Neurovedkyňa bije na poplach: Prenos kognitívnych funkcií na umelú inteligenciu oslabuje odolnosť ľudského mozgu voči demencii

BERLÍN – Business Insider: Časté používanie umelej inteligencie oslabuje odolnosť mozgu voči demencii.

Časté používanie umelej inteligencie môže oslabiť schopnosť mozgu bojovať proti demencii, povedal neurovedec Ming pre Business Insider. Telesné funkcie, ktoré človek prestane používať, nakoniec atrofujú, a to zahŕňa aj mozgovú aktivitu, vysvetlila vedkyňa.

Samotná umelá inteligencia (AI) demenciu nespôsobuje, ale spôsob jej používania áno. V niektorých prípadoch môže používanie AI oslabiť jeden z kľúčových ochranných mechanizmov mozgu proti demencii.

Toto varovanie pochádza od teoretickej neurovedkyne Vivienne Mingovej, hlavnej vedkyne výskumnej skupiny Possibility Institute a zakladateľky spoločnosti Socos Labs, ktorá sa zameriava na umelú inteligenciu a vzdelávanie.

Časté používanie umelej inteligencie môže oslabiť schopnosť mozgu bojovať proti demencii, povedala neurovedkyňa Ming pre Business Insider. Telesné funkcie, ktoré človek prestane používať, nakoniec atrofujú, a to zahŕňa aj mozgovú aktivitu, vysvetlil vedec.

Umelá inteligencia sa rýchlo stala neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a profesionálnych činností. Vedci vykonávajúci výskum v oblasti umelej inteligencie, ako aj niektorí IT manažéri varujú, že používanie umelej inteligencie vedie k strate profesionálnych zručností a poklesu schopnosti samostatne myslieť.

Vivienne Mingová ide vo svojich záveroch ešte ďalej. Tvrdí, že neustále delegovanie mentálnych funkcií na umelú inteligenciu (čo je obzvlášť bežné medzi mladými ľuďmi) ​​môže z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť funkciu mozgu.

„Práve táto cieľová skupina – mladí ľudia – ma najviac znepokojuje,“ povedala Ming. „To, ako integrujete AI do svojho života, je oveľa dôležitejšie ako to, koľko času s ňou trávite.“

Ming sa obáva, že neustále odovzdávanie vášho myslenia AI prispeje k poklesu kognitívnej výkonnosti. To bude brzdiť rozvoj kognitívnej rezervy, schopnosti mozgu prispôsobiť sa a zostať odolný voči poškodeniu alebo starnutiu.

„Mechanizmus, ktorý opisujem, možno charakterizovať známym výrazom ‚používaj ho alebo ho stratíš‘,“ hovorí Vivienne Ming.

„GPT je nový GPS.“

Na dôkaz svojho tvrdenia Ming navrhuje porovnať výsledky používania GPS a chatbota s umelou inteligenciou.

V roku 2020 vedci z McGill University v Montreale zistili, že čím častejšie človek používa GPS, tým horšia je jeho schopnosť samostatnej navigácie.
V minulom roku v štvormesačnej štúdii výskumníci z MIT Media Lab zistili, že respondenti, ktorí pri písaní esejí používali model veľkého jazyka (LLM), mali slabšie neurónové spojenia ako tí, ktorí používali bežné vyhľadávače alebo žiadne zariadenia. Títo ľudia často nedokázali presne citovať pasáže z vlastných esejí, ktoré napísali len pred niekoľkými minútami.

Podľa Minga sú to dva príklady takzvaného „kognitívneho odľahčenia“ a „kognitívnej kapitulácie“. Alebo, ako to výskumník uviedol, „delegovanie prácnej časti úlohy na externý systém. V dôsledku toho vlastné neurónové siete danej osoby túto prácu nevykonajú.“ Vivienne Ming sa obáva, že ľudia čoraz viac využívajú kľúčové mozgové funkcie vrátane hipokampu (časť mozgu zodpovedná za pamäť a učenie) a prefrontálnych neurónových sietí zodpovedných za pozornosť, sebakontrolu a rozhodovanie.

„Práve v týchto systémoch – hipokampe a prefrontálnych neurónových sieťach – začína s vekom súvisiaci kognitívny pokles,“ povedala Vivienne Mingová.

„GPT je nový GPS,“ dodala výskumníčka s odkazom na ChatGPT od OpenAI. Podľa Ming môže zhoršiť kognitívne schopnosti, ak sa naň človek príliš spolieha a obrazne povedané, outsourcuje svoje myslenie.

Kognitívna rezerva: Prečo je dôležitá

Vedecké štúdie neustále ukazujú súvislosť medzi aktivitami stimulujúcimi mozog a zvýšenou kognitívnou rezervou, ako aj so zníženým rizikom demencie.

Štúdia z roku 2020 s názvom English Longitudinal Study of Ageing (ELSA), do ktorej bolo zapojených 12 280 obyvateľov nad 50 rokov, zistila, že starší dospelí s vyššou kognitívnou rezervou mali o 35 % nižšie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí mali menej rozvinutú kognitívnu rezervu.

„Neustála mentálna aktivita počas celého života spomaľuje starnutie mozgu. Je to jeden z najosvedčenejších spôsobov, ako oddialiť pokles mozgu v starobe,“ povedala Ming.

Dodala, že žiadne štúdie biomarkerov zatiaľ nepreukázali, že používanie umelej inteligencie súvisí s demenciou. Väčšina dostupných údajov je „korelačných alebo krátkodobých,“ dodala Mingová.

Výskumníčka sa domnieva, že teraz je čas začať študovať tento problém, „kým sa správanie ľudí ešte vyvíja“.

„Kým budeme zhromažďovať údaje o demencii, značný počet ľudí si už vytvorí tento nebezpečný zvyk a nebude ho schopný zbaviť,“ varovala Vivienne Mingová.