Judaizmus: Mojžiš Schreiber alebo Chatam Sofer

Mojžiš Schreiber, iné mená: posmrtne Chatam Sofer, hebrejsky. חת”ם סופר‎, iný prepis: Chatam Sófer, výslovnosť v jidiš Chasam Sófer, vlastným menom Moše Schreiber; * 24. september 1762, Frankfurt nad Mohanom – † 3. október 1839, Bratislava) bol bratislavský rabín, halachická autorita a vedúca osobnosť ortodoxného judaizmu.

Z piatku z piatok na sobotu je sviatok Jom Kipur.

Jom kipur alebo Jom kippur (hebrejsky. יום כיפור) je židovský Deň zmierenia, ktorý pripadá na 10. deň židovského mesiaca tišri. Je to najväčší židovský sviatok, sprevádzaný 25‑hodinovým prísnym pôstom a intenzívnymi modlitbami za odpustenie hriechov. Súčasťou rituálu je trúbenie na baraní roh šofar.

Slová ‚Chatam Sofer’ predstavujú tiež vedecký odkaz na otázku Talmudu, či pisár dokumentu môže byť jedným zo signatárov. Slovo ‚chatam’ v hebrejčine znamená ‚podpísaný’ a fráza ‚chatam sofer’ znamená ‚podpísal pisár’. V tomto zmysle by mali byť diela Chatama Sofera považované za jeho ‚podpis’.

Narodil sa ako Moše Sofer, teda doslova pisár. Rovnako nemecká podoba mena Schreiber znamená pisár.

Meno Chatam si dal sám: „Je bežné v rabínskej tradícii označovať najvýznamnejšie diela skratkou z prvých písmen titulu s pridaním mena autora a je rovnako bežné identikovať meno autora s menom jeho najvýznamnejšieho diela. Z tohto dôvodu je v judaizme rozšírené ako pomenovanie Mošeho Sofera takto vzniknuté meno jeho hlavného diela (Chidušej torat Moše) – Chatam Sofer.“

Baruch Myers k jeho menu uvádza: „Meno Chatam Sofer je kombináciou vlastného rodinného mena rabína Sofera – Sofer (alebo Schreiber), čo znamená ‚pisár‘ a slova ‚chatam’, ktoré je skratkou zo slov ‚Chidušei-Torat-Moše‘, čo znamená ‚Mošeho inovácie Tóry‘. Slová ‚Chatam Sofer‘ predstavujú tiež vedecký odkaz na otázku Talmudu, či pisár dokumentu môže byť jedným zo signatárov. Slovo ‚chatam‘ v hebrejčine znamená ‚podpísaný‘ a fráza ‚chatam sofer‘ znamená ‚podpísal pisár‘. V tomto zmysle by mali byť diela Chatama Sofera považované za jeho ‚podpis‘.“^[9]:39

Narodil sa v rodine Šmuela Sofera (nem. Schreiber, dosl. pisár), ktorý pracoval ako učiteľ a pisár Tóry a Reizl (pravnučka hlavného frankfurktského rabína Šmuella Schottena, kvôli jej zbožnosti a pomoci chudobným ju volali Reizl cadeikes – Reizl spravodlivá žena^[9]:23) v nemeckom meste Frankfurt nad Mohanom. Mal 1 brata a 9 sestier.^[10]:118

Vo veku tri roky začal navštevovať židovskú školu (cheder). Už o rok neskôr sa dostal do sporu s učiteľom, keď spochybnil jeho výklad jedného verša Tóry. Nasledoval trest po ktorom ho jeho otec zobral (na radu Natama Adlera) do domáceho vyučovania (na dva roky). Následne ho učil Zalman Chasid a po ňom známi rabíni Phineas Horowitz^[7] a Natan Adler^].Des aťročný Schreiber mal dostatok odvahy, aby na verejnosti prejavil svoj nesúhlas s výkladom významných učencov (medzi nimi svojho starého otca). Otec mu vytýkal prílišné sebavedomie^{[pozn 2]} a spor medzi nimi skončil pred rabínskym súdom, ktorý im zakázal vzájomne diskutovať o náboženských otázkach; čo bol prísny trest. Následne sa presťahoval k Adlerovi a študoval na ješive v Mainzi. Vzťah s otcom to natrvalo poznačilo a k zblíženiu medzi nimi už nedošlo.

