Revolúcia umelej inteligencie – dôsledky pre celú ekonomiku, menovú politiku a centrálne banky

BRATISLAVA – Umelou inteligenciou a jej dôsledka pre ekonomiku a centrálne banky sa zaoberajú augustuové Frankfurtské hárky Národnej banky Slovenska. 

Frankfurtské hárky nie sú oficiálnym stanoviskom Národnej banky Slovenska. Prezentujú názory analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS).

Analytici sa zaoberajú nasledovnými problémami.

• Nástroje umelej inteligencie, ako je ChatGPT, sa rýchlo stávajú neoddeliteľnou súčasťou našej každodennej reality. Jej schopnosti otvárajú nové možnosti vo všetkých  oblastiach života.
• Niektoré pracovné pozície môžu byť nahradené technológiami, ale zároveň vznikajú úplne nové príležitosti. Odborníci na umelú inteligenciu sú žiadaní viac než kedykoľvek predtým.
• Umelá inteligencia môže byť obrovským pomocníkom aj pre centrálne banky. Dokáže analyzovať obrovské množstvo ekonomických dát rýchlejšie a presnejšie ako ľudia, čo pomáha pri rozhodovaní.

Kto dnes nepoužíva umelú inteligenciu na uľahčenie života, je ako keby bol kedysi bez mobilu

Najmä nástroje takzvanej generatívnej umelej inteligencie sa do našich životov dostávajú tempom, ktoré prekonáva príchod internetu, či smartfónov. Nástroje ako ChatGPT by sa dnes v testoch čitateľskej gramotnosti umiestnili pomerne vysoko. Prečíta za nás 40-stranový článok a vyberie z neho to dôležité alebo napíše pracovný report šéfovi namiesto nás. Výnimočnou pridanou hodnotou, napríklad v porovnaní s Google prehliadačom, je schopnosť generatívnej umelej inteligencie vytvárať originálny obsah. Dokáže tvoriť originálne texty, obrázky alebo analýzy a to všetko za zlomok času, ktorý potrebuje človek.

ChatGPT by už dnes vo viacerých firmách získal ocenenie zamestnanca mesiaca

Nenahradí prívetivý prístup učiteľa ani empatiu psychologičky, no v činnostiach ako automatizácia výroby, kontrola zásob, či analýza veľkých dát, má už často navrch. Príkladom využitia umelej inteligencie je aj strojové učenie, ktoré využívajú domácnosti. Aj napriek svojmu potenciálu však momentálne generatívnu umelú inteligenciu vo veľkom rozsahu používa menej ako 5 % firiem. Očakáva sa, že počet firiem využívajúcich generatívnu umelú inteligenciu sa v nasledujúcich rokoch výrazne zvýši. V popredí budú sektory ako profesionálne služby a poradenstvo, či financie a IT. No vo vysoko technologických odvetviach, ako sú informačné služby a výpočtová infraštruktúra, je miera využívania vyššia.

Potenciál umelej inteligencie prilákal pozornosť nielen používateľov, ale aj investorov

Tí vkladajú veľké sumy do firiem, ktoré ju vyvíjajú. Tieto spoločnosti dokázali zatiaľ z počiatočných investícií profitovať viac ako firmy, ktoré samotnú umelú inteligenciu využívajú. V posledných šiestich mesiacoch sa zisky na akciových trhoch sústredili najmä na firmy, ktoré vyrábajú hardware a software pre umelú inteligenciu, ako sú výrobcovia polovodičov a poskytovatelia cloudových služieb. Preto dnes pozorujeme obrovský „boom“ firiem ako Open AI (poskytovateľ ChatGPT) a oveľa menší „boom“ firiem, ktoré ho využívajú, napríklad pri pásovej výrobe. Kým investície do technologických firiem prúdia už dnes, zisky zo zvýšenej produktivity sa očakávajú až časom.

