Prognostik, ekonóm Ivan Klinec: ako môže Slovensko naštartovať ekonomický rozvoj

Ako môže Slovensko naštartovať ekonomický rozvoj ? Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá. Slovensko musí opustiť ekonomický model, ktorý bol základom pre tvorbu hospodárskej politiky posledných vyše 30 rokov a ktorý je dnes zjavne nefunkčný.

Ekonomické reformy v spätnom zrkadle

Samostatné Slovensko vzniklo prakticky v tom istom čase ako sa začali realizovať ekonomické reformy vtedy ešte v bývalom Československu, ktoré mali transformovať vtedajšiu socialistickú ekonomiku a spoločnosť, ktoré podľa pôvodných zámerov mali zabezpečiť ekonomickú prosperitu Slovenska v rámci vytvárajúcej sa svetovej ekonomiky a zároveň mali zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a rast životnej úrovne obyvateľstva Slovenska. Slovensko sa podľa pôvodných deklarovaných zámerov malo v pomerne krátkej dobe priblížiť a vyrovnať vyspelým krajinám v životnej úrovni obyvateľstva, rovnako ako aj vo výkonnosti ekonomiky. To bol aj hlavný deklarovaný cieľ zmeny politického a ekonomického systému a realizácie drastických reforiem tzv. šokovej terapie, ktoré to mali zabezpečiť. Sľuby v podobe vytvorenia druhého Švajčiarska však vyfučali do prázdna.

Dnes sa vyspelý svet vzďaľuje Slovensku rýchlym tempom a perspektívou v najbližšej dobe je znižovanie životnej úrovne obyvateľstva Slovenska a rast jeho zaostávania za vyspelými krajinami sveta. Slovensko teda potrebuje inšpiráciu z krajín, ktoré sú v dnešnej dobe úspešné a, ktoré dokážu zabezpečiť konkurencieschopnosť ekonomiky a rast životnej úrovne aj v dnešných zložitých podmienkach stále viac nerovnovážnej svetovej ekonomiky.  Týmito krajinami sú najmä krajiny Ázie.

Dva modely ekonomického rozvoja – reštriktívny a rozvojový

Hlavným problémom súčasného Slovenska je skutočnosť, že Slovensko rovnako ako ostatné východoeurópske postkomunistické krajiny, realizujú svoju hospodársku politiku na báze reštriktívneho ekonomického modelu, ktorý je základom pre tvorbu politík posledných viac ako 30 rokov. Konkurenčný ekonomický model na Slovensku neexistuje. V úspešných krajinách Ázie ako sú Čína alebo Južná Kórea sa realizuje rozvojový ekonomický model, ktorý zabezpečuje rast, rozvoj a prosperitu týchto krajín.

Americký futurológ John Naisbitt, keď pred časom prednášal v Bratislave, na otázku či je možný iný ekonomický model ako súčasný, odpovedal, že samozrejme, ale musí so súčasným ekonomickým modelom súťažiť na trhu a preukázať svoju úspešnosť. Súčasné dva hlavné ekonomické modely, ktorými sú reštriktívny ekonomický model, ktorý je dominantný v krajinách Európy a Ameriky a rozvojový ekonomický model, ktorý je dnes dominantný vo väčšine krajín Ázie, súťažia na trhu svetovej ekonomiky zhruba 30 rokov a úspešnejší je ázijský rozvojový ekonomický model. Tento ekonomický model znamená zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky, rast životnej úrovne obyvateľov, rast populácie, rast strednej triedy a rozvoj domácich trhov, ktoré umožňujú realizáciu produkcie jednotlivých krajín na domácom trhu.

Washingtonský a Pekingský konsenzus

Reštriktívny ekonomický model je postavený na báze tzv. Washingtonského konsenzu. Konkurenčný rozvojový model je postavený na báze tzv. Pekingského konsenzu. Obidva tieto modely využívajú trhovú ekonomiku a predstavujú komplexný súbor politík, ktoré po zovšeobecnení niektorých rozdielov v jednotlivých krajinách, dostali spoločný názov konsenzus. Pôvodné ekonomické reformy, realizované najprv v Československu a neskoršie na Slovensku, boli nazvané ako šoková terapia a výsledkom mala byť nebývalá prosperita. V Československu bol tento koncept reforiem spojený najmä s českým ekonómom a politikom Václavom Klausom a s americkým ekonómom Jeffreyom Sachsom, ktorý bol tzv. otcom reforiem v európskych postkomunistických krajinách. Neskoršie sa ukázalo, že tzv. koncepty reforiem boli sformulované v americkom Washingtone, D.C. a tieto reformy boli nazvané ako Washingtonský konsenzus. Urobil tak americký ekonóm John Williamson v roku 1989 v článku What Washington Means by Policy Reforms, kde prvý krát spomenul a pomenoval tzv. Washingtonský konsenzus.

