Ladislav Andrášik: SETI – príklad toho ako efektívne vyhadzovať finančné prostriedky do vákua, alebo úvahy aj o dosť drahých mystických očakávaniach
Ľudia odjakživa vytvárajú mýty o iných životných priestoroch aké sú na Zemi, kde sami žijú. Medzi najstaršie patria bludy o existencii „Neba“, kde žijú dobré inteligentné bytosti ako Boh, anjeli rôznych druhov a zomrelí pozemšťania, ktorých Boh povolal do nebíčka za ich poslušnosť. Z tohto priestoru mohli Boh a anjeli prísť na Zem medzi ľudí. Druhý taký životný priestor sa volalo „Peklo“, kde žili zlé inteligentné bytosti ako Satan, čerti a zomrelí neposlušní pozemšťania. Tieto bludy vštepovali do hláv kresťanskí kňazi, židovskí rabíni a moslimskí imáni. Neradi by sme boli, keby niektorí čitatelia tieto poznámky interpretovali tak, že tým chceme útočiť na terajšie náboženstvá. To určite nie je náš cieľ.
Vážnejšie sa však ako kňazi a ich „ovečky“ o existencii mimozemských životných priestorov vhodných pre inteligentné bytosti zaujímali všetci starovekí mudrci až po novodobých filozofov a vedcov. Aspoň potiaľ sa na tieto účely nevynakladali významu hodné financie. Situácia sa začala obracať pokrokom v optike a najmä po uvedení do prevádzky rádiových prístrojov. Vtedy vznikla hypotéza že keď niekde vo vesmíre existuje civilizácia na takej úrovni alebo vyššej ako sme my, možno vysielajú rádiové signály. Preto má význam, aby sme zachytávali rádiové signály prichádzajúce z vesmíru a vysielať tam tiež signály z našej Zeme. Na tieto účely už bolo potrebné vynakladať určité financie.
Ukázalo sa, že zbytočne. Neprinieslo to žiadne zmysluplné výsledky, len tvrdenia šarlatánov a tiež to vyvolalo rozkvet literatúry zvanej science fiction. Zásadný obrat v hľadaní iných životných priestorov pre inteligentné bytosti, či pre civilizácie podobného typu ako na matičke Zem nastal po umiestnení Hubblovho teleskopu na orbite Zeme a vybudovaní obrovských rádioteleskopov na viacerých zemepisných miestach. Potom sa niekoľko vedeckých inštitúcií začalo „vážne“ zaoberať hľadaním mimozemského života, inteligencie a civilizácií inde vo vesmíre. Tak sa objavila skratka SETI z anglickej vety „ Searching for Extra Tellestrial Intelligence“, (Hľadanie mimozemskej inteligencie).
Napriek obrovskému pokroku, ktorý sa dosiahol vo sfére observačných technológií zostáva predmetný problém existencie mimozemskej inteligencie podobnej tej našej ľudskej. Vychádza sa totiž z úplne chybného predpokladu, že aj pre vznik inteligentného života civilizácie existuje vo vesmíre jeden štandardný a vo všetkých vhodných planetárnych podmienkach rovnaký a ten istý, ktorý viedol k vzniku civilizácie na planéte Zem.
Operuje sa najmä tým, že v celom vesmíre existuje obrovský počet planét takmer s identickými podmienkami s akými disponuje naša Zem. To by naozaj stačilo, keby naozaj existoval a pracoval ten zmienený jedinečný algoritmus, ale práve to je vedecky irelevantné. Veda je totiž blízko k dôkazu, že na Zemi vzniknutý život sa sám programoval, ale aj iné možno vzniknuté životy sa tiež samoprogramujú a tých možností vytvárania programov rozvoja živých entít z tej praentity života tvoria ešte početnejšiu množinu než je tých vhodných planét. Za príkladmi z reality života zrejme ani nemusíme ísť.
Treba si uvedomiť, že zaznamenanie akejkoľvek objektívne existujúcej entity musia byť splnené v najhrubšom prístupe dve podmienky. A to po prvé ten objekt musí efektívne vysielať signál. Po druhé musí existovať subjekt vybavený takými receptormi, ktoré absorbujú daný signál a prenesú ho do centrálneho nervového organizmu – do mozgu, schopného rekonštruovať z daného signálu ten emitujúci objekt. Ten však potom už nie je objektom v jeho panenskej podobe, ale výtvorom daného subjektu z prijatých signálov – informácií a až z tých sa vytvorí poznatok, vedomosť odraz objektívnej reality v v poznávacom subjekte. To, čo chýba v danej poznávacej úlohe je ten celostne emitujúci subjekt. Takže odpoveď na otázku existencie inej než zemskej civilizácie je, že neexistuje.