To, či umelá inteligencia spôsobí ďalšiu technologickú revolúciu, bude závisieť od toho, či sa rozšíri naprieč celou ekonomikou

Jej potenciál zvyšovať produktivitu práce a činností firiem je nepopierateľný. Umožňuje efektívnejšie rozhodovanie, znižuje čas strávený na opakujúcich sa úlohách a prináša možnosť sústrediť sa na inovácie. Vyššia produktivita v jednotlivých firmách však nemusí automaticky viesť k vyššej produktivite celej ekonomiky. Kľúčovým rizikom je to, že by niekoľko veľkých spoločností mohlo ovládnuť tento trh, čo by mohlo viesť k zvýšeniu cien. Je preto dôležité, aby sa výhody umelej inteligencie rozširovali rovnomerne, čím by zvýšená produktivita priniesla dlhodobý prospech pre nás
všetkých.

Nové technológie nás môžu v práci nahradiť, ale dokážu vytvoriť aj nové príležitosti

Vďaka umelej inteligencii preberajú stroje a technológie úlohy, ktoré doteraz vykonávali ľudia. To môže viesť k strate niektorých pracovných miest. Na druhej strane, efektívnejšia výroba môže vďaka automatizácii znižovať ceny produktov a služieb. Tie tak môžu byť pre spotrebiteľov atraktívnejšie, čo by umožnilo firmám
vyrábať viac a vytvoriť nové pracovné miesta tam, kde stroje nestačia. Nové pracovné príležitosti môžu vzniknúť. Naopak, sektory, ktoré dnes technologicky zaostávajú, môžu mať problém prijať nové technológie a môžu zaostávať do budúcna ešte viac.

Rozvoj umelej inteligencie môže v budúcnosti prispieť k vyšším aj nižším cenám

Zvýšená efektivita a produktivita môže priniesť lacnejšie výsledné produkty a služby. Keď umelá inteligencia zrýchli prácu a robí ju efektívnejšie, firmy nemusia zamestnávať toľko ľudí. Hrozí im preto menej, že v niektorých obdobiach pocítia nedostatok zamestnancov, o ktorých by museli bojovať zvyšovaním platov. Keď firma minie menej peňazí na platy, môže si dovoliť predávať produkty lacnejšie. Umelá inteligencia tiež poskytuje lepšie nástroje na porovnávanie cien, čo ľudí motivuje hľadať lacnejšie možnosti. Naopak, zvýšené využívanie umelej inteligencie zvyšuje spotrebu elektriny, čo vedie k vyšším cenám energií. Táto technológia zároveň umožňuje firmám lepšie analyzovať trh. Pomáha im pochopiť záujem o ich výrobky či služby a tiež reakcie ľudí na zmeny cien. Ak zistia, že sú zákazníci ochotní platiť viac, môžu svoje ceny zvýšiť.

Umelá inteligencia môže byť nápomocná aj pre centrálne banky

V porovnaní s ľuďmi dokáže rýchlejšie a presnejšie analyzovať veľké množstvo dát a identifikovať zložité trendy. Centrálnym bankám tým umožňuje robiť rýchlejšie a informovanejšie rozhodnutia. Okrem toho môže tiež zlepšiť komunikáciu tým, že jednoducho vysvetlí rozhodnutia banky, čím pomôže udržiavať inflačné očakávania ukotvené. Pomocou analýzy médií a obrovského objemu trhových správ môže pomôcť reagovať na aktuálne udalosti a môže tiež zjednodušiť kľúčové odkazy pre širšie publikum a tým rozšíriť dosah centrálnych bánk. No nemusíme mať obavy, že
technológie nahradia guvernérov centrálnych bánk. Umelá inteligencia ešte robí často chyby a môže robiť rozhodnutia, ktoré sú pre ľudí nepochopiteľné.

