Pán veľký významný vedec, ekonóm Ivan Okáli, bude mať “len” deväťdesiatepiate narodeniny
Ivan Okáli je doyen slovenskej ekonómie.
Bude mať v októbri deväťdesiatpäť rokov. Má stále mladé svieže myslenie. A ešte jedno naj. Spomedzi ekonómov je aj najskromnejší. Skoro vôbec nevystupuje v médiách.
Jeho otec Daniel Okáli patril ku skupine ľavicovo orientovaných významných slovenských intelektuálov, bol spoluzakladateľom časopisu DAV. Ivan Okáli sa zase stal jedným z otcov modernej slovenskej ekonómie.
Keď začal študovať na Leningradskej štátnej univerzite, katedra politickej ekonómie bola pustá. Prečo? Písal sa rok 1949. V Sovietskom zväze práve prebiehali čistky. Stalin prišiel s teóriou, podľa ktorej sa s rozvojom socializmu zostruje aj triedny boj. To znamená, že sú nielen vonkajší nepriatelia socializmu zo zahnívajúceho imperializmu, ale aj vnútorní. Vtedy to boli profesori prednášajúci politickú ekonómiu.
Okáli bol spoluautorom kritickej analýzy fungovania ekonomiky ČSSR nastoľujúcej požiadavku zmeny hospodárskeho mechanizmu, ktorá by zabezpečila vedúce postavenie trhových vzťahov. Štúdia, ktorá ukazovala, ako by sa mal ekonomický systém reformovať, bola v niečom dôslednejšia ako reforma kolektívu vedeného Otom Šikom z druhej polovice šesťdesiatych rokov.
Okáli nedáva do protikladu socializmus a kapitalizmus. Máme zmiešanú ekonomiku. Socializmus sa dá v tom najširšom zmysle slova chápať ako spoločensky kontrolovaná ekonomika. Pôsobí v nej nielen neviditeľná ruka trhu, ale tiež viditeľná ruka spoločnosti.
Štúdia sa zakladala na analýze fungovania vzťahov, záujmov a inštitúcií ekonomiky štátneho socializmu. Rovnako aj na dokazovaní opretom o názory iných početných odborníkov, že trhové mechanizmy nie sú cudzie ani socialistickej ekonomike. Podľa predstavy autorov nemali mať ani ceny svoje východisko v tvorbe cenového úradu, ale v horizontálnych vzťahoch podnikov.
Ivan Okáli si myslí, že hospodársky systém ČSSR, ktorý sa nazýval reálny socializmus, nemal šancu na prežitie. Bol menej efektívny než ekonomiky vyspelých kapitalistických krajín, dokonca od polovice 70. rokov boli v ekonomikách krajín RVHP vstupy väčšie než výstupy. Empiricky sa dokázalo, že do systému sa sypalo viac, ako z neho vychádzalo.
Okáli nedáva do protikladu socializmus a kapitalizmus. Máme zmiešanú ekonomiku. Socializmus sa dá v tom najširšom zmysle slova chápať ako spoločensky kontrolovaná ekonomika. Pôsobí v nej nielen neviditeľná ruka trhu, ale i viditeľná ruka spoločnosti. Tou nie je iba štát, no spoločnosť v celej svojej štruktúre.
Štúdia sa zakladala na analýze fungovania vzťahov, záujmov a inštitúcií ekonomiky štátneho socializmu. Rovnako aj na dokazovaní opretom o názory iných početných odborníkov, že trhové mechanizmy nie sú cudzie ani socialistickej ekonomike. Podľa predstavy autorov nemali mať ani ceny svoje východisko v tvorbe cenového úradu, ale v horizontálnych vzťahoch podnikov.
Ivan Okáli si myslí, že hospodársky systém ČSSR, ktorý sa nazýval reálny socializmus, nemal šancu na prežitie. Bol menej efektívny než ekonomiky vyspelých kapitalistických krajín, dokonca od polovice 70. rokov boli v ekonomikách krajín RVHP vstupy väčšie než výstupy. Empiricky sa dokázalo, že do systému sa sypalo viac, ako z neho vychádzalo.
Okáli nedáva do protikladu socializmus a kapitalizmus. Máme zmiešanú ekonomiku. Socializmus sa dá v tom najširšom zmysle slova chápať ako spoločensky kontrolovaná ekonomika. Pôsobí v nej nielen neviditeľná ruka trhu, ale i viditeľná ruka spoločnosti. Tou nie je iba štát, no spoločnosť v celej svojej štruktúre.
Daniel Okáli.
Titulná fotografia Jana Schillerová-Horváthová a Ivan Okáli. Prameň www.slovo.sk
