Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev komentuje úspechy krajiny v predvečer 30. výročia nezávislosti

NUR SULTAN – Prezident Kazašskej republiky Kasym-Žomart Tokajev sa zúčastnil na rozšírenom zasadnutí kolégia Ministerstva zahraničných vecí.

Prezident Kazašskej republiky pri otvorení rozšíreného zasadnutia kolégia Ministerstva zahraničných vecí vyzdvihol dôležitosť konania tohto podujatia v predvečer 30. výročia nezávislosti Kazašskej republiky. Hlava štátu zdôraznila, že cesta k tomuto historickému dátumu sa vyznačuje významnými úspechmi. Kazachstan sa stal štátom požívajúcim autoritu, ktorý sa aktívne zúčastňuje na regionálnych a globálnych procesoch. Kasym-Žomart Tokajev poznamenal, že základy zahraničnej politiky Kazachstanu položil Nursultan Nazarbajev, pod ktorého priamym vedením sa vytvorila profesionálna diplomatická služba a riešili sa rozsiahle úlohy zahraničnej politiky.

„Skutočne bezprecedentným historickým úspechom bola úplná právna konsolidácia štátnej hranice našej krajiny, ktorá umožnila výrazne posilniť bezpečnosť nášho štátu. Ďalším dôležitým úspechom bolo podpísanie Dohovoru o právnom postavení Kaspického mora, na ktorom náročná práca trvala viac ako dvadsať rokov,“ uviedol prezident.

Kassym-Žomart Tokajev vysoko ocenil prínos štátnych zamestnancov, ktorí sa zúčastňovali na rokovaniach, a oznámil svoje rozhodnutie oceniť ich prácu štátnymi vyznamenaniami.

Prezident uviedol, že Kazachstan si v priebehu rokov vybudoval priateľské vzťahy so strategickými partnermi – Ruskom, Čínou a štátmi Strednej Ázie. Nadviazali sa strategické väzby so Spojenými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú hlavnými investičnými a obchodnými partnermi krajiny.

Podľa hlavy štátu rozhodnutie o dobrovoľnom zrieknutí sa jadrových zbraní prispelo k výraznému zvýšeniu autority Kazachstanu v medzinárodnom spoločenstve. „Budúci rok sa bude vyznačovať 30. výročím CICA a usporiadaním VI. samitu v našom hlavnom meste. Ministerstvo zahraničných vecí musí v tomto smere vykonať rozsiahlu prácu. Kazachstan sa orientuje na postupnú transformáciu Konferencie na kontinentálnu Organizáciu pre otázky bezpečnosti a rozvoja, “ uviedol Kasym-Žomart Tokajev. Prezident poukázal na to, že diplomacia Kazachstanu je známa svojím zameraním na hľadanie kompromisných riešení v mnohých vrátane najťažších medzinárodných problémov.

„Naša krajina vyšla s mierovými iniciatívami, vyvinula sprostredkovateľské úsilie zamerané na urovnanie medzištátnych a občianskych konfliktov. Snažíme sa nadviazať harmonické vzťahy medzi civilizáciami, organizovať zasadnutia Kongresu vodcov svetových a tradičných náboženstiev. To všetko vysoko ocenili a plne podporili naši zahraniční partneri,“ zdôraznil Kasym-Žomart Tokajev.

Prezident upozornil na skutočnosť, že Kazachstan je jedným zo zakladateľov viacerých multilaterálnych štruktúr na euroázijskom kontinente a aktívne sa podieľa na ich činnosti.

„Nedávno sme spolu s niekoľkými bratskými štátmi premenili Turkickú radu na plnohodnotnú organizáciu. Táto udalosť znamenala začiatok novej etapy spolupráce medzi turkicky hovoriacimi štátmi,“ uviedol.

Hlava štátu zdôraznila, že Kazachstan má podiel 75% zahraničného kapitálu vstupujúceho do Strednej Ázie. Prezident vysoko ocenil úsilie diplomatického zboru, ktorý v kontexte pandémie poskytol pomoc tisíckam kazašských spoluobčanov v zahraničí vrátane skvelej práce pri návrate krajanov zo zahraničia.

„Vďaka úsiliu diplomatov sa podarilo zabezpečiť dodávky humanitárnej pomoci do Kazachstanu. Poskytli sme tiež podporu mnohým štátom. „Diplomacia vakcín“ prispela k stabilizácii epidemiologickej situácie v Strednej Ázii,“ povedal Kasym-Žomart Tokajev.

Prezident, vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete, vyzval na rozsiahlu revíziu metód zahraničnej politiky a na vypracovanie vhodných systémových opatrení. „Po prvé, realizovať zahraničnú politiku v súlade s koncepciou „počujúceho štátu“ a zvyšovanie jej efektívnosti. V súčasnosti neexistuje skutočne jednotná národná stratégia Kazachstanu vo vonkajšom prostredí.