V uvedenom zmysle neexistuje ani vesmír ako celostná objektívna entita, lež existuje len čudná montáž z jednotlivých pozorovaných objektov a k tej montáži sa pridáva názov vesmír. Napríklad planéta Jupiter je objektívne existujúca entita celostne sa prejavujúca svojimi nespochybniteľnými emisiami. Taká je aj celá slnečná sústava a naša galaxia aj tie, ktoré sa už identifikovali. Ale o vesmíre to neplatí, lebo odvodzovanie jeho celostnosti od Big Bangu je z prísne vedeckého prístupu chybné, lebo to, čo emituje je príliš málo na to, aby sme to považovali za vesmír. Sám Big Bang a vlastne všetky jeho neskoršie produkty rôznymi subjektívnymi manipuláciami zlúčené do jedného akoby celostného objektu sú všetko produkty hypotetickej entity, ktorej by skôr pristal názov vesmír ako jednotlivým samostatným objektom, ktoré sú pozorovateľné našimi prístrojmi a ich signály sú spracovateľné na to vopred pripravenými ľudskými subjektmi.
Chybne sa predpokladá, že skôr uvedené primordiálne podmienky mimozemského života vedúceho ku vzniku civilizácie nevedeckej hypotézy ba priam bludu, ktoré budeme ihneď konkrétnejšie definovať sú postačujúce nielenže ku vzniku života, ale aj k vzniku inteligencie a k vzniku civilizácie ľudského typu.
Nadšenci mystéria o existencii mimozemského života, inteligencie ba civilizácií ľudského typu existujúcich niekde či v našej galaxii alebo inde v hlbinách vesmíru vychádzajú z priveľmi jednoduchého predpokladu a to, že stačí aby boli splnené predpoklady z pohľadu fyziky a chémie, aké existujú na Zemi v podmienkach komplexného systému planét a iných objektov nášho Slnka. V tomto zmysle sa hľadajú hviezdne systémy a planéty v nich, ktoré sú veľmi podobné až takmer identické s našimi podmienkami. Nájdenie takých podmienok, teda planét iných hviezd než je naše Slnko v takzvanej habituálnej sfére danej hviezdy a ďalších podmienok z hľadiska fyziky a chémie sa takmer automaticky považuje za splnenie úlohy nájdenia ETL, ETI a ETC.
Z dostupných prameňov na internete je známe, že vlastne už od roku 1950 astronómovia proponovali že “habitable zones” (obývateľné zóny pre živé entity) v okolí hviezd sú veľmi pravdepodobné miesta pre existenciu života. Existujú mnohé objavy takých zón najmä od roku 2007, boli vygenerované početné odhady mnohých biliónov (109, ale v angličtine aj 1012) planét s kompozíciou podobajúcou sa Zemi. Avšak od roku 2013 len niekoľko planét sa objavilo v obývateľnej zóne. Konkrétne štyri. V novembra 2013 astronómovia referovali na základ dát Keplerovej kozmickej misie, že by mohlo existovať až 40 biliónov planét zemského rozmeru obiehajúcich v obývateľnej zóne okolo hviezd podobajúcich sa nášmu Slnku a červené trpasličie hviezdy v našej galaxii je 11 biliónov z ktorých môžu byť také, že okolo nich obiehajú Slnku podobné hviezdy a z nich môže byť jedna len vo vzdialenosti 12 svetelných rokov.
Astronómovia okolo tejto hviezdy špekulujú a tvoria rôzne hypotézy. Nič to však nemení na tom, čo sme už deklarovali skôr, abstrahujú totiž od veľkých neznámych skutočností týkajúcich sa evolúcie jedinečných možných životov. Tá udalosť v evolúcii na daktorej takej planéte pomenovateľná ako „vznik života“ je síce možná, ale nie nevyhnutná. Každá taká udalosť, ktorú sme spomenuli skôr je jedinečná a ako protobiologická (primordiálna) bunka je hypotetickým Big Bangom evolúcie života jedinečného pre danú planétu. Ako ukazuje evolúcia života na Zemi je diverzita jednotlivých klonov v diskrétnych časových sukcesiách (predchádzajú im biochemické furkácie, bifurkácie n-furkácie a fyzikálne perturbácie) ohromujúca a len jedna z ciest viedla k objaveniu sa množstva rôznych populácií homo sapiens a len jedna z tých populácií sa vyvinula ku vzniku civilizácie schopnej dosiahnuť takú rozvinutosť technológií ktoré sú použiteľné na kozmickú komunikáciu. Teda je zrejmé, že podstatnú vlastnosť života neberú títo nadšenci do úvahy.
Len si uvedomme, že tu na Zemi máme k dispozícii všetko dôležité k tomu aby tu života trval (ak si to sami nepokazíme) ale tá udalosť „vznik života“ sa tu nikdy nezopakovala a to možno vysvetliť jedine tak, že ten časový úsek evolúcie bol iný než podmienky v ktorých potom život existoval až po dnešok. Je fakt, že veda až doposiaľ nezistila aké to boli podmienky a preto namiesto toho, aby sme hľadali vo vzdialenom vesmíre, treba hľadať tu na Zemi. Úloha na ktorú sa treba sústrediť sú špecifiká diskrétnej evolúcie života a jednotlivých sukcesií na cestách života tu na Zemi.