Wahingtonský konsenzus podľa Johna Williamsona zahŕňa následovný komplex politík, ktoré boli realizované v európskych postkomunistických krajinách:

• Fiškálna disciplína
• Zmena priorít verejných výdavkov
• Daňová reforma
• Liberalizácia úrokových mier
• Konkurencieschopný zmenný kurz
• Liberalizácia obchodu
• Liberalizácia priamych zahraničných investícii
• Privatizácia
• Deregulácia
• Vlastnícke práva

Iný americký ekonóm Joshua Ramo nazval v roku 2004 komplex referiem, realizovaný najmä v Číne, ale aj v ďalších ázijských krajinách ako Pekingský konsenzus. Urobil tak v knihe Pekingský konsenzus, ktorú publikoval v roku 2004.

Pekingský konsenzus podľa Rama zahŕňa nasledovný komplex politík:

• Ekonomický rozvoj ťahaný inováciami
• Ekonomický úspech meraný v kategóriách udržateľnosti a rovnosti, nie iba HDP
• Sebaurčenie pre Čínu a ďalšie krajiny vo vzťahu k USA

Ak však budeme hľadať skutočného architekta politických a ekonomických reforiem v Číne je ním nepochybne čínsky politik Teng Siao Pching, ktorý pri realizácii ekonomických a politických reforiem presadzoval myšlienku, že nie je dôležité či je mačka čierna alebo biela, ale hlavné je, že chytá myši.

Globálny južný pás a rast strednej triedy v Ázii

Ázijský rozvojový model je charakteristický najmä rýchlym a masívnym rastom strednej triedy, ktorá zároveň vytvára nové trhy spotreby. Reštriktívny ekonomický model naopak túto strednú triedu likviduje a trhy s ňou spojené postupne kolabujú. Americký futurológ John Naisbitt a jeho manželka Doris Naisbittová sa touto skutočnosťou zaoberali v knihe Globálna zmena hry, kde uvádzali, že národy Globálneho južného pásu sú v procese vytvárania najväčšej strednej triedy akú kedy svet videl. Stredná trieda v krajinách subsaharskej Afriky rastie najrýchlejšie a väčšina tamojšej populácie je mladá, mestská a ambiciózna. V Latinskej Amerike, ktorá sa zbavila amerického paternalizmu, sa očakáva, že polovica jej populácie sa presunie do strednej triedy v priebehu nadchádzajúcich 10 rokov. A Ázia podľa manželov Naisbittovcov prekoná Severnú Ameriku a Európu dohromady v ekonomickej sile, populácii, vojenských výdajoch a technologických investíciách do roku 2030. Viac ako 64 percent globálnej strednej triedy bude podľa manželov Naisbittovcov žiť v Ázii samotnej. Manželia Naisbittovci ďalej uvádzajú, že Ázijský Pacifik bude najväčším trhom pre leteckú dopravu s podielom 33 percent na globálnej doprave. Dohromady Južný pás má otvárajúci sa gigantický trh s novou spotrebiteľskou triedou, ktorá podľa predpovedí vzrastie globálne z dnešných 2 miliárd na skoro 5 miliárd do roku 2030.

Vyrovnávanie ekonomického rozpočtu

Reštriktívny ekonomický model znamená pokles konkurencieschopnosti ekonomiky a jej výpredaj do zahraničia, permanentný pokles životnej úrovne obyvateľov, pokles populácie, keď krajiny s týmto modelom sú na chvoste svetovej tabuľky ukazovateľov plodnosti, postupnú likvidáciu strednej triedy a postupujúci kolaps domácich trhov. Reštriktívny ekonomický model tiež znamená škrtanie výdavkov na školstvo, vedu, kultúru a lokálnu ekonomiku, čo je dobre viditeľné na príklade ekonomiky Slovenska. Nedosiahnuteľnou chimérou reštriktívneho ekonomického modelu je dosahovanie vyrovnaného ekonomického rozpočtu.

