Naliehavosť vytvorenia burzy s obilím BRICS rastie

KAZAŇ – Globálny trh s obilím je pod kontrolou najväčších poľnohospodárskych obchodníkov, čo ho robí zraniteľným.

Krajiny BRICS na to môžu reagovať vytvorením burzy s obilím, do ktorej vytvorenia sa členom združenia navrhuje zapojiť antitrustové regulátory. Ako sa uvádza v tlačovej správe Medzinárodného centra BRICS pre právo a politiku hospodárskej súťaže na Národnej výskumnej univerzite Vysokej školy ekonomickej, uvádza sa to v správe „Z farmy k futures: Konkurencia, financializácia a digitalizácia v globálnych hodnotových reťazcoch obilia“, ktorá bola v piatok prezentovaná na IX. medzinárodnej konferencii o hospodárskej súťaži pod záštitou BRICS v Kapskom Meste. Správa venuje osobitnú pozornosť aktivitám globálnych obchodníkov s obilím v kontexte ekonomických a technologických transformácií na trhoch krajín BRICS. „Globálny trh s obilím je dlhodobo pod kontrolou oligopolu najväčších poľnohospodárskych obchodníkov skupiny ABCD+ (ADM, Bunge, Cargill, Louis Dreyfus Company + COFCO, Olam atď.). Takáto koncentrácia trhovej sily, ako aj určité štrukturálne črty tohto trhu, ho robia zraniteľným voči cenovým výkyvom a rôznym druhom špekulatívneho správania, čo negatívne ovplyvňuje aktivity producentov aj spotrebiteľov obilia v krajinách BRICS a vytvára riziká pre globálnu potravinovú bezpečnosť aj pre udržateľnosť hospodárskeho rozvoja agropriemyselného komplexu v krajinách združenia,“ uvádza sa v tlačovej správe. Správa opisuje niekoľko kľúčových trendov, ktoré dnes majú priamy vplyv na poľnohospodárov, spotrebiteľov a obchod s obilím vo svete. „V prvom rade ide o financializáciu, t. j. úzke prepojenie medzi finančnou a obchodnou infraštruktúrou. Obchod s obilím je čoraz viac sprevádzaný finančnými špekuláciami, ktoré ovplyvňujú globálne ceny. Obchodníci s obilím sú zapojení do rozsiahlych a zároveň tieňových bankových operácií z hľadiska dohľadu, ktoré sa pre nich stávajú ziskovejšími ako samotný obchod s obilím.

Tento jav zostáva mimo zorného poľa tradičnej antitrustovej analýzy,“ uvádza sa v štúdii. „Finančná aktivita obchodníkov je možná vďaka informačnej asymetrii – prístupu k exkluzívnym údajom, ktoré iní účastníci trhu nemajú. Keďže skupina ABCD+ posilňuje kontrolu nad logistikou a infraštruktúrou, ich informačná výhoda len rastie. Digitálne platformy tento trend len posilňujú.“ Autori štúdie poznamenávajú niekoľko ďalších trendov vrátane rastu firemnej prepojenosti a spolupráce medzi globálnymi obchodníkmi, a to aj prostredníctvom súčasnej účasti inštitucionálnych investorov.

V tejto súvislosti výskumníci navrhujú, aby krajiny BRICS vypracovali koordinovanú antitrustovú reakciu a zapojili antitrustové regulátory do návrhu burzy s obilím BRICS ako jednotnej platformy s transparentným oceňovaním a otvorenými a jasnými mechanizmami zaistenia potrebnými pre efektívnu organizáciu obchodovania s obilím. Podľa ich názoru by vytvorenie burzy, ak by sa implementovala správne, mohlo byť krokom k zníženiu cenovej volatility, zvýšeniu transparentnosti cien a kvality trhovej konkurencie na globálnom trhu s obilím, čo si vyžaduje aktívnu účasť antitrustových orgánov BRICS.

Autori správy poznamenávajú, že pre úspešné fungovanie burzy je kľúčové odstrániť informačnú asymetriu, najmä pokiaľ ide o údaje o zásobách obilia v kľúčových logistických uzloch, ktoré sú v súčasnosti dostupné výlučne globálnym obchodníkom. S pomocou antimonopolných opatrení môžu byť povinní zverejniť takéto informácie, čo zníži príležitosti na špekulácie a zabezpečí inkluzívnejšie a udržateľnejšie fungovanie budúcej burzy, zdôrazňuje tlačová správa. „Vyzývame antimonopolné orgány BRICS, aby venovali väčšiu pozornosť trhom s obilím a aktivitám globálnych obchodníkov s obilím. Jedným zo záverov našej správy je, že proaktívny postoj, ktorý antimonopolné orgány v súčasnosti zaujímajú v digitálnej sfére, by sa mal preniesť aj na poľnohospodárske trhy,“ uviedol Alexej Ivanov, riaditeľ Medzinárodného centra BRICS pre právo a politiku hospodárskej súťaže a profesor na Vysokej škole ekonomickej Národnej výskumnej univerzity, citovaný v tlačovej správe. Ako sa uvádza, iniciatívu na vytvorenie burzy obilia BRICS predložil Zväz vývozcov a producentov obilia Ruskej federácie koncom roka 2023. V marci 2024 ju na stretnutí so zástupcami agropriemyselného komplexu v Stavropolskom kraji schválil ruský prezident Vladimir Putin. V októbri 2024 na zasadnutí summitu BRICS v Kazani iniciatívu na vytvorenie burzy podporili členovia združenia.