hoci si to vyžaduje mimoriadne úsilie.
Na dosiahnutie tohto cieľa sa odporúča dekarbonizovať globálny energetický systém a svetovú ekonomiku najneskôr do roku 2050 a na to je potrebné predchádzať emisiám skleníkových plynov, poznamenal odborník.
Aby sme tento cieľ dosiahli rýchlo, je podľa neho dôležité zabrániť tomu, aby sa globálny potravinový systém stal sektorom, ktorý produkuje najväčšie množstvo oxidu uhličitého na svete.
Ak budú tieto podmienky splnené a globálne otepľovanie sa ustáli na 1,5 stupňoch Celzia, potom sa šance Zeme zvýšia, domnieva sa profesor.
V súčasnosti „obchodovanie s uhlíkom“, ktoré je základom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu a ktorého cieľom je zabrániť poškodeniu atmosféry verejnými aj súkromnými subjektmi, podporuje investície do obnoviteľných zdrojov energie. Tento systém sa považuje za dôležitý krok k dekarbonizácii sveta.
Rockström tiež poznamenal, že dekarbonizácia globálnej ekonomiky je možná, ale na to je potrebné prestať investovať do fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn) a začať konať v súlade s regulačnými rámcami, ako je Parížska dohoda.
Od zavedenia spoplatňovania uhlíka sa predpokladá, že Európa do roku 2030 zníži emisie o 55 %. Profesor Rockström zdôraznil, že „vďaka novým technológiám je obnoviteľná energia teraz lacnejšia ako výroba fosílnych palív“.
Rockström je presvedčený, že EÚ podnikla v boji proti klimatickým zmenám oveľa úspešnejšie kroky ako OSN. „Zaujímavé je, že EÚ napriek vojenskému konfliktu a inflácii pokračuje v rýchlom napredovaní na ceste ekonomickej dekarbonizácie,“ dodal expert.