Deklarovaný vyrovnaný ekonomický rozpočet sa dosahuje škrtmi v školstve, vede, kultúre, sociálnej oblasti a pod. V skutočnosti však nejde o vyrovnaný ekonomický rozpočet, pretože vzniká dlh v školstve, vede, kultúre, sociálnej oblasti a pod., ktorý bude ekonomiku v budúcnosti zaťažovať, a ktorý bude musieť byť v budúcnosti splatený, a to za horších podmienok ako je tomu v dobe, keď sa škrty uskutočňujú. Vyrovnaný ekonomický rozpočet je vyrovnaný iba vtedy, ak sú zabezpečené v plnom rozsahu aj potreby školstva, vedy, kultúry, sociálnej oblasti a pod. Slovensko je dobrým príkladom toho, keď sa vyrovnaný ekonomicky rozpočet nikdy nedosiahol, napriek rozsiahlym pravidelným škrtom vo všetkých spomenutých oblastiach.

Rast civilizačného zaostávania Slovenska

Civilizačné zaostávanie Slovenska za svetom sa aj napriek tzv. reformám nezmenšilo, ale naopak zväčšilo sa. Rovnako sa zvýšilo ekonomické zaostávanie za vyspelými ekonomikami sveta. Ak čítame, že sa približujeme priemeru HDP krajín EÚ resp., že tento priemer dobiehame, je to ako keby bežec na majstrovstvách sveta bežal za pomyselným priemerom a nechcel dobehnúť najlepších. Ak dosahujeme 70 či 80 percent priemeru HDP krajín Európskej únie, treba vedieť, že najvyspelejšie krajiny dosahujú 150, 170, ale aj 180 percent priemeru HDP EÚ. Dosahovať 70 či 170 percent priemeru HDP je veľký rozdiel. Zaostávanie Slovenska sa v absolútnych číslach stále zvyšuje a bude aj naďalej rásť.

Rozvojový ekonomický model a potreba dlhodobých vízií a stratégií

   Rozvojový ekonomický model je neoddeliteľne spojený s tvorbou a realizáciou dlhodobých vízií a stratégií rozvoja. Všetky úspešné ázijské krajiny, ktoré realizujú tento model, majú spracované dlhodobé vízie a stratégie rozvoja. Je to opäť príklad Číny alebo Južnej Kórei, ktoré majú takéto dokumenty spracované, pravidelne ich realizujú a najmä ich v pravidelných časových intervaloch aktualizujú. Dlhodobá vízia či stratégia rozvoja má dôležitú úlohu v tom, že stanovuje dlhodobé rozvojové ciele, ktoré potom viažu finančné prostriedky, potrebné na ich realizáciu. Ak takáto vízia a stratégia neexistuje, potom je možné finančné prostriedky spotrebovať hneď a na iné účely ako je rozvoj ekonomiky a spoločnosti.

Ak krajina nemá dlhodobú víziu svojho budúceho rozvoja, potom sa stáva súčasťou vízie niekoho iného, medzinárodných organizácií, transnacionálnych korporácií alebo nadštátnych inštitúcií, ktoré všetky takéto dlhodobé vízie i stratégie majú. Dobrým príkladom je znovu Slovensko, ktoré nemá vlastnú dlhodobú víziu a stratégiu rozvoja, ale namiesto toho ma rozpísané dlhodobé ciele Agendy 2030 a príslušných dokumentov, ktoré majú absenciu takýchto dokumentov na Slovensku nahradiť. Tieto globálne dokumenty však definujú globálne ciele rozvoja, ktoré sa Slovenska viac menej netýkajú, pretože boli robené pôvodne pre rozvojové a zaostalé krajiny. Slovensko tak nemá funkčnú víziu a stratégiu dlhodobého charakteru, ktoré by zakotvili existenciu Slovenska v čase i v priestore v dlhodobých časových horizontoch.

Vývojom riadená ekonomika a zlyhanie ekonomickej teórie

Reštriktívny ekonomický model je dobrým príkladom zlyhania ekonomickej teórie a presadzovania trhu resp. trhovej ekonomiky v jej ideologickej podobe, ktorá hraničí až z teológiou. Takéto chápanie ekonomickej teórie je hlavným zdrojom celosvetovo rastúcich ekonomických nerovnováh.

