Ruská federácia: firma Gazprom má 30 rokov
Gazprom, najväčší svetový producent zemného plynu, tento rok oslavuje 30. výročie svojho vzniku.
Hoci sa zo ZSSR do Európy vyvážali značné objemy plynu už v 60. rokoch minulého storočia, Gazprom v súčasnej podobe vznikol až 17. februára 1993. Plynárenský gigant má pred sebou najnáročnejšie výročie za posledných minimálne 15 rokov a jeho činnosť sa v nasledujúcich 10 rokoch môže zmeniť viac ako za posledných 30 rokov.
V roku 1993 bola činnosť Gazpromu oveľa jednoduchšia a menej diverzifikovaná ako dnes. Zo Sovietskeho zväzu zdedil Gazprom možnosti vývozu plynu do Európy cez Ukrajinu, ako aj sľubný domáci trh. Pritom na začiatku 90. rokov sa spoločnosť mohla právom nazývať plynárenským gigantom – objem jej vývozu do krajín mimo Spoločenstva nezávislých štátov predstavoval 110 – 120 miliárd metrov kubických ročne.
Až donedávna sa takmer celá súčasná história Gazpromu dala charakterizovať neustálym rozvojom vo viacerých činnostiach. Hlavná činnosť, ktorou je vývoz plynu do Európy, neustále znižovala závislosť od tranzitu cez Ukrajinu a ťažila z rastúceho dopytu po plyne v Európe. Do prevádzky boli uvedené plynovody Jamal-Európa, Nord Stream 1, Turecký prúd a Modrý prúd, vďaka čomu vývoz do ďalekého zahraničia v roku 2018 dosiahol takmer 201 miliárd metrov kubických, čo je takmer dvakrát viac ako pred 30 rokmi. Rozvíjala sa aj domáca činnosť spoločnosti Gazprom – úroveň plynofikácie v Ruskej federácii sa od roku 1993 zvýšila zo 41 % na 73 %.
Spoločnosť zároveň získala značný počet aktív z príbuzných podnikov. Najväčšou akvizíciou bola, samozrejme, kúpa väčšinového podielu v spoločnosti Sibnefť (odvtedy premenovanej na Gazprom Nefť) v roku 2005. Gazprom Nefť je v súčasnosti štvrtou najväčšou ropnou spoločnosťou v krajine, ktorá v roku 2022 vyťažila 59 miliónov ton ropy. Ďalším dôležitým odvetvím podnikania sa stala ťažba skvapalneného zemného plynu. V roku 2009 spoločnosť uviedla do prevádzky projekt Sachalin-2 – prvý veľký ruský závod na výrobu LNG s projektovanou kapacitou 9,6 mil. ton ročne. K ďalším subjektom, ktoré nie sú hlavnými, patrí vytvorenie spoločností Gazpromenergoholding v roku 2007 a Gazprom-Media v roku 1998.
Rok 2022 však zvrátil väčšinu úspechov Gazpromu za posledných 30 rokov. Plynárenský gigant začal dôsledne strácať kľúčové trasy dodávok do Európy. “Jamal-Európa” je od jari pod ruskými sankciami, Nord Stream 1 bol v septembri vyhodený do vzduchu, prežívajúci úsek Nord Stream 2 je pod európskymi sankciami a časť tranzitu cez Ukrajinu nefunguje, pretože ukrajinská strana tvrdí, že nemôže plne kontrolovať časť plynovodu. Normálne fungujú len Blue Stream, Turkish Stream a časť tranzitu cez Ukrajinu. Celková kapacita týchto dodávateľských trás je len približne 60 mld. m3 ročne.
V tejto súvislosti sa vývoz Gazpromu do krajín mimo Spoločenstva nezávislých štátov v roku 2022 znížil na 101 mld. m3 a v roku 2023 môže podľa našich odhadov dosiahnuť 75-85 mld. m3, čo je minimum od druhej polovice 80. rokov. Gazprom zároveň nemá výrazné vyhliadky na návrat na európsky trh. Znížený dopyt v dôsledku úsporných opatrení a vysokých cien, preorientovanie dodávok LNG a postupný rast iných zdrojov dovozu plynovodmi pomohli EÚ už v roku 2022 výrazne znížiť svoju závislosť od Gazpromu. V dlhodobejšom horizonte však, ak sa vzťahy medzi Ruskom a EÚ nezlepšia, Gazprom bude z európskeho trhu takmer úplne vytlačený, a to predovšetkým americkým LNG.
Gazprom je preto nútený hľadať alternatívy k európskemu trhu s plynom. Najväčšou z nich je, samozrejme, Čína, kde sa očakáva rast dopytu až do rokov 2035 – 2040. Ruský vývoz do Číny je zatiaľ nízky, v roku 2023 bude predstavovať približne 22 miliárd metrov kubických. Okolo roku 2026, keď budú elektráreň Sibír-1 a Ďalekovýchodná trasa pracovať na plný výkon, však dosiahne 48 miliárd metrov kubických a začiatkom nasledujúceho desaťročia, keď elektráreň Sibír-2 dosiahne svoju projektovanú kapacitu, sa dodávky môžu priblížiť k 100 miliardám metrov kubických ročne.
Medzi ďalšie perspektívne exportné destinácie plynovodu patria výmenné dodávky s Iránom, Kazachstanom a Uzbekistanom. Podľa optimistického scenára by sa dodávky mohli začať v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, pričom ich potenciálny objem by podľa našich odhadov mohol dosiahnuť 20 – 30 mld. m3 . Medzi rozvojovými projektmi stojí za zmienku aj komplex Ust-Luga, ktorý bude zahŕňať spracovanie plynu a výrobu skvapalneného zemného plynu v objeme 13 miliónov ton ročne. Uvedenie komplexu do prevádzky bolo pôvodne plánované na rok 2024, ale nevylučujeme, že sankcie by ho mohli posunúť približne o tri roky.
V skutočnosti možno Gazprom v súčasnosti označiť za príbeh rastu (alebo by sme mali povedať príbeh oživenia) z relatívne nízkeho základu v roku 2022. Historicky kľúčový európsky trh by spoločnosť mohla stratiť na neurčito. Napriek tomu má plynárenský gigant niekoľko sľubných ciest, ktoré by mohli spoločnosti umožniť v nasledujúcich desiatich rokoch znovu získať objem obchodov v roku 2021. Aby sa tak však stalo, Gazprom bude musieť vykonať najrozsiahlejšie zmeny svojho obchodného modelu vo svojej novodobej histórii.
