Monitor hospodárskej politiky: Jarmila Vidová Spotrebné výdavky domácností v cenových šokoch
BRATISLAVA – Rozhodovanie o tom, na čo minieme svoje príjmy, sa odvíja od našich nevyhnutných potrieb alebo spotrebiteľských preferencií.
Napísala Jarmila Vidová v časopise Monitor hospodárskej politiky. Pani pôsobí na Katedre hospodárskej politiky fakulty Národohospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.
“Rozhodovanie o tom, na čo minieme svoje príjmy, sa odvíja od našich nevyhnutných potrieb alebo spotrebiteľských preferencií. Spotreba a predovšetkým jej rast, je tradične považovaná za hnaciu silu rozvoja ekonomiky. Je výsledkom spotrebiteľského správania prepojeného s rozhodovacím mechanizmom tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. V spotrebiteľskom správaní je premietnutá spotrebiteľská kultúra, sociálne vzťahy, spôsob života, hodnotový systém. Spotreba domácností sa menila pri ekonomických aj mimoekonomických šokoch ostatného obdobia. Ale možno nie vždy tak, ako by sme čakali. A to je práve dôsledok mnohorakých faktorov, ktoré ju určujú.” Napísala autorka.
Prišla k nasledovným záverom:
1. Nízka potravinová sebestačnosť problém umocňuje. Rast cien potravín v SR je nepriaznivo ovplyvnený nízkou úrovňou potravinovej
sebestačnosti (nízkym podielom domácej produkcie potravín na domácej spotrebe). Tým, že potravinová sebestačnosť Slovenska klesá (40 %), na slovenský trh sa vo veľkom objeme potraviny dovážajú zo zahraničia, tak aj zmeny cien pohonných hmôt a energií sa premietajú do ich ceny.
2. Paradoxné, však je, ako aj napriek nárastu cien potravín pretrváva problém s ich plytvaním. Na Slovensku sa ročne v prepočte na jedného obyvateľa vyprodukuje až 83 kg potravinového odpadu. Len domácnosti vyprodukovali až 78 % potravinového odpadu, teda 65 kg na obyvateľa a veľa sa vyhodí práve chleba a pečiva. V krajinách Európskej únie smeruje do odpadu okolo 20 % vyrobených potravín, pričom asi okolo 33 miliónov ľudí nemôže dovoliť kvalitné jedlo a potravinová pomoc je nevyhnutnosťou pre časť obyvateľstva.
3. Sebareštrikcie a obavy expandovali. Na základe výsledkov prieskumu o spotrebiteľských návykoch v krajinách Európy v roku 2023, až 71 % opýtaných, domácností prijali kroky súvisiace so znižovaním spotreby energií, ktoré výrazne rástli v ostatnom roku 2022 a tým zvyšovali výdavky v kategórii Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá. Okolo 48 % domácností sa obáva, že zo svojich rozpočtov nebudú schopné splácať hypotekárne a iné úvery, pretože očakávajú nárast výdavkov na bývanie. Tiež sa obávajú, že nebudú mať z čoho hradiť náklady na dopravu do práce, pretože náklady na dopravu totiž tiež výrazne zaťažujú rozpočty domácností, keďže ceny za dopravu
sú naviazané na ceny pohonných hmôt, a tie zaznamenali výrazný nárast.
4. Vykazovanie sa mení, pozor na kategórie. Táto poznámka patrí tým, ktorí pracujú so štatistikou výdavkov domácností. Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/734 z 15. marca 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii a zrušuje 11 právnych aktov v oblasti národných účtov, sa od roku 2024 v rámci COICOP bude rozlišovať až 15 (predtým 12) hlavných výdavkových kategórií vzhľadom na vznik nových výdavkov domácností v ostatných rokoch.1 Prehĺbi sa pohľad na štruktúru výdavkov, pozor však treba dať pri dať pri porovnávaní so staršími údajmi.