 

To vedie k závažným zlyhaniam a zníženiu efektívnosti práce na ochranu národných záujmov. Napríklad, znižovanie hladiny rieky Žajyk, zadržiavanie kazašského tovaru na čínskych hraniciach, porušovanie záujmov nášho podnikania na trhoch susedných krajín a mnohé ďalšie problémy negatívne ovplyvňujú náladu a životnú úroveň Kazachstancov,“ povedal Kasym-Žomart Tokajev.

Ako druhú prioritnú úlohu prezident načrtol „reštart“ ekonomickej diplomacie. Podľa hlavy štátu sa v podmienkach postpandemickej obnovy zintenzívňuje súťaž medzi štátmi o prilákanie zahraničných investícií.

Ministerstvo zahraničných vecí Kazachstanu by v tomto smere malo využiť svoj štatút oprávneného orgánu pri vykonávaní štátnej politiky na prilákanie investícií.

Za ďalšiu dôležitú úlohu, ktorá si vyžaduje pozornosť, považuje hlava štátu posilnenie vedúcich pozícií Kazachstanu v Strednej Ázii.

„Domnievam sa, že by sme mali smelo vyhlásiť náš osobitný regionálny štatút, pretože máme na to všetky dôvody. Naša ekonomika je oveľa silnejšia ako ostatné ekonomiky v Strednej Ázii.

Centrálna geostrategická poloha na križovatke kľúčových dopravných tepien v Eurázii. Realizácia rozsiahlych a hlbokých ekonomických a demokratických transformácií. Prítomnosť intelektuálneho a ľudského potenciálu. Vysoká autorita Kazachstanu na medzinárodnej scéne. Tieto faktory nám dávajú osobitnú zodpovednosť za osud Strednej Ázie,“ povedal Kasym-Žomart Tokajev.

Hlava štátu sa domnieva, že spoločné záujmy Kazachstanu, štátov Strednej Ázie, ako aj Ruska a Číny spĺňajú skoré dokončenie rokovacích procesov v rámci „vodnej diplomacie“.

Potom sa prezident zameral na otázky rovnoprávnej a vzájomne prospešnej spolupráce s poprednými svetovými mocnosťami a vplyvnými štátmi regiónu. Zdôraznil, že presadzujeme vyváženú a vyrovnanú zahraničnú politiku založenú na pragmatizme a zostávame odhodlaní dodržiavať bilaterálne a multilaterálne záväzky, ktoré boli prijaté.

„Nikdy nepripustíme nijaké dohody, ktoré by poškodzovali pre nás posvätné hodnoty, akými sú nezávislosť, suverenita, nedotknuteľnosť hraníc a územná celistvosť. V prvom rade musíme rozhodne brániť záujmy Kazachstanu,“ povedal Kasym-Žomart Tokajev.

Hlava štátu označila vytvorenie aktualizovaného obrazu kazašskej diplomacie za veľmi dôležitú prioritu.

„Odchod kvalifikovaných odborníkov z Ministerstva zahraničných vecí oslabuje jeho personálny potenciál a stáva sa vážnou výzvou. Dobre viem, že MZV je jednou z najkonzervatívnejších štruktúr. Na jednej strane, je tu pozitívna stránka z hľadiska zachovávania tradícií a formovania úzkej skupiny profesionálnych diplomatov.

Na druhej strane, mnohí vzdelaní a inteligentní mladí ľudia, ktorí chcú slúžiť svojej krajine, čelia neprekonateľnej bariére pri uchádzaní sa o zamestnanie na ministerstve. Je nutné túto situáciu napraviť.

Čas si vyžaduje drastické zmeny v personálnej politike. Diplomatická služba potrebuje predovšetkým erudovaných, otvorených, vlasteneckých odborníkov. Diplomati zastupujúci Kazachstan v zahraničí musia ovládať nielen cudzie jazyky, ale predovšetkým štátny jazyk,“ uviedol prezident.

Kasym-Žomart Tokajev na záver svojho prejavu vyzval všetkých účastníkov rozšíreného zasadnutia, aby pokračovali v práci na realizácii hlavných smerov zahraničnej politiky Kazachstanu a zároveň vyjadril presvedčenie, že diplomati budú vždy verne slúžiť záujmom vlastnej krajiny. Na rozšírenom zasadnutí kolégie vystúpili minister zahraničných vecí Muchtar Tleuberdi a veľvyslanci Kazachstanu v niektorých krajinách, vrátane mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Kazašskej republiky na Slovensku Romana Vasilenko.