NBS a experti prebrali tému Inovatívne Slovensko

BRATISLAVA –Využitie Fondu obnovy je veľkou príležitosťou pre Slovensko zmodernizovať svoju ekonomiku a pripraviť ju na 21. storočie. Národná banka Slovenska vstúpila do verejnej diskusie o využití európskeho finančného nástroja zverejnením piatich prioritných oblastí, v ktorých Slovensko potrebuje významné zmeny.

Opierajúc sa o tieto priority sa následne rozhodla usporiadať sériu webinárov s uznávanými slovenskými expertmi, s cieľom pozrieť sa hlbšie do identifikovaných prioritných oblastí. Našim zámerom je hľadať najlepšie riešenia pre ľudí a krajinu.

Priorita inovácie

Moderné vzdelávanie a inovácie sú nevyhnutné a nenahraditeľné pri modernizácii tak slovenskej ekonomiky, ako aj spoločnosti.  Spoločne prinášajú vysokú pridanú hodnotu pre všetkých. Pomôžu zlepšiť život na Slovensku, zvýšiť konkurencieschopnosť ekonomiky a priniesť nové pracovné príležitosti. Sú základným predpokladom úspechu pre budúce generácie.

Ich celospoločenský význam a prínos si zároveň popri aktívnej účasti súkromného sektora vyžaduje agilnú účasť štátu. Jeho úlohou je pre túto transformáciu vytvárať čo najlepšie podmienky.  Plán obnovy (Next Generation EU) je v tomto ohľade jedným z kľúčových nástrojov. Ak ho využijeme adresne, efektívne a inteligentne, tak nám zásadným spôsobom pomôže modernizovať krajinu a posunúť náš inovačný potenciál na vyššiu úroveň

Najzaujímavejšie myšlienky z prvej diskusie na tému „Ako zlepšiť inovačný potenciál Slovenska?” sme pre vás zhrnuli nižšie.

Inovácie – dôležitá celospoločenská téma

Ak sa nám (aj) pomocou fondu obnovy nepodarí zlepšiť inovačný potenciál Slovenska, premárnime obrovskú príležitosť a bude nesmierne ťažké, až nemožné, vymaniť sa z pasce stredného príjmu. Inak povedané, táto téma sa musí dostať z vedľajších koľají medzi najdôležitejšie priority vlády a to nielen v deklaratórnej rovine.

Viacerí diskutujúci upozornili na dôležitosť akejsi celospoločenskej objednávky, teda presvedčenia kritickej masy voličov. Slovensku nestačí kopírovať a implementovať existujúce technológie, musíme ich začať aj vymýšľať. K tomu nevyhnutne potrebujeme jasný leadership s víziou, pochopiteľnou aj pre širokú verejnosť. Bude nutné zmeniť aj atmosféru v spoločnosti: domácnosti aj firmy musia dôverovať tomu, že inovatívne Slovensko nielenže chceme, ale aj vieme a dokážeme tento cieľ dosiahnuť. Mali by sme čím skôr odhodiť nálepku korupčného rozkrádania eurofondov vo vede, výskume a inováciách a nahradiť ju jasnou stratégiou založenou na nekompromisných požiadavkách kvality na špičkovej úrovni. Slovensko je príliš malé na to, aby si mohlo dovoliť financovať medzinárodne nekonkurencieschopnú vedu a výskum.

Potrebujeme vytvoriť ekosystém. V preklade to znamená účinnú spoluprácu, prepájanie aktérov, pomáhať spájať start-upy, priemyselné firmy a univerzity. Dnes nám v tejto oblasti chýba verejná podpora a vloženie sa do problematiky. Čelíme realite, kedy chýba prepojenie medzi výrobnou bázou, R&D a start-upmi.

Nevyhnutné reformy

Diskusia bola aj o reformách, ktoré by v nijakom prípade nemali chýbať v pláne obnovy ohľadom inovačného potenciálu Slovenska. Najväčšia zhoda bola na týchto slabých stránkach súčasného stavu a nutnosti ich rýchleho odstránenia:

