Slovenská obchodná a priemyselná komora diskutovala na druhom okrúhlom stole k Plánu obnovy a odolnosti v oblasti školstva
BRATISLAVA – Plán obnovy a odolnosti je v oblasti školstva odklonom od skutočnej reformy školstva. Podľa predsedu výboru pre vzdelávanie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Adriána Ďurčeka by sa mohla zamerať na tri kľúčové ciele.
O pláne diskutovali predstavitelia Ministerstva financií SR, ktoré je garantom materiálu Plán obnovy a odolnosti.
Prvou je zmena štruktúry riadenia jednotlivých stupňov vzdelávania. V súčasnosti je rozbitá štruktúra riadenia materských, základných a vysokých škôl medzi obce, mestá, VÚC a akademické senáty.
“Nie je možné, aby si jednotlivé stupne vzdelávania žili samostatným životom a štát, ktorý to financuje z daní občanov a firiem sa na to iba prizeral. Štruktúra a zameranie jednotlivých stupňov vzdelávania by mala vychádzať primárne z potrieb trhu práce. Samozrejme, že toto by malo platiť iba pre školy financované z normatívov,” konštatuje predseda výboru.
Druhou oblasťou je zmena systému financovania školstva, ktorý je skonštruovaný na základe automatického normatívu na študenta. Znamená to, že koľko študentov škola má, tak toľko peňazí dostane. “Normatív by mohol byť rozdelený na prvú časť, ktorá by kryla iba nevyhnutné prevádzkové náklady školy a časť, ktorá by sa doplatila až za úspech. Pri čom úspechom sa rozumie uplatnenie žiaka na trhu práce na Slovensku v obore, ktorý vyštudoval, alebo ak študent pokračuje v ďalšom stupni vzdelávania. Druhá časť normatívu by mohla byť v prípade nevyhnutnej potreby vyplatená aj skôr, ale iba ako pôžička, ktorá by sa musela vrátiť, ak sa nenaplnia ciele vzdelávania,” konštatuje Andrej Ďurček.
Neúspešné školy by časom nedokázali financovať svoje potreby a zanikli by. K tomu by bolo užitočné doplniť rating škôl, ktorý by najúspešnejším školám umožnil čerpanie ďalších zdrojov, prípadne záruk za úvery na ich ďalší rozvoj, aby štát podporoval najviac to, čo je dlhodobo udržateľné a konkurencie schopné. Takýmto spôsobom by mohol štát aj bez zasahovania do akademických slobôd ovplyvňovať štruktúru a zameranie škôl.
Treťou oblasťou je vybudovanie profesionálneho systému kariérneho poradenstva, ktoré začína v predškolskej príprave a sprevádza rodičov a žiakov až do ukončenie základného vzdelania. Kvalitné a dlhodobé kariérne poradenstvo by veľmi pomohlo rodičom zreálniť predstavy o tom, aké predpoklady majú ich deti, ktoré by sa mohli potom učiť to, na čo majú skutočné predpoklady. Eliminovala by sa tak z veľkej časti frustrácia zo vzdelávania, ako takého a deti by sa mohli učiť dokonca s väčšou radosťou a nasadením.
