Schmögnerová: internetové obchody sú víťazmi koronakrízy
BRATISLAVA – Hoci je pandémia COVID-19 v súčasnosti ešte len na vrchole, už teraz môžeme bilancovať. Kto na nej získal a kto stratil?
Od začiatku hlasno počuť argumenty majiteľov reštaurácií, ešte horšie sú na tom hotelieri. Zažívajú najväčší prepad tržieb, v tomto sektore najviac klesla zamestnanosť i mzdy. Naopak, v kríze najviac získali majitelia súkromných testovacích laboratórií, dovozcovia liekov a zdravotníckych pomôcok a majitelia e-shopov. Po niekoľkých rokoch vykazujú zisk aj obchodné reťazce.
Práve internetové obchody považuje bývalá ministerka financií, Brigita Schmögnerová za dôležitý prvok verejných financií. „Pomohli znížiť úniky na DPH a to je dobrá správa,“ uviedla v online diskusii s názvom Rok COVIDU, rok s vládou Igora Matoviča – Ako vírus nakazil slovenskú ekonomiku, politiku a spoločnosť?, ktorú organizovalo Občianske združenie Progresívne fórum v spolupráci Friedrich Ebert Stiftung.
Naopak, malé a stredné podniky sa podľa nej musia pripraviť na najhorší scenár. „Už v prvej vlne sme hovorili, že pomoc podnikateľom by mala byť rýchla, bez neprimeranej byrokracie. Na prvú pomoc fyzickým osobám do určitej výšky ročných príjmov sa mali použiť takzvané helikoptérové peniaze. Nie je to náš vynález, v USA sa už pripravuje tretia schéma takejto pomoci,“ hovorí niekdajšia politička. Naše riešenia sú podľa nej pomalé, administratívne náročné, schémy pomoci sú roztrieštené medzi niekoľko ministerstiev.
Osobitne pomalé je ministerstvo dopravy a výstavby. Zrejme aj to prispieva ku kríze v cestovnom ruchu. Rozdielne sú aj podmienky poskytovania pomoci: podľa ministerstva práce a ministerstva dopravy musí žiadateľ riadne platiť sociálne a zdravotné odvody, naopak ministerstvo hospodárstva žiadnu takúto podmienku nevyžaduje. „Vôbec nie je prijateľné, aby sa zmäkčovala dĺžka udržania zamestnanosti z dvoch na jeden mesiac tak, ako to ustanovila Prvá pomoc plus,“ konštatuje Schmögnerová.
Vysoké riziko chudoby
Počet bankrotov v porovnaní s vlaňajškom klesol zhruba o štvrtinu, čo však paradoxne nie je dobrá správa. „Naznačuje, že keď sa pandemická pomoc skončí, ukončia svoju činnosť mnohé podniky, ktoré svoj zánik akoby odložili,“ konštatovala ďalej bývalá ministerka. Dôsledkom bude nárast miery nezamestnanosti, pokles príjmov štátneho rozpočtu a vyšší tlak na sociálnu pomoc od štátu.
Práve sociálna oblasť sa stáva jedným z najväčších problémov súčasnej vlády, a to nielen pre pandémiu. Zrušením obedov zadarmo sa prehlbuje sociálne vylúčenie detí z rodín s nižšími príjmami, vytvára sa skupina školopovinných detí, ktoré nebudú mať pravidelný prístup k vyváženej a teplej strave. Odrazí sa to nielen na ich zdraví, ale aj na vzdelanostnej úrovni. „Percento ľudí žijúcich v riziku biedy sa u nás vždy pohybovalo na úrovni okolo 12 percent. Slovensko sa považovalo za pomerne homogénnu spoločnosť. Tento údaj však narástol na 16,3 percenta, čo je v absolútnych číslach zhruba 900 tisíc ľudí,“ prízvukuje bývalá ministerka. Viac ako pol milióna ľudí hladuje a bez pomoci potravinovej banky by neprežili.
Reforma daní
Ministerstvo financií pripravuje reformu daní, v ktorej podľa dostupných informácií chce znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce. Výpadok z príjmov sa má nahradiť vyššou daňou z nehnuteľností. Nepoznáme ešte podrobnosti a nevieme, ako bude riešiť problém, ktorý je v štruktúre daňovo-odvodového zaťaženia práce.
Na celkových daňových a odvodových príjmoch je podiel príjmov dane z príjmov fyzických osôb nízky. V roku 2018 bol iba 10,2 percenta, kým priemer v OECD dosahuje 23,9 percenta. Naopak, sociálne a zdravotné odvody predstavujú 43,9 percenta ku 26 percent v OECD. Poddimenzované sú majetkové dane, ktoré u nás predstavujú iba 1,3 percenta ku 5,8 percentám v OECD. Podiel dane z príjmov právnických osôb, DPH a zo spotrebných daní sa od priemeru OECD veľmi neodlišuje.
„Ak chce minister Eduard Heger kompenzovať stratu príjmov rozpočtu verejných financií, spôsobenú znížením sociálnych a zdravotných odvodov, iba zvýšením dane z nehnuteľností, jej nárast by musel byť nereálne vysoký,“ konštatuje bývalá ministerka. Podľa nej by sa naopak mal zamerať na daň z príjmov fyzických osôb a zaviesť progresívne zdaňovanie, zrušiť množstvo výnimiek, ktoré znižujú daňový základ a vrátiť sa k takzvanej trojdani, ktorú zrušila druhá vláda Mikuláša Dzuridnu. Súčasne je potrebné pripojiť sa k európskym iniciatívam, ako sú environmentálna daň, digitálna daň a daň z finančných transakcií.
Konsolidácia verejných financií
Pandémia má za následok rast deficitu a zadlženosti štátu. Kým v roku 2019 sa miera zadlženosti SR dostala na 48,3 percenta, za minulý rok sa očakáva podľa predbežných odhadov jej rast až na 62 percent HDP. Nedávny odhad Štatistického úradu potvrdil prepad našej ekonomiky o 5,2 percenta, či bude tento rok priaznivejší, zatiaľ nevieme. Dlh štátu ďalej porastie. V takejto situácii je revízia zákona o rozpočtovej zodpovednosti potrebná, ale podmieňovať ju presadením daňovej brzdy je vraj absolútne kontraproduktívne. „Nesúhlasím ani so striktným vymedzením výdavkových stropov. Určite budú rásť sociálne výdavky a pokiaľ berieme vážne zelenú a digitálnu transformáciu, budú rásť aj tieto investície. Skôr treba zaviesť takzvané zelené, prípadne aj digitálne, zlaté pravidlo, ktoré by tieto investície nezapočítavalo do deficitu verejných financií,“ konštatovala Brigita Schmögnerová na záver.“Eurostat s tým zatiaľ nesúhlasí, no rozhodnúť by mali európski politici, nie technokrati.
Zapísala Lýdia Kokavcová
