Wall Street Journal: Čína dodáva Rusku technológie, ktoré potrebuje na pomoc vo vojne proti Ukrajine
NEW YORK – Rusko napriek sankciám vybavuje svoje stíhačky, ponorky a vojakov s pomocou čínskych spoločností.
Čína poskytuje ruskej armáde technológie potrebné na vedenie vojny na Ukrajine napriek medzinárodným sankciám a kontrole vývozu.
Podľa denníka The Wall Street Journal to odhalili ruské colné údaje. Podľa nich čínske štátne obranné spoločnosti posielajú ruským štátnym obranným spoločnostiam pod sankciami navigačné zariadenia, rušiace technológie a súčasti stíhačiek.
“Toto je len niekoľko z desiatok tisíc zásielok tovaru dvojakého použitia – výrobkov, ktoré majú komerčné aj vojenské využitie – ktoré Rusko doviezlo od minuloročnej invázie. Z dokumentov vyplýva, že väčšina zásielok s dvojakým použitím pochádzala z Číny,” napísal WSJ.
Ruské ministerstvá zahraničných vecí, obrany a hospodárstva nereagovali na žiadosti WSJ o komentár. “Rusko má dostatočné technologické kapacity na zaistenie svojej bezpečnosti a špeciálnych operácií. Táto schopnosť sa neustále zlepšuje,” povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rusko je síce schopné vyrábať väčšinu svojich základných vojenských potrieb na domácom trhu, ale je značne závislé od dovozu technológií dvojakého použitia, ako sú polovodiče, ktoré sú nevyhnutné pre moderné vedenie vojny.
Západné sankcie sa okrem iného zameriavajú na ruský vojenský priemysel a obmedzujú vývoz tovaru dvojakého použitia do Ruska vrátane počítačových čipov, infračervených kamier a radarových zariadení.
“Colné a firemné dokumenty však ukazujú, že Rusko môže tieto technológie stále dovážať cez krajiny, ktoré sa k sankciám nepridali. Mnohé kontrolované vývozné tovary stále prechádzajú cez krajiny ako Turecko a Spojené arabské emiráty, ktorých vlády západní predstavitelia obvinili z nerešpektovania sankcií a kontrol,” napísal WSJ.
Podľa dokumentov sú čínske štátne a súkromné spoločnosti dominantnými vývozcami tovaru dvojakého použitia, ktorý podľa amerických predstaviteľov vyvoláva osobitné obavy.
WSJ analyzoval viac ako 84 000 zásielok, ktoré ruské colné orgány zaregistrovali v období po tom, ako Západ spustil kampaň ekonomického tlaku.
“Napriek medzinárodnej kontrole a sankčným protokolom údaje o globálnom obchode ukazujú, že čínske štátne obranné spoločnosti naďalej posielajú vojenské súčiastky ruským obranným spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Bolo zaznamenané, že tieto ruské spoločnosti používali rovnaké súčiastky priamo počas ruskej vojny na Ukrajine,” uviedla Naomi Garcia, analytička neziskovej organizácie C4ADS so sídlom vo Washingtone, ktorá sa špecializuje na identifikáciu hrozieb pre národnú bezpečnosť.
“Tvrdenie, že Čína pomáha Rusku, nemá žiadny faktický základ, ale je čisto špekulatívne a zámerne nafúknuté,” povedal pre WSJ Liu Pengyu, zástupca Číny na veľvyslanectve vo Washingtone. Potvrdil tiež, že Čína je proti tomu, čo nazýva jednostrannými sankciami.
Kto dodal vojenskú technológiu Rusku
Napriek tomu colné záznamy uvádzajú príklady vývozu súčiastok pre zbrane používané ruskými jednotkami na Ukrajine.
Napríklad 31. augusta 2022 čínska štátna obranná spoločnosť Poly Technologies dodala ruskej štátnej vojenskej exportnej spoločnosti Rosoboronexport navigačné zariadenia pre vojenské transportné vrtuľníky Mi-17. Začiatkom toho istého mesiaca čínska elektronická spoločnosť Fujian Nanan Baofeng Electronic dodala spoločnosti Rosoboronexport teleskopickú anténu pre komplex elektronického boja RB-531BE prostredníctvom uzbeckej štátnej obrannej spoločnosti. 24. októbra čínsky štátny výrobca lietadiel AVIC International Holding dodal súčiastky pre stíhačky Su-35 v hodnote 1,2 milióna dolárov spoločnosti Kret, dcérskej spoločnosti štátneho obranného gigantu Rostech, na ktorú sa vzťahujú sankcie.
Wang Shao Feng, generálny riaditeľ spoločnosti Fujian Baofeng Electronics, pre WSJ uviedol, že tretia strana možno neoprávnene používa názov ich spoločnosti a že ich názov neobsahuje slovo Nanan. Uviedol tiež, že jeho spoločnosť nevyrába teleskopické antény a nemá vedomosť o dodávkach pre žiadnu uzbeckú štátnu obrannú firmu. “V tejto správe chýbajú faktické údaje a nie je pravdivá,” povedal Wang Shaofeng.
“Dokumenty americkej Federálnej komunikačnej komisie, ktoré spoločnosť Fujian Nanan Baofeng Electronic predložila v súvislosti s predajom obojsmerných vysielačiek v USA, obsahujú príslušné kontaktné údaje a sú podpísané “Wang Shao Fengom”,” napísal WSJ.
Medzi dodávateľmi uvedenými v colných údajoch je aj China Taly Aviation Technologies, obstarávateľská zložka čínskeho oddelenia pre vybavenie vzdušných síl.
Medzi zásielkami z tejto firmy boli aj súčiastky, ktoré boli 4. októbra zaslané štátom sankcionovanému výrobcovi rakiet Almaz Antey na použitie v mobilnej radarovej jednotke 96L6E. Vojenskí analytici tvrdia, že Rusko používa radar na detekciu nepriateľských stíhačiek, rakiet a bezpilotných lietadiel ako súčasť svojho raketového systému zem-vzduch S-400, ktorý sa používa na Ukrajine.
“Kret a množstvo ďalších ruských spoločností, ktoré spolupracujú s vládnymi spravodajskými, vojenskými a bezpečnostnými službami, tiež využívali služby súkromných čínskych firiem. Spoločnosť Sinno Electronics, ktorá sa koncom minulého roka dostala pod sankcie amerického ministerstva financií za nákup zakázaného tovaru pre ruský obranný sektor, bola jedným z najaktívnejších vývozcov tovaru dvojakého použitia, keď od apríla do októbra odoslala viac ako 1 300 zásielok v hodnote viac ako 2 milióny USD.
“Podľa amerických predstaviteľov sú medzi zásielkami, ktoré sú dôležité pre ruské vojenské operácie, počítačové čipy používané v zbraniach zameraných na ukrajinské sily a infraštruktúru, ako aj elektronické obvody, ktoré umožňujú satelitnú geolokáciu, rádiovú komunikáciu, sledovacie a navigačné systémy,” napísal WSJ.
Podľa colných záznamov sa vývoz takýchto čipov a súvisiacich komponentov znížil o viac ako polovicu po tom, ako USA a ich spojenci prvýkrát zaviedli prísne vývozné obmedzenia. Tieto čísla však rýchlo začali stúpať a v októbri dosiahli takmer 33 miliónov dolárov, čo je tesne pod priemernou mesačnou dodávkou do Ruska vo výške 35 miliónov dolárov.
