Kľúčové teoretické dielo V. I. Lenina Štát a revolúcia
BRATISLAVA – Štát a revolúcia: Marxistická doktrína štátu a úlohy proletariátu v revolúcii“ je dielo Vladimíra Iľjiča Lenina.
Kniha bola napísaná v období príprav na socialistickú revolúciu, keď otázka štátu nadobudla pre boľševikov osobitný význam. Bola napísaná v auguste – septembri 1917 počas úkrytu vo Fínsku, kde sa Lenin nachádzal po porážke júlového povstania, a vydaná bola v máji 1918 v Petrohrade. Text pozostáva zo šiestich kapitol. Siedma kapitola, ktorú Lenin plánoval venovať skúsenostiam z revolúcie 1905 – 1907 a februárovej revolúcie 1917, zostala nedokončená kvôli októbrovej revolúcii a nebola zahrnutá do publikácie.
V diele Štát a revolúcia Lenin rozvádza marxistické myšlienky v polemike so sociálnymi demokratmi a pravicou. Účelom textu je vyvrátiť to, čo Lenin považoval za nesprávne interpretácie klasických marxistických textov. Verí, že okrem uchopenia moci je nevyhnutná aj radikálna triedna transformácia štátneho systému.[1] Polemizoval s „maloburžoáznymi“ socialistami alebo „oportunistami“, ktorí sa snažia prezentovať štát ako výsledok kompromisu medzi triedami. Lenin trvá na tom, že „štát je orgánom triednej vlády“ alebo „organizáciou násilia“. Štát sa preto nevyhnutne prejavuje v „zboroch ozbrojených mužov“ (polícia a stála armáda), ktoré na svoju obživu vyžadujú zdanenie obyvateľstva.
Dane vedú k vzniku úradníkov (byrokratický aparát), ako aj bankárov. Vzhľadom na svoju triednu povahu nemôže byť žiadny štát ani slobodný, ani ľudový. Lenin niekedy dokonca nazýva buržoázny štát parazitom na tele spoločnosti. Revolúcie vedú k „zničeniu štátneho aparátu“. „Buržoázny štát“, ktorý vznikol v ére absolutizmu, musí byť nahradený „diktatúrou proletariátu“. Lenin, nasledujúc Marxa, uviedol ako príklad takéhoto štátu Parížsku komúnu, ktorá zaviedla voľbu úradníkov a ozbrojila ľud. Zároveň Lenin rozhodne kritizoval parlamentarizmus za oddelenie výkonnej a zákonodarnej moci. Na konci svojho diela dokonca naznačil, že Komúnu nemožno považovať za štát „v pravom zmysle slova“, pretože koná v záujme väčšiny. Lenin uviedol ako vzorový príklad socialistického štátu poštovú službu, ktorá neponúkala ani privilégiá, ani vysoké platy.
Vývoj vpred, teda smerom ku komunizmu, prebieha cez diktatúru proletariátu a nemôže pokračovať inak. Pri kritike anarchizmu nie je Lenin federalista, ale „centralista“, pretože všetko, čo bolo počas revolúcie odobraté buržoázii, musí slúžiť „celému národu, celej spoločnosti“. Tu používa termín „demokratický centralizmus“, ktorý nevylučuje „miestnu samosprávu“. Zároveň Lenin nepopiera potrebu podriadenosti, pretože aj v budúcej spoločnosti „administratívne funkcie“ zostanú, ale stratia svoj „politický charakter“. „Revolúcia je nepochybne najautoritatívnejšia možná vec.“ Lenin kritizoval tých socialistov, ktorí zdôrazňovali Engelsovu myšlienku „odumretia štátu“ a tým odmietali myšlienku násilnej revolúcie. Proletariát potrebuje štát na „potláčanie odporu“ triednych nepriateľov. Zároveň štát musí byť diktatúrou, teda „mocou, ktorá sa s nikým nedelí a ktorá je priamo založená na ozbrojenej sile más“. Rozhodujúcu úlohu v revolúcii a novom štáte musí zohrať „robotnícka strana“ alebo „predvoj proletariátu“ – organizácia, ktorá mobilizuje a riadi pracujúce masy na ceste z kapitalizmu do komunizmu. Súčasným kontextom tohto diela je imperializmus, keď je svet rozdelený medzi „veľké dravé mocnosti“. Lenin opisuje komunizmus ako spoločnosť bez násilia a nátlaku, kde ľudia zo zvyku dodržiavajú „pravidlá spoločenského života“. Ak vzniknú „excesy jednotlivcov“, nebudú bojovať proti nim „špeciálnym represívnym aparátom“, ale „samotným ozbrojeným ľudom“. Lenin nazýva socializmus prvou fázou komunistickej spoločnosti (v ktorej je zrušené súkromné vlastníctvo, štát je zachovaný), kde platí zásada: „Kto nepracuje, nech neje“. Za komunizmu bude platiť iná zásada: „Od každého podľa jeho schopností, každému podľa jeho potrieb“. Účtovníctvo a kontrola sú najdôležitejšími požiadavkami pre správne fungovanie prvej fázy komunistickej spoločnosti. Robert Griffiths, generálny tajomník Komunistickej strany Británie, v roku 2020 napísal, že Leninovo dielo „zavrhuje kapitalistické a sociálnodemokratické myšlienky o údajnej „neutralite“ štátu a odhaľuje ho ako nástroj triednej vlády“.