 

Ohlásenie predčasných volieb vo Francúzsku a ich predbežné výsledky v júni vyvolali na finančných trhoch mierne obavy

Na začiatku júna sme pozorovali rast rozdielu medzi výnosom francúzskych a nemeckých dlhopisov. Paradoxne bol tento
rast spôsobený skôr poklesom výnosov nemeckých dlhopisov a nie rastom francúzskych (Graf 3). To nastalo napriek tomu, že
správy sa netýkali Nemecka a jeho ekonomickej situácie bezprostredne, ale len nepriamo. V tomto zmysle sa dá hovoriť o istých
obavách na finančných trhoch, či o zvýšenom vnímaní dlhopisov Nemecka ako tzv. „bezpečného prístavu“ pre investorov.
Na trhu bolo možné pozorovať, že v krajinách s horším ratingom (a aj vyšším zadlžením) rástla riziková prirážka výraznejšie
ako v krajinách s lepším ratingom. To však možno považovať za štandardný jav počas nárastu rizika na finančnom trhu.

Zvýšila sa teda v tomto období finančná fragmentácia na trhoch v eurozóne?

Fragmentácii a dôvodom, ktoré k nej v kontexte eurozóny môžu viesť, sme sa naposledy podrobnejšie venovali koncom minulého roka (FH) 1. Na jednej strane sa dá argumentovať, že oceňovanie nemeckých dlhopisov nereagovalo len na domáce fundamenty. Na druhej strane, sme však napriek pomerne rýchlej trhovej reakcii neboli svedkami príliš zvýšenej volatility v oceňovaní, čiže trh nereagoval prehnane „impulzívne“. Na dlhopisovom trhu teda neevidujeme výrazné výpredaje, no iba mierne odlišný vývoj sme zaznamenali na francúzskom trhu. To môže byť ovplyvnené aj zmenou lokálnych fundamentov – napríklad pre nárast politickej a ekonomickej neistoty s priamym vplyvom na možný horší fiškálny vývoj v budúcich rokoch. V tomto zmysle nebol výraznejšie
ohrozený rovnomerný prenos menovej politiky do ekonomiky a teda dôvody pre aktiváciu nástroja TPI sa zmenili nanajvýš minimálne.

Situácia na finančných trhoch bola v júni výrazne menej dramatická ako v roku 2022, keď došlo k prvému sprísneniu menovej politiky po viacerých rokoch

V tom období sme boli svedkami výraznejšieho rastu rozdielov medzi výnosmi a taktiež sa trhová reakcia javila neprimerane chaotická. Aj v reakcii na tento vývoj nastalo v tomto období ohlásenie programu TPI, ktoré malo pozitívny vplyv na zníženie takéhoto nežiadúceho vývoja. Vtedy navyše rástli hlavne spready v krajinách ako Taliansko, no Francúzsko nebolo prakticky vôbec ovplyvnené. Zhoršenie ratingu Francúzska v posledných týždňoch ešte pred ohlásením predčasných volieb a nová politická situácia, môžu do budúcna zmeniť tento trend. V súčasnosti sa spready Talianska a Slovenska už vrátili na úroveň zo začiatku júna, francúzske výnosy však zostávajú mierne nad ich pôvodnou úrovňou.

Prieskum menových analytikov SMA ohľadom aktivácie TPI naznačoval len pomerne mierny nárast pravdepodobnosti aktivácie tohto programu v budúcnosti

Analytici bánk preto k začiatku júla udávali v priemere asi o 6 % vyššiu pravdepodobnosť toho, že program TPI bude niekedy v budúcnosti aktivovaný, a teda, že by ECB pristúpila k selektívnym
nákupom dlhopisov v jednotlivých krajinách. V minulých mesiacoch bola táto pravdepodobnosť stabilná na úrovni okolo 40 %. Vplyv francúzskych volieb na Slovensko bol taktiež mierny až nulový. Slovenské výnosy nereagovali v júni ani výraznejším rastom a ani poklesom. To je v súlade s predstavou, že fragmentačné finančné toky (t.j. presun investícií z dlhopisov jednej krajiny v eurozóne do inej) Slovensko v minulosti skôr obchádzali a výnosy slovenských dlhopisov sa teda v tomto období výraznejšie ani nezvyšovali a ani neznižovali.

(Text Národná banka Slovenska, Úsek meny, štatistiky a výskumu.)