Vidíme, že súčasná ekonomická teória stoji pri základoch dnešných entropických ekonomických systémov. Entropia všade narastá, zvyšuje sa chaos, nerovnováha, neusporiadanosť, kríza a všade vidíme všeobecnú deštrukciu. Súčasná ekonomická teória, ekonomické modely a následne hospodárska politika sú zamerané na reštrikciu, obmedzovanie, limitovanie ďalšieho vývoja. Zo živého chcú urobiť neživé. Spoločnosť sa vyvíja, ekonomická teória však zastarala, a preto jej protagonisti chcú zastaviť vývoj spoločnosti a vrátiť minulosť, ktorá už neexistuje. Spôsobujú tak neustály nárast entropie.

Opakom entropie je syntropia. Syntropia je život, organizácia, orientácia na budúcnosť. Syntropická ekonomická teória je orientovaná na podporu života, na podporu živých organizmov, je orientovaná na budúcnosť. Podľa syntropickej ekonomickej teórie je ekonomika riadená atraktormi, ktoré sa vytvárajú v budúcnosti. Nie je teda riadená ani trhom a ani plánom, ale atraktormi z budúcnosti, riadia ju sily, ktoré vytvárajú budúcnosť a kreujú prostredie aj pre vývoj ekonomických systémov, spoločnosti i civilizácie. Ide teda o ekonomiku riadenú vývojom a tie krajiny, ktoré majú sformulované dlhodobé vízie a stratégie sú v súčasnosti úspešnejšie ako tie krajiny, ktoré takéto dlhodobé vízie a stratégie nemajú.

Prechod Slovenska na rozvojový ekonomický model

 Slovensko, ak sa chce dostať zo súčasného ekonomického marazmu, musí sformulovať svoju podobu rozvojového ekonomického modelu, rovnako ako musí vytvoriť svoju dlhodobú víziu a stratégiu ekonomického a sociálneho rozvoja.

Ekonomický rozvojový model pre Slovensko by mal zahŕňať nasledovné politiky:

• Inkorporácia dlhodobých časových horizontov do rozhodovania
• Formulácia dlhodobej vízie rozvoja Slovenska
• Formulácia dlhodobej stratégie rozvoja Slovenska
• Stanovenie dlhodobých rozvojových priorít
• Stanovenie dlhodobých rozvojových cieľov
• Realizácia dlhodobých rozvojových cieľov
• Vyrovnané financie pre realizáciu dlhodobých rozvojových cieľov

Následne by úspešná realizácia týchto politík mohla otočiť súčasné smerovanie slovenskej ekonomiky a umožniť prechod na trajektóriu, ktorou dnes kráčajú úspešné ekonomiky sveta.

Čas na zmenu

Slovensko teda čaká zmena. Tá zmena sa dotýka formulácie dlhodobých rozvojových vízií a stratégií a opustenie reštriktívneho ekonomického modelu a jeho nahradenie modelom rozvojovým. Slovensko tiež čaká opustenie mantry Vyrovnaj rozpočet. Hlavný hrdina románu Josepha Hellera Gold nad zlato, ktorý pôsobil ako poradca či expert v americkej administratíve, si počas celého deja románu vystačil s mantrou Vyrovnaj rozpočet. To bolo jeho celé ekonomické umenie. Na Slovensku je tomu podobne a mantru Vyrovnaj rozpočet počujeme pred voľbami či po voľbách už 30 rokov. Vyrovnaný rozpočet sa však nikdy nestal realitou. Vlády, ktoré boli raz pravicové a inokedy ľavicové, raz národne orientované a inokedy medzinárodne orientovane si vystačili s tými istými univerzálnymi poradcami, ktorý spievali mantru Vyrovnaj rozpočet. Je čas túto mantru nahradiť formuláciou a následne realizáciu dlhodobých strategických cieľov rozvoja, ktoré zabezpečia konkurencieschopnosť a životnú úroveň obyvateľstva. Čas na zmenu je tu. Od tejto zmeny závisí, či sa Slovensko bude ekonomický rozvíjať alebo bude naďalej upadať.

Ivan Klinec, Ekonomický ústav SAV.