Mitrík: V SR chýba systém vnútornej kontroly
V zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR (NKÚ SR) doručil jeho predseda Karol Mitrík Správu o kontrolnej činnosti úradu za rok 2018 výboru NRSR pre financie a rozpočet.
Správa ponúka komplexný pohľad na fungovanie verejnej moci a verejných politík na základe výsledkov práce kontrolórov v rámci 33 kontrolných akcií, štyroch štúdií a dvoch analytických správ, realizovaných v takmer 500 subjektoch. Hodnotu verejných politík meria najmä podľa prínosu pre občana a opätovne potvrdzuje, že štát nemôže dobre fungovať bez kontroly, merania výsledkov a osobnej zodpovednosti.
Takmer tretina kontrol priniesla odpovede na otázky efektívnosti, účelnosti a hospodárnosti využitia verejných finančných prostriedkov, v jedenástich prípadoch kontrolóri pozreli na to, ako jednotlivé štátne inštitúcie napĺňajú priority slovenskej politiky v rámci členstva v EÚ či NATO.
Podľa predsedu NKÚ SR Karola Mitríka: „Správa nie je iba výpočtom negatívnych zistení. Úlohou kontroly je poukázať aj na dobrú prax a poskytnúť tak návod ostatným, aby hospodárne, efektívne a účelne využívali svoje zdroje a plnili svoje úlohy. Informácií o dobrej praxi je však stále málo na to, aby bolo možné urobiť závery o výraznom pokroku v budovaní efektívnej verejnej správy, ktorá má nielen hospodáriť v súlade so zákonom, ale použitými prostriedkami má zabezpečovať aj udržateľný rozvoj. Kontroly vykonané v roku 2018 opäť priniesli dôkazy o tom, že je stále veľký priestor pre lepšie výsledky v hospodárení organizácií verejnej správy a efektívnejšie a účelnejšie plnenie strategických a operatívnych cieľov rozvoja jednotlivých rezortov a spoločnosti ako celku“.
V posledných troch rokoch NKÚ SR zmenil prístup k príprave kontrolných akcií. Nezameriava sa len na otázky spojené s rozpočtovaním, účtovníctvom alebo nakladaním s majetkom, ale v oveľa väčšej miere hodnotí ako efektívne a hospodárne verejné, štátne i samosprávne inštitúcie realizujú kľúčové verejné politiky. A to nielen v rámci strategických dokumentov SR ale aj vo vzťahu k medzinárodným organizáciám. V súčasnosti tak NKÚ na Slovensku meria hodnotu verejných politík najmä podľa reálneho prínosu pre občana, nielen v kontexte hospodárenia a nakladania s majetkom.
Kontrolné zistenia poukazujú na fakt, že prierezovo v rámci Slovenskej republiky chýba ucelený systém vnútornej kontroly, na ktorú by sa malo nazerať ako na nástroj riadenia na kontrolu procesov s významným objemom financií a nemá slúžiť na odstraňovanie formálnych nedostatkov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly nemôže nahrádzať kontrolné mechanizmy, ktoré má mať vybudované ministerstvo, štátny podnik alebo miestna samospráva.
V rámci kontrol sa NKÚ v roku 2018 zameral na niekoľko okruhov. Jednou z kľúčových oblastí bolo využívanie európskych fondov, kde na základe výsledkov modeloval tie najlepšie prístupy, ako využívať európsku finančnú pomoc. Vážnou témou, ktorú NKÚ preveroval z viacerých hľadísk, je oblasť informatizácie spoločnosti. Kontrolóri dospeli k záveru, že viac ako miliarda eur, ktorá je vložená do projektov informatizácie, bude prinášať úžitok len vtedy, ak budú na celom Slovensku platiť jednotné pravidlá, a keď bude mať táto oblasť jedného „pána“.
V rámci praktickej kontroly sa v roku 2018 kontrolóri zamerali aj na to, ako si Slovenská republika plní záväzky, ktoré má v rámci medzinárodných organizácií ako EÚ, OSN či NATO. Do všetkých týchto oblastí plynú nemalé verejné prostriedky, pričom ide o záväzky, ktoré majú prispievať hlavne k udržateľnému rozvoju Slovenska a jeho obyvateľov.
Parlament je v demokratickej spoločnosti najvyšším kontrolným orgánom v oblasti nakladania s verejnými financiami. Na to, aby poslanci získali objektívny a odborný pohľad na hospodárenie s majetkom štátu a plnenie verejných politík, zriaďujú nezávislé kontrolné úrady. Takým je v podmienkach SR už 26 rokov Najvyšší kontrolný úrad SR. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR by mali poslanci NRSR prerokovať v pléne na májovej schôdzi.