Po skončení štúdia sa vrátil k rodičom do Frankfurtu, ale v roku 1781 odišiel spolu s Adlerom do Boskovíc, následne Prahy a Viedne. Odchod z Frankfurtu predstavoval rozhodujúci moment jeho života, opustil domovské mesto kvôli neznámemu prostrediu Moravy a západného Uhorska. Cesty Schreibera a Adlera sa sa rozdelili v roku 1785. Schreiber sa vrátil na Moravu, do Prostějova, kde viedol ješivu.

Rabínske pôsobenie pred Bratislavou

Po svojom prvom sobáši Schreiber žil u svojho švagra, ktorý mu umožnil na obdobie štyri roky venovať sa iba štúdiu Tóry (tak to bolo určené v svadobnej zmluve, takzvaná. ketuba). Toto obdobie sa natiahlo na sedem rokov.  Švagor však prišiel o svoj majetok a to prinútilo Schreibera hľadať rabínsky post (uvažoval aj o práci krajčíra). Rabínskemu povolaniu sa pritom snažil pôvodne vyhnút, vážne finančné problémy ho však presvedčili (napr. jeho manželka predala svoje šabatové šaty, aby mohla kúpiť víno na kiduš).

V roku 1794 prijal miesto rabína v Strážnici. Platovo bol na tom férovo, miestna ješiva však nebola podporovaná. Práve na svojom prvom rabínskom pôsobisku, v roku 1796, vydal svoje prvé halachické responsum.

Neskôr (1798) sa stal rabínom v Mattersburgu. V roku 1802 prijal miesto rabína v Novom Meste nad Váhom (najmä kvôli slabej podpore miestnej ješivy a nízkemu platu v Mattersburgu), poslednú sobotu vypukol veľký požiar a kvôli spôsobeným škodám sa Schreiber rozhodol v tomto čase neopúšťať svoju obec a požiadal obec Nového Mesta nad Váhom, aby ho od svojho sľubu uvoľnili.

V roku 1806 ho bratislavská židovská obec povolala na miesto rabína, ktoré bolo uvoľnené od roku 1801 po smrti Mešulama Egera. Presné okolnosti sú opisované rôzne: neochota zvoliť známu osobnosť, ktorá by vzdorovala reformným snahám (haskala) obce viedla k voľbe M. Schreibera (ktorého považovali za mierneho), iný zdroj spomína výber prostredníctvom losovania. Na rozdiel od predošlých pôsobísk, bratislavská židovská obec nebola ani homogénna ani pokojná. Ako každá veľká komunita na západe bola v tom čase rozdelená zápasmi medzi konzervatívcami a tými, ktorí boli otvorení či inklinovali k zmene. Vo veľkých mestách ako Praha a Mikulov mali navrch reformátori. V Bratislave sa situácia vyvinula, počas Schreiberovho rabinátu, v prospech konzervatívcov. Jeho plat bol 4000 florénov.

Počas napoleonského obliehania Bratislavy v roku 1809 dočasne pôsobil vo Svätom Jure. Postupne sa na neho obracali v rôznych halachických otázkach z celého Uhorska, v roku 1810 prišla aj z Nemecka (týkala sa tradičného aškezánskeho zákazu jesť strukoviny cez Pesach).

V roku 1811 sa po výmene názorov s časťou obce, ktorá sa hlásila k haskale, upevnila jeho pozícia v domovskej Bratislave.^[

V roku 1819 vo vyžiadanej reakcii na otvorenie reformnej synagógy v Hamburgu vydal tri responzá, ktorých kvality „mu zabezpečili pozíciu významnej osobnosti a popredné miesto medzi predstaviteľmi rabínskej komunity v Európe.“

V Bratislave postupne jeho vplyv rástol, keď predtým bolo jeho meno známe v západnom Uhorsku a na Morave, z pozícia bratislavského rabína zasahoval širší okruh a okolo roku 1830 bol považovaný za najväčšiu halachickú autoritu svojej generácie.

