Lukašenko: odchod z postu prezidenta príde “veľmi skoro”

MINSK – Súčasný prezident Bieloruska Alexander Lukašenko oznámil svoj bezprostredný odchod z postu hlavy štátu.

Oznámil to v pondelok 9. augusta počas stretnutia s novinármi, zástupcami verejnosti, expertnej a mediálnej komunity, informuje BelTA. Lukašenko zároveň vyzval, aby novinári nešpekulovali, kedy presne opustí svoj post. „Veľmi skoro,“ ubezpečil ich.

Bieloruský vodca zároveň odmietol pomenovať svojho možného nástupcu s tým, že rozhodnutie zostane na občanoch krajiny. “Toho, koho si bieloruský ľud vyberie, bude prezidentom,” zdôraznil.

Lukašenko predtým vo svojom prejave uviedol, že podľa jeho názoru sa prezidentské voľby v roku 2020 konali v podmienkach „úplnej transparentnosti“ a demokratizácie politického života. Poznamenal, že niektorí z kandidátov na prezidenta sa pôvodne pripravovali na „prevzatie moci“ namiesto toho, aby sa pripravovali na „spravodlivé a čestné“ voľby.

V Bielorusku masové protesty pokračovali viac ako šesť mesiacov po prezidentských voľbách 9. augusta 2020. Akcie boli bezpečnostnými silami tvrdo potlačené. Zadržali desaťtisíce ľudí. Mnohí hovorili o mučení a bití v izolačných oddeleniach. Najmenej štyria ľudia zahynuli a stovky dostali väzenské tresty za opozičné aktivity.

Alexander Lukašenko je od 20. júla 1994 prezidentom Bieloruska.

Roku 1975 absolvoval Učiteľský ústav v Mahiľove, roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu v Horkach, získal diplom učiteľa dejepisu, spoločenských vied a ekonómie. V období 1975-1977 a 1980-1982 slúžil v Sovietskej armáde. Po absolvovaní vysokých škôl a službe v armáde bol riaditeľom kolchozu na východe Bieloruska. Roku 1991 sa postavil na stranu Janajeva a jeho pučistov proti Gorbačovovej politike, bol aj proti rozpadu ZSSR a vyhláseniu nezávislého Bieloruska v decembri toho istého roka. Od roku 1994 je bieloruským prezidentom. Väčšina svetových politikov ho považuje za „posledného európskeho diktátora“, politici SNŠ, vrátane Vladimira Putina však tento pohľad odmietajú a s Lukašenkom udržujú čulé diplomatické vzťahy. Lukašenko udržuje vzťahy aj s KĽDR, alebo v minulosti s Líbyou Muammara Kaddáfího a Irakom Sadáma Husajna.

V roku 1977 sa oženil s Galinou Rodionovnou Želnerovičovou. Majú synov Dmitrija a Viktora.