Z prameňov dostupných na internete sa možno dozvedieť že prvým, komu sa podarilo vylákať financie na projekt SETI aspoň v malom objeme bo v roku 1960 astronóm Frank Drake, ktorý zriadil v oblasti Západnej Virgínie 26 metrový rádiový teleskop na pozorovanie dvoch blízkych hviezd podobných Slnku. Pomocou tohto zariadenia skenoval frekvencie okolo 1,42 gigahertzov, čo zodpovedá vlnovej dĺžke cca 21 cm a bola časťou spektra, kde oblaky medzihviezdneho vodíka emitujú fotóny. Toto vyžarovanie 21 centimetrového zariadenia je prítomné všade a Drake sa domnieval, že by mohol byť univerzálnym kanálom na realizáciu kozmického prenosu a prirodzeným miestom pre signalizáciu, že „My sme tu!“.
Avšak jeho ciele Tau Ceti (Tau Ceti (τ Cet/τ Ceti) je hviezda v súhvezdí Veľryba viditeľná voľným okom. Slnku sa podobá hmotnosťou a spektrálnym typom a nachádza sa aj pomerne hmotnosťou a spektrálnym typom a nachádza sa aj pomerne blízko Slnka, vo vzdialenosti 12 svetelných rokov…) a Epsilon Eridani (Epsilon Eridani alebo Ran[1] (ε Eri/ε Eridani) je hviezda hlavnej postupnosti, spektrálneho typu K2 v súhvezdí Eridanus. Je to tretia najbližšia hviezda mimo Slnečnej sústavy viditeľná bez ďalekohľadu a najbližšia hviezda, pri ktorej je známa prítomnosť exoplanét…) boli bezvýrazné. Drake tiež spustil výskum pod názvov „Project Ozma“ ale ani v ňom sa nedala vidieť žiadna známka umelosti (neprirodzenosti), také čosi ako je intenzívny vryz vo forme špičky vtlačenej do úzkeho pásma pozorovanej v grafe predmetnej frekvencie.
Vďaka dotáciám z NASA a z národnej základiny pre vedu– NSF (National Science Foundation), hľadanie pokračovalo s väčšími teleskopmi načúvaním slabším signálom a hardvérom schopným skenovať tisícky a možno aj milióny úzko frekvenčných kanálov súbežne. Drakeom navrhnutá a teraz už slávna eponymická rovnica odhadovala, koľko komunikatívnych mimozemských civilizácií môže existovať v našej Galaxii. Ten počet závisí od siedmich premenných, a to od miery formovania hviezd až k priemernej dĺžke života civilizácie. Hoci aj len jeden z faktorov— miera formovania danej hviezdy—bola známa iba s určitou presnosťou, potom honba na mimozemšťanov je aktuálna.
Ako je známe, v roku 1992 sa NASA rozhodla zapojiť intenzívnejšie do hľadanie mimozemských signálov. Vstúpili do projektu Microwave Observing Project (Projekt mikrovlnového pozorovania) na desať rokov a investovali do projektu sumu sto miliónov dolárov. SETI výskum potom disponoval mnohými veľkými teleskopmi. Avšak v nasledujúcom roku bol projekt uzavretý a odstrihnutý od financií právnikmi zameraných na redukciu federálneho rozpočtu vzhľadom na jeho deficit. Odvtedy sa NASA odpútala od programov SETI. Avšak niektorí donátori pokračovali vo finančnej podpore SETI. Na rozhraní storočí technologický boom ponúkol iný stimul: novo sa etablujúci miliardári s pochopením pre kozmos.
Vyvrcholenie nastalo v roku 2007 v súvislosti so spustením „Allen Telescope Array“, ktoré stálo 11.5 miliónov dolárov. Myslíme si, že netreba presviedčať čitateľov faktickými údajmi o ďalších financiách vynakladaných na tieto mýtické ciele. Vieme, že ešte stále existujú viaceré zariadenia, výskumné ústavy, observatóriá súvisiace s projektmi SETI sú stále v prevádzke a naďalej „žerú financie“, ktoré by sa dali cieľavedomejšie použiť na užitočnejšie výskumné ciele tu na Zemi. Výsledky blížiace sa k nule ukazujú, že to boli financie naozaj vyhodené do éteru.
Chronológia krokov v existencii prevádzke a utlmenia programu SETI
Frank Drake Project Ozma 1960
Order of the Doplhin conference (first serious meeting held) 1961
Project Cyclops study by John Billingham and Bernard Oliver published 1971
NASA began funding SETI design studies under Morrison´s leadership at MIT 1975
Personel at NASA´s SETI Ames Research Center and JPL started SETI work 1976
Senator William Proxmire gave´s NASA´s SETI program a “Golden Fleece! award 1978
Proxmire amendment killed program funding for the next year 1981
Carl Sagan convicted Proxmier of program´s merits; Congress reinstated funding 1983
Non-profit SETI Institute founded 1984
NASA Headquarters formaly endersed SETI program; hardware construction began 1988
NASA Headquarters Solar System Exploration Division held TOPS workshops 1990, 1992
Bush Administration requsted increased funding for full-fledged MOP searched 1990
Restructured and Renamed HRMS program began 1992
Senator Richard Bryan led successfull efforts to terminate program 1993
SETI Institute´s Project Phoenix began 1993
Ladislav Andrášik (autor je emeritným profesorom Technickej univerzity v Bratislave)