• Extrémne roztrieštená podpora inovácií na Slovensku. Venujú sa tomu rôzne ministerstvá cez rôzne podporné programy, ale téma nemá jasného pána. Ľavá ruka často nevie čo robí pravá, viaceré projekty sa financujú duplicitne, chýba kontrola kvality a vôbec nevieme akú hodnotu dostávame za peniaze. Výsledkom sú často obrovské objemy nevyužitých peňazí z eurofondov. Je nevyhnutná hĺbková inštitucionálna reforma so spoločným strešným manažmentom.
• Slabý dôraz na kvalitu. Na Slovensku je možné nájsť viacero svetlých príkladov inovácií, no vo väčšine prípadov napriek a nie vďaka systému. Novú inovačnú stratégiu bude treba realizovať nie na zelenej lúke ale v úzkej spolupráci s úspešnými slovenskými inovátormi. Centrá excelentnosti, klastre na spájanie rôznych firiem ale aj verejného a súkromného sektora sú základom inovačnej infraštruktúry úspešných krajín. Diskutujúci zdôraznili význam inovácii pre znižovanie regionálnych rozdielov, potrebu prepájať mestá a obce ako aj nutnosť budovania silných medzinárodných väzieb. Financovať treba radšej menej, ale kvalitných projektov, ako poskytovať nárokovateľné granty pre rôzne inštitúcie. Kvalita musí byť meraná štandardnými kritériami vo vede alebo medzinárodnými inštitúciami.
• Slabá atraktivita pre talent. Zo Slovenska utekajú nielen tí najlepší študenti, ale aj tisíce ďalších v druhom slede. Zároveň takmer nič nerobíme pre prilákanie mozgov z iných krajín. Čakať na výsledky reforiem v školstve by bolo krátkozrakým riešením. Je potrebné čo najrýchlejšie zmeniť filozofiu a radikálne zvýšiť atraktivitu krajiny rôznymi podpornými programami. Potrebujeme podporiť iniciatívy na zlepšenie vzdelávania = upskilling/reskilling / entrepreneurship education. Je to nevyhnutný paralelný proces k systémovej reforme vzdelávania.

Peniaze za kvalitu

Ako sme už písali, Slovensko aj to málo, čo dáva z verejných zdrojov na výskum a vývoj, dáva veľmi neefektívne. V diskusii k téme financovania odzneli tieto myšlienky:

• Oblasť inovácií nie je možné nechať len na trhové financovanie. Obzvlášť nie v krajinách s nefungujúcim kapitálovým trhom. Štát musí ponúkať pestrú paletu finančných nástrojov – návratných aj nenávratných – aby vedel efektívne pokryť všetky dôležité fázy inovačného procesu. Na Slovensku chýba najmä podpora pri škálovaní úspešných projektov, finančný nástroj na podporu klastrov ako aj menšie schémy na pomoc pri regionálnych inováciách.
• Nie je možné financovať všetko. Slovensko musí klásť väčší dôraz na 2-3 oblasti, kde disponujeme konkurenčnou výhodou. Určenie týchto priorít však musí priamo vychádzať z existujúcich silných stránok ako aj z férovej súťaže medzi návrhmi.

Komunikácia

•  Celá stratégia si bude vyžadovať efektívnu a zrozumiteľnú komunikáciu. Je potrebné oprieť ju o príbeh (storytelling) vysvetľujúci ľuďom dôležitosť a význam inovácii z pohľadu ich budúcnosti, ako ja budúcnosti ďalších generácií. Potrebujeme komunikáciu, ktorá v spoločnosti vzbudí emóciu, čo je dosiahnuteľné aj prezentáciou tých, ktorí tu vyrástli a uspeli. Táto prístup si bude vyžadovať formát a jazyk zrozumiteľný pre širokú verejnosť.

Niekoľko podnetných myšlienok

• Inovácie nie sú len vecou univerzít. Chuť objavovať a myslieť kreatívne treba podnecovať už od útleho veku. Tu je vhodné mať dlhodobú stratégiu prepájania základných, stredných a vysokých škôl, vedy a výskumu – formou stáží, exkurzií, súťaží a pod.
• Slovensko nepotrebuje len dobrú výskumnú univerzitu, ale aj aspoň jednu kvalitnú biznis školu, keďže veľmi často zaostávame práve pri predávaní a realizácii myšlienok a projektov.
• Ekosystém je nutné budovať aj prepájaním expertov z rôznych oblastí. Aby o sebe vedeli a aby o nich vedel aj štát, ak bude chcieť využívať najlepšie mozgy pri návrhu a implementácii verejných politík.
• Duálne vzdelávanie síce vie zaplniť medzery krátkodobo, ale z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné budovať skillset, ktorý je menej náchylný na automatizáciu. Teda aj kultúrne a sociálne inovácie. Potrebujeme budovať zručnosti užitočné pre podnikavosť (schopnosť riešiť problémy, kriticky myslieť, pracovať v tíme a pod.)
• Netreba zabúdať na legislatívnu podporu a vytvárane priaznivého podhubia tak aby uľahčovala príchod a fungovanie jednotlivých aktérov

Na seminároch sa podieľali: Lucia Šicko, Michal Horváth, Štefan Kišš, Peter Kolesár, Ivan Lesay, Ľudovít Ódor, Pavol Povala, Martin Šanta a Adrián Vyčítal.