Ruská akadémia vied: Globálne bude rozdiel medzi potenciálnym dopytom po energii a spotrebou energie pretrvávať až do roku 2050

„Svet má obrovskú rezervu na rast dopytu po energii, otázkou je, že tento dopyt je veľmi odlišný od skutočnej spotreby, pretože spotreba je v konečnom dôsledku určená tým, že kupujúci si môže kúpiť palivo,“ povedal zástupca vedúceho energetického výskumu. rezortný komplex Ruska a sveta ERI RAS Dmitrij Grushevenko na konferencii “Petrocoke 2024”.

Autori prognózy predstavili tri globálne scenáre vývoja energetiky, líšiace sa najmä z hľadiska obchodu, energetickej politiky vlády a sociálno-ekonomických ukazovateľov.

Možnosť „hmla“ je založená na skutočnosti, že globálny obchod sa uskutočňuje s obmedzeniami, aktívne sa využíva prax obchodných bariér a sankcií, medzištátny tok kapitálu je obmedzený, vo všeobecnosti štáty vychádzajú najmä zo svojich vlastných ekonomických záujmov, a problémy globálneho rozvoja ustupujú do pozadia. To vedie k obmedzenému transferu technológií, relatívnej uzavretosti trhov a absencii funkčných globálnych regulačných mechanizmov.

Možnosť „Split“ zabezpečuje vznik dvoch hlavných pólov vo svete – východného a západného – v rámci ktorých pokračuje aktívny obchod. Medzi nimi sa vytvárajú významné obmedzenia pre obchodné toky, vrátane priamych zákazov a vysokých ochranných ciel.

V „Kľúčovom“ scenári sa svetu darí nájsť kompromis v podobe mechanizmu, ktorý umožňuje riešiť rozpory v kľúčových otázkach rozvoja, berúc do úvahy globálne výzvy.

Gruševenko zároveň poznamenal, že v obdobiach konfliktov a geopolitických konfrontácií, ako sa ukázalo v roku 2022, sa klasická trilema, ktorú predtým načrtla Svetová energetická rada (dostupnosť – spoľahlivosť – šetrnosť dodávok energie k životnému prostrediu), mení na kvadrilemu, kde prichádza geopolitika. do popredia, čo sa môže dostať do konfliktu s tradičnými usmerneniami. V dôsledku toho musia štáty hľadať nové optimálne pracovné podmienky, v ktorých môžu niektoré úlohy, najmä environmentálne, dočasne ustúpiť do úzadia.

Podľa prognózy v „Kľúčovom“ scenári svet prekoná vrchol spotreby ropy v roku 2030 a do konca obdobia (2050 – IF) sa jej spotreba zníži na úroveň roku 2019. V „Raskole“ sa vrchol dosiahne neskôr, na konci predpovedaného obdobia, v dôsledku pomalého presunu technológie z pólu na pól a prítomnosti vlastných zdrojov lacnej ropy v najväčšom póle z hľadiska dopytu. V scenári Hmla dosiahne ropa maximálnu spotrebu až v roku 2050.

„Svet už dlho čaká a bojí sa vrcholov v produkcii ropy a zemného plynu v dôsledku vyčerpania zásob vyčerpanie zásob, ale zníženie dopytu, schopnosti zdrojovej základne zostanú na vysokej úrovni,“ domnievajú sa autori štúdie.

Medzitým poznamenávajú, že ropné produkty zostanú hlavnou oporou dodávok energie pre sektor dopravy, hoci konkurencia medzi palivami sa rozšíri, čo povedie k zvýšeniu využívania iných zdrojov, predovšetkým elektriny. „Do roku 2050 nezaznamenáme pokles spotreby ropných produktov v doprave v porovnaní s rokom 2021 ( kedy bola zverejnená predchádzajúca prognóza – IF ),“ uviedol zástupca INEI.

V porovnaní s predchádzajúcou verziou analýzy podľa neho prezentovaná verzia výrazne znížila prognózy tempa vývoja elektrických vozidiel. Vo vyspelých krajinách navyše zdokonaľovanie techniky a zvyšovanie spoľahlivosti vozidiel (životnosť motora, prevodovky a pod.) vedie k pre mnohých neočakávanému výsledku – zvýšeniu životnosti vozidiel a spomaleniu tempa obnova vozového parku.

Ako sa uvádza v prognóze, do roku 2050 budú krajiny BRICS zabezpečovať polovicu svetovej produkcie a spotreby energie a trh s ropou a plynom zostane založený na „troch pilieroch“ – Severná Amerika, SNŠ a Blízky východ, ktoré spolu zabezpečia viac ako 70 % produkcie.

Vo všetkých uvažovaných scenároch dochádza počas prognózovaného obdobia k zvýšeniu spotreby uhľovodíkových surovín na výrobu plastov o 47 – 55 %.

„Prax z rokov 2022-2023 ukázala, že aj napriek geopolitickým obmedzeniam dodávok ropy a ropných produktov sú ruské spoločnosti schopné prispôsobiť logistiku a obchodné vzorce, a preto v žiadnom zo scenárov nejde o výrazné zníženie objemu očakávané v celkovom vývoze kvapalných uhľovodíkov z krajiny,“ – uvedené v štúdii. Odborníci sa zároveň domnievajú, že Rusko dosiahne objem exportu plynu viac ako 270 miliárd metrov kubických. m za rok je možné len vtedy, ak existujú dodávky do Európy.