Je považovaný za oponenta Mosesa Mendelssohna, predstaviteľa haskaly a modernej hebrejskej literatúry.

Počas svojho pôsobenia v Bratislave vychoval okolo 500 žiakov. V tomto období šlo o jednu z najvýznamnejších rabínskych škôl na svete. Svojim žiakom sa „venoval osobne a žiadal od nich absolútnu oddanosť štúdiu. Teologické texty s nimi preberal od začiatku do konca. Jeho metóda nebola dovtedy bežná v ješivách strednej Európy a vzbudila obdiv a záujem židovských učencov a rabínov na celom svete.“

Pri výučbe sa, na rozdiel napr. od ješív v Litve, vyhýbal metóde pilpul. Uprednostňoval striedanie dvoch formátov prednášok počas týždňa. Šlo o „šiur pašut“ (malá lekcia), ktorá ponúkala všeobecné poznatky a „šiur iyun“ (analytická lekcia) zameranú na analýzu podľa kľúčových sugja. Príslušné pramene študovali žiaci na začiatku týždňa popoludní. Ku koncu týždňa Mojžiš Schreiber prednášal o príslušnej časti Tóry pričom využíval komentáre Rašiho  a Mošeho ben Nachmana. Žiakom vysvetľoval aj praktickú aplikáciu halachy. Venoval sa tiež etike, ktorú prednášal z diela rabína Bachja ibn Pakuda.

 

Sociálny vplyv

 

Spolu s rabínom Israelom Baal Shem Tovom a Vilna Gaon stojí pri počiatkoch rozvoja judaizmu v posledných dvoch storočiach. Vďaka úsiliu R. Moše sa výrazne zvýšila náboženská úroveň maďarských Židov. Na sklonku jeho života sa k nemu obrátili Židia z celej Európy a z izraelskej krajiny .

Vyhlásil nezmieriteľný boj proti reformizmu v judaizme , argumentujúc, že ​​akékoľvek inovácie sú zakázané Tórou  (חדש אסור מן התורה), hoci podporoval vytváranie škôl pre štúdium profesií. Chatam Sofer opakovane zdôrazňoval dôležitosť prikázania žiť v krajine Izrael a mnohí z jeho učeníkov sa usadili v Eretz Israel , čím vytvorili nové mestské štvrte a nové osady. Najznámejšie z nich sú Petah Tikva a štvrť Batei Ungarin v Jeruzaleme . Rav Yosef Chaim Sonenfeld , vrchný rabín Jeruzalema a tvorca Edy Haredit , bol žiakom Zviho Manheimera , žiaka Chatama Sofera, a vo svojej činnosti sa neustále riadil nariadeniami učiteľa svojho učiteľa.

Pamätník Chatama Sofera je židovské posvätné miesto a významné pútnické miesto, kde je pochovaný Chatam Sofer a ďalší významní rabíni a učenci Tóry. História cintorína pod hradom pri dnešnom tuneli siaha do 17. storočia, keď Pálffyovci povolili svojim židovským poddaným, aby si na pozemku medzi skalným bralom a Dunajom zriadili cintorín. Slúžil komunite do roku 1847.

Ohrozený bol až v roku 1943, keď v dôsledku výstavby tunela rozhodli o jeho likvidácii. Väčšinu hrobov exhumovali a ostatky starostlivo preniesli na neďaleký Nový ortodoxný cintorín. Iba malú skupinu (22) hrobov bratislavských učencov sústredených okolo hrobu Chatama Sofera ponechali na pôvodnom mieste a prekryli ju betónovými panelmi. V rokoch 2000 – 2002 prebehla generálna rekonštrukcia hrobky podľa projektu architekta Martina Kvasnicu.

(Spracované podľa verejne dostupných informácií)