Peter Mihók na výročnom sneme SOPK
Slovenská republika si v tomto roku pripomína 30. výročie svojej novodobej štátnosti a tiež 30. výročie samostatnej slovenskej ekonomiky či vlastnej meny.
Nie je našou úlohou a ani nie je naším cieľom hodnotiť uplynulé obdobie. Naším zámerom je načrtnúť podmienky pre udržateľnosť ekonomického a spoločenského vývoja našej krajiny do budúcnosti.
Budúcnosť nie je niečo imaginárne. Je to realita, ktorej základy kladieme dnes, lebo práve dnešnými rozhodnutiami ovplyvňujeme život našej spoločnosti a budúcnosť. Pod budúcnosť sa podpisujú nielen pozitívne rozhodnutia, ale aj zlé či nekvalifikované kroky, ako aj nečinnosť či ignorovanie reality domáceho alebo vonkajšieho prostredia.
V čom je naša dnešná pozícia iná – v pozitívnom aj negatívnom zmysle – oproti stavu v roku 1993? V globálnej politike aj v globálnej ekonomike zažívame najväčšie zmeny za ostatných 100 rokov. Napokon, aj samotný vznik Slovenskej republiky bol súčasťou geopolitických zmien, ktoré sa formovali v 80-tych rokoch 20. storočia.
Čiže sme sa prirodzeným spôsobom stali súčasťou týchto zmien. Geopolitika rýchlo prerástla do geoekonomiky najmä procesmi globalizácie, informatizácie a vedeckého pokroku. Mnohé ikony svetovej ekonomiky a politiky stratili svoj lesk a váhu a namiesto nich nastúpili nové s obrovským rozvojovým potenciálom, čo plne platí nielen o firmách, ale aj o krajinách či kontinentoch.
Z miestnych alebo regionálnych hráčov sa stali hráči globálneho charakteru. Dnes sa svet pretvára do multipolárnej politickej, vojenskej, ekonomickej a finančnej reality. V takomto priestore sa bude v najbližšej budúcnosti nachádzať a pohybovať aj Slovenská republika a jej ekonomika, a preto aj zásadné strategické ekonomické rozhodnutia musia
rešpektovať túto novú realitu.
Slovensko bude musieť viac ako doteraz aktívne pôsobiť v medzinárodných štruktúrach, ktorých je členom. Byť ich aktívnym hráčom znamená nielen sa zúčastňovať na ich programoch, ale aktívne ovplyvňovať ich smerovanie presadzovaním záujmov vlastnej krajiny a vlastnej ekonomiky. Len toto je cesta, ktorou sa efektívne zhodnocuje naše členstvo v oblasti medzinárodnej spolupráce a najmä integrácie v rámci Európskej únie. Slovenská republika musí jednoznačne podporovať integračný charakter
Európskej únie zachovávajúci suverenitu jednotlivých krajín profitujúcich zo spoločného ekonomického a občianskeho priestoru. Ďalšia politizácia európskych inštitúcií potláča ich integračný charakter v prospech vytvárania nadnárodných štruktúr, ktoré znižujú efekt integrácie najmä pre menšie krajiny.
Často neuvážené politické rozhodnutia znižujú konkurenčnú schopnosť jednotlivých členských krajín aj Európskej únie ako celku. Snaha o likvidáciu vnútorného konkurenčného prostredia nás oslabuje tak dovnútra, ako aj globálne
a často vedie k vývozu kapitálu mimo hranice vnútorného trhu.
Slovensko roku 2023 je určite inou a v mnohých ohľadoch aj lepšou krajinou akou bolo v roku svojho zrodu 1993. Pod týmto tvrdením je podpísaná najmä ekonomika Slovenska a jej hráči, podniky a firmy, ktoré preukázali nielen svoju životaschopnosť, ale aj potenciál ďalšieho rozvoja. Prečo to hovorím a zdôrazňujem: Lebo práve ekonomický potenciál Slovenska bol v roku 1993 najviac spochybňovaný z hľadiska úspešnosti procesu samostatnosti. Napokon, z toho, čo budilo z pohľadu vonkajšieho sveta najväčšiu nedôveru, sa stal jeden z rozhodujúcich ťahúňov spoločnosti a jej pozitívneho vývoja. Slovensko ekonomicky neskolabovalo, naopak, stalo sa platným hráčom v európskom ekonomickom priestore. Rozhodujúcu úlohu v celom tomto procese zohral ľudský faktor – kvalifikovaná pracovná sila s vysokým stupňom odbornosti a adaptability, kvalifikovaný manažment a dobre pripravená mladá generácia s výborným študijným a pracovným profilom.
Dnes, keď nevyhnutne hovoríme o podmienkach udržateľnosti budúceho vývoja, nutne musíme konštatovať, že je to práve ľudský faktor, ktorý sa stáva tým najrizikovejším momentom do budúcnosti. Slovensko má v dôsledku nízkej pôrodnosti prirodzený úbytok svojho obyvateľstva, ďalším faktorom je pomerne silný odchod mladej a strednej generácie do zahraničia.
Dostupnosť, štrukturálna a odborná kvalifikácia nastupujúcej generácie sa stáva limitujúcim faktorom už dnešného fungovania spoločnosti a ekonomiky a situácia z pohľadu budúcnosti je ešte horšia. Degradácia vzdelávania na všetkých úrovniach ako dôsledok znižovania nárokov na pedagogických pracovníkov, ale aj žiakov a študentov sa
stala národným športom, pri ktorom blednú všetky pseudopokusy o školskú reformu.
