Obnova fiškálnych rezerv, udržanie rastu produktivity a riešenie výziev v oblasti bývania pomôže SR zvýšiť ekonomickú odolnosť a životnú úroveň

PARÍŽ / BRATISLAVA – Slovenská ekonomika sa ukázala byť relatívne odolná voči energetickej kríze po ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a inflácia teraz výrazne klesla.

Podľa najnovšieho ekonomického prieskumu OECD však slovenská exportne orientovaná ekonomika zostáva zraniteľná voči vonkajším šokom .

OECD predpokladá, že rast HDP sa zvýši na 2,1 % v roku 2024 a 2,6 % v roku 2025 po 1,1 % v roku 2023 a predpokladá výrazné zníženie inflácie na 3,4 % v roku 2024 a 2,7 % v roku 2025, z 11 % v roku 2023. Nižšia inflácia podporí rast reálnych miezd a povedie k silnejšej súkromnej spotrebe, zatiaľ čo čerpanie fondov EÚ na obnovu a odolnosť a posilnenie zahraničného dopytu podporia investície a export.

Na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov sa odporúča strednodobá stratégia fiškálnej konsolidácie, a to aj na základe preskúmania výdavkov, keďže verejný dlh sa zvýšil, a na riešenie problémov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Obyvateľstvo Slovenskej republiky rýchlo starne, pričom sa očakáva, že do roku 2050 sa podiel občanov vo veku 65 a viac rokov v pomere k populácii v produktívnom veku takmer zdvojnásobí. Dôchodkové reformy v roku 2022 zlepšili udržateľnosť, ale sú potrebné ďalšie reformy na zmiernenie výdavkových tlakov a predĺženie pracovného života. – vrátane zníženia možností predčasného odchodu do dôchodku.

„Slovenská ekonomika prekonala pandémiu COVID-19 a následnú energetickú krízu relatívne dobre. Stalo sa to však za cenu vysokých deficitov, dlhu a inflácie. Je načase posilniť fiškálnu pozíciu Slovenska dôveryhodnou stratégiou fiškálnej konsolidácie, ktorá zároveň pomôže zmierniť pretrvávajúce inflačné tlaky,“ uviedol generálny tajomník OECD Mathias Cormann pri prezentácii prieskumu spolu s predsedom vlády SR Robertom Ficom . „Udržať hospodársku konvergenciu a zvýšiť rast produktivity bude znamenať rozvoj zručností, ktoré ekonomika potrebuje, s primeranými príležitosťami na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu vo všetkých fázach vzdelávacieho cyklu, pričom sa podporia investície do inovácií a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Efektívnejšie verejné investičné výdavky by maximalizovali vplyv značného prílevu finančných prostriedkov EÚ a umožnili by ambicióznu konsolidáciu bez odrádzania od investícií do digitalizácie a ekologickej transformácie. Reformy daňového systému, ktoré presúvajú dane z práce smerom k majetkovým a environmentálnym daniam, môžu tiež podporiť rast a posilniť verejné financie.

Zvýšenie miery zamestnanosti žien s malými deťmi by zmiernilo vplyv zmenšujúcej sa pracovnej sily a zároveň znížilo rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Politiky výnimočne dlhej rodičovskej dovolenky by sa mali upraviť tak, aby povzbudili ženy k návratu na trh práce, pričom by sa mal zlepšiť prístup k cenovo dostupným a kvalitným predškolským zariadeniam a mali by sa zaviesť flexibilnejšie pracovné podmienky na podporu tohto posunu.

Výrobný sektor Slovenskej republiky je kľúčovým motorom rastu produktivity vďaka svojej integrácii do globálnych hodnotových reťazcov. Sektor je však vo veľkej miere vystavený globálnym otrasom a trendom, ako je automatizácia a ekologický prechod. Politiky by sa mali zamerať na zlepšenie odbornej prípravy a ponúkanie pracovníkom viac príležitostí na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, a to aj prostredníctvom rozšíreného učenia sa prácou, cieleného financovania na zlepšenie kvality terciárneho vzdelávania, silnejších stimulov pre vzdelávanie dospelých a väčšej odbornej prípravy pre nezamestnaných. Podnikom môže cielená podpora výskumu a vývoja a zavádzania technológií, najmä malým firmám, pomôcť prekonať finančné obmedzenia a zvýšiť ich inovačnú kapacitu.

Efektívnejšie, cenovo dostupné a environmentálne udržateľné bývanie je tiež nevyhnutné na zlepšenie životných podmienok a zníženie emisií uhlíka. Uľahčenie administratívnych postupov môže pomôcť zmierniť obmedzenia ponuky bývania urýchlením výstavby. Posilnenie trhu so súkromným prenájmom prostredníctvom lepšieho vyváženia práv prenajímateľov a nájomníkov a daňových reforiem môže podnietiť mobilitu bývania a pracovnej sily. Posilnenie stimulov na renováciu energeticky neefektívneho bývania prostredníctvom cielenej finančnej podpory a prísnejších predpisov môže pomôcť dosiahnuť environmentálne ciele a znížiť náklady na energie. Rozšírenie fondu sociálnych nájomných bytov a urýchlenie formalizácie vlastníckych práv v rómskych osadách je zároveň kľúčové pre zlepšenie životných podmienok najzraniteľnejších domácností.