Slováci, tak ako aj iné národy, radi fandia športovým výkonom svojich úspešných športovcov. Akosi nikto im nepripomenie, že za špičkovými výkonmi je namáhavá drina v príprave, veľa sebazaprenia a vnútornej sily prekonať sám seba.
To isté v plnej miere platí aj pre prípravu na povolanie. Úspech sa nedostavuje znižovaním nárokov v učebnom procese. Odborné pracovné pozície sú tiež výsledkom tvrdej a zodpovednej práce v procese výučby či štúdia.
Toto musí byť predmetom reforiem a základom budúceho pokroku. To plne platí aj pre oblasť politiky tohto štátu. Politika na každej úrovni musí byť postavená na vyššej odbornosti, teoretickej a praktickej kvalifikácii. Politika nemôže byť len o uchopení moci, ale najmä o prevzatí zodpovednosti, nie o ďalšom delení spoločnosti a raste nenávisti a nevraživosti, ale o komunikácii a schopnosti spájať v prospech národno-štátnych záujmov.
Vládnutie nemôže byť o nezodpovedných prísľuboch a paralelne nie vždy zodpovednom nakladaní s rozpočtovými prostriedkami a ďalším zadlžovaním budúcich generácií. Často vidíme v štátnom a verejnom sektore, ako ľahko sa hovorí o niekoľko stomiliónových ba miliardových nákladových položkách bez uvedomenia si, čo v ekonomike a podnikaní znamená vytvorenie čo i len 100-tisíc eur zdrojov.
História, aj tá, ktorú dnes píšeme, je štafetový beh. Každá generácia, každý jednotlivec či národ alebo ľudstvo ako celok sa pod ňu podpisuje. Podpisuje sa pod ňu nielen angažovanosť, nielen aktivita, ale aj ignorácia alebo ľahostajnosť. Aký štafetový kolík odovzdáva súčasná generácia tej novej nastupujúcej?
Nehovorme, že jej nerozumieme, nehovorme, že je zlá a neperspektívna. Je to náš produkt, je to naša zodpovednosť, je to naša výchova. Je to práve taká istá naša zodpovednosť ako za budúcnosť, ktorú dnes tvoríme.
Čo treba teda urobiť, aby Slovensko bolo krajinou, v ktorej sa ľudia viacej usmievajú, vzájomne rešpektujú a hlavne – vidia svoju budúcnosť tu doma? V prvom rade treba zmeniť spoločenskú atmosféru, krajina nemôže byť bojiskom ideológií, vzájomného podceňovania a vyvolávania nenávisti. Slovensko je malá krajina a práve v malých krajinách žijú najšťastnejší ľudia. My práve nevyužívame obrovský potenciál Slovenska ako malej krajiny vytváraním jej kompaktnosti dovnútra a otvorenosťou navonok, Slovensko svojimi ekonomickými a politickými záujmami nenarúša žiadne záujmy medzinárodného spoločenstva, a práve preto je ideálnym partnerom pre každého hráča.
Čo sa od nás očakáva – a to nielen v zahraničí, ale najmä doma – je právna a legislatívna stabilita, pozitívne a
predvídateľné podnikateľské prostredie a kvalifikovaní ľudia schopní odpovedať na hlavné výzvy dnešného sveta.
Dnes sme spolu s nastupujúcou generáciou zodpovední za to, aká bude podoba našej spoločnosti po veľkom tresku, ktorý ľudstvo prežíva. Áno, dnes oprávnene môžeme hovoriť o jednom zo zlomových období histórie ľudstva, a to v dimenzii spoločenskej, politickej, bezpečnostnej, technickej a technologickej, informačnej a intelektuálnej.
Čelíme obrovským výzvam v oblasti klimatickej, ekologickej, genetickej či umelej inteligencie. Každé zaváhanie,
omyl alebo chybné rozhodnutie môže mať tragické dopady na jedinca či spoločnosť ako celok. Toto sú výzvy aj pre slovenskú pospolitosť.
Tu musíme prejaviť nielen náš intelekt, ale aj rozhodnosť a zodpovednosť. História sa zastaví, keď štafetový kolík zostane v rukách bežca, ktorý už nevládze. Ľudstvo a aj Slovensko má jediný kapitál, a tým je ľudstvo a naši občania sami osebe. Všetko na svete sa dá nahradiť, ale ľudský faktor nie. To plne platí aj pre dnes tak skloňovanú umelú inteligenciu.
Slovensko, aj keď mu doba nebola vždy prajná, vedelo v časoch dobrých aj zlých posunúť svoj pomyselný štafetový kolík dopredu, dokázalo nielen prežiť, ale sa aj rozvíjať. Vznik Slovenskej republiky v roku 1993 bol veľkou výzvou pre občanov, ekonomiku, ako aj pre politickú decíznu sféru. Avšak minimálne takou istou, ak nie väčšou výzvou v roku 2023 je jej udržateľnosť a kredibilita postavená na spoločenskom, ekonomickom, intelektuálnom a
kultúrnom rozvoji a jej atraktívnosť pre vlastných občanov, ako aj pre domácich a zahraničných ekonomických operátorov. Osobne som presvedčený, že tento potenciál tu aj dnes plnohodnotne existuje. Treba len odstrániť negativizmus dnešnej spoločnosti, dať jej pozitívny náboj, ktorý vytvorí novú etapu v našej spoločnej histórii.